Pontypool [8O %]
Zombíci
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 07 Január 2014 03:00

Recenzia netradičného „rozhlasového“ zombies hororu.

Predstavte si, že ste moderátor malého rozhlasového rádia v zaspatom kanadskom mestečku Pontypool. Práve ste nastúpili na rannú šichtu, no vonku to kvôli zasneženému, pochmúrnemu a studenému počasiu, vyzerá skôr na noc. V malej budove vám robia spoločnosť len mladá pomocníčka (ktorá je do vás zrejme platonicky zamilovaná a hrá ju britská kočka Georgina Reillyová) a vaša nekompromisná šéfka (ktorá sa podobá na Carrie-Anne Mossovú z MATRIXOV, no v skutočnosti je to Lisa Houelová).

Okrem bežnej náplne rannej šou (situácia na cestách, počasie, rozhovor s hosťom) začínate pozorovať, že sa niečo deje. V mestečku pribúdajú útoky spoluobčanov na iných spoluobčanov. Polícia „tam niekde“ pravdepodobne je, ale vy to neviete, pretože sedíte v štúdiu.

PONTYPOOL je teoreticky zombies horor. Prakticky je to ale niečo, čo som v horore ešte nevidel. Je pravda, že zombies sú v hororovom žánri natoľko známi, že ak o nich chce niekto nakrútiť aspoň trocha originálny film, musí dlho rozmýšľať (takže sme sa dočkali zombies v lese – TIENE LESA alebo zombies v španielskom činžiaku – [REC]). No PONTYPOOL zašiel tak ďaleko, že musím s miernym nadšením dať 80%.

PONTYPOOL je komorná záležitosť. Moderátor rozpráva o hromadných útokoch, ale nevidíme z nich ani sekundu. V jednej chvíli síce chce ísť do mesta, presvedčiť sa na vlastné oči, no tesne predtým je na budovu zaútočené šialeným davom, tak to vzdá.

Ani v tej chvíli PONTYPOOL nezačne pripomínať „klasickú“ zombíčinu. Je nám jasné, že vonku sú zombies a chcú sa dostať dnu. Ale nevidíme ich. Ku koncu síce vtrhnú dnu, ale hrdinom sa ich podarí zasa dostať von. Takže ak čakáte druhý Snyderov ÚSVIT MŔTVYCH, budete sklamaní. Šokovaní ale zrejme budú aj diváci, ktorí budú čakať „pomalého“ Romera. Oproti PONTYPOOLU je Romero formula.

Ďalšou originálnou vecou PONTYPOOLU je, že „infekcia“ sa okrem pohryzenia a slín šíri aj... teraz mi asi neuveríte... slovami. Alebo nejakým konkrétnym slovom, ktoré je „spúšťačom“? Nevieme a v podstate sa to ani nedozvieme, pretože hrdina nie je vedec ani vojak, ale rozhlasový moderátor s obmedzeným prístupom k informáciám.

A veľmi sa mi páčili posledné sekundy a aj to, že záverečné titulky prišli skôr, než sa prestalo odpočítavať. Postavy som si totiž obľúbil natoľko, že by ma akýkoľvek iný koniec dojal. Takto mi dal nádej, hoci mi bolo jasné, že to príliš dobre skončiť nemohlo.

Ústrednou postavou je obrovský sympaťák Grant Mazzy. Charizmatický starnúci kovboj so „svojou životnou pravdou“ na mňa pôsobil ako bratranec Dr. Housea. Zahral si ho pre mňa doteraz neznámy Kanaďan Stephen McHattie. Myslel som si, že ho nepoznám, no v skutočnosti vo filmoch/seriáloch hrá od 70-tych rokov 20. storočia. Mihol sa vo VOJNE BOHOV, zahral si zlého doktora v ďalšej originálnej zombíčine EXIT HUMANITY, videl som ho v STRÁŽCOCH, mal roličku v HISTÓRII NÁSILIA Davida Cronenberga atď. Ale prvý raz som si ho „poriadne“ všimol až teraz. Je taký fantastický, že je celkom dobre možné, že ak by jeho rolu hral niekto iný, išiel by som na 60% (napriek tomu si trvám na tom, že scenár je svojím spôsobom vynikajúci).

Možnože sa môže zdať čudné, že dávam malému kanadskému hororu 80%, kým obrovskému HOBITOVI o 20% menej. Ale vlastne na tom nie je nič čudné. Proste je to o čosi lepší film.

„Kill is Kiss, Kill is Kiss, Kill is Kiss...“

Pontypool, Kanada 2008, cca 93 minút

Réžia: Bruce McDonald. Scenár: Tony Burgess (podľa vlastnej knižky). Hudba: Claude Foisy. Kamera: Miroslaw Baszak. Hrajú: Stephen McHattie, Lisa Houleová, Georgina Reillyová a ďalší