Divoký Django [8O %]
Western
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 12 August 2013 04:00

Recenzia westernu Quentina Tarantina s Jamiem Foxxom, Leonardom DiCapriom a Christophom Waltzom.

Recenzia môže obsahovať spoilery, ale podľa mňa je to u Tarantina fuk.

Otrok Django (Foxx rozhodne na koni nejazdí zle!) neposlúchal svojho bieleho pána a tak ho oddelili od milovanej ženy (Kerry Washingtonová hrala Foxxovu ženu už v RAYOVI) a predali ju farmárovi Candiemu (DiCaprio). Django však vie, ako vyzerajú istí ľudia, ktorých hľadá nemecký lovec ľudí King Schultz (Waltz). Stane sa teda jeho parťákom, na čo sa Schultz rozhodne pomôcť mu nájsť ženu...

100-miliónový (je to vidieť) DIVOKÝ DJANGO je dielom Quentina Tarantina, ktorého mám rád a väčšine jeho filmov som dal minimálne 80% (napríklad tu NEHANEBNÝM BASTARDOM). Zároveň ale jeho snímky nie sú pre mňa niečím, čo by som pozeral dvakrát do roka. Vážim si ale, že robí filmy a myslím si, že to robí dobre a že je zaujímavý a talentovaný a vie čo robí. Kým iní na jeho filmoch hľadajú rôzne presahy, metafory a citácie 87 rokov starých holandských čierno-bielych trilerov, mňa bavia jeho príbehy, dialógy, postavy atď.

Ani DIVOKÝ DJANGO ma nesklamal, ale začnem tým horším.

Trvá viac ako dve a pol hodiny a obsahuje viacero scén, pri ktorých som si hovoril, že by sa úplne v pohode zaobišiel bez nich. Že by sa dali dať na DVD medzi vystrihnuté scény, ale do hotovej kino-verzie by som ich nedal. Na Quentinovom mieste by som asi ani ja nemal srdce vystrihnúť zábavnú scénu s Ku-Klux-Klanom (Jonah Hill!), ale niektoré iné okamihy by som bez problémov vystrihol, lebo zdržujú tempo, nič nové/iné príbehu nedajú a nie sú (na rozdiel od scény s K-K-K) ani natoľko vtipné, aby tam zostali „len tak na okrasu“.

(I toto ale mohlo byť oveľa horšie – Tarantina mohli Weinsteinovci prinútiť nakrútiť ďalších aspoň 15 zbytočných scén a potom povedať, že je to dlhé a nech to rozsekne napoly ako KILL BILLA.)

Troška ma sklamal aj spôsob, akým Tarantino narába s mojimi očakávaniami a potom ich pošliape. Od smrti DiCapria a Waltza som čakal viac. U Waltza to chcelo predsa len troška viac dojatia (aj keď chápem, že toto nie je svet vhodný pre súcit) a u DiCapria bolestivejšiu smrť, ktorú mu emóciami vybičovaný divák prial. Rovnako niekoľkým jeho posluhovačom, ktorí sú ale tiež akoby medzi rečou zlikvidovaní jednou dvoma guľkami a ide sa ďalej. Škoda. A čakal som monumentálnejší happyend, možno v štýle „o 10 rokov neskôr“.

Takisto ma sklamal nečakane biedne (až nijako?) spracovaný vzťah Djanga a jeho lásky. Z ich hŕstky spoločných pasáží asi malo mraziť, ale mňa teda rozhodne nemrazilo. Skoro som aj zabudol, že vo filme vôbec nejaké spoločné chvíľky mali...

Niekto môže samozrejme tvrdiť, že film je zbytočne vulgárny a násilnícky, ale to už tak akosi k Tarantinovi patrí.

Mne osobne sa viac páčila prvá polovica, ktorá je postavená na vzťahu Django/Schultz. Akonáhle dej prestane byť mozaikovo poskladaný z naháňania zločincov, Djangovho výcviku a putovania redfordovsky zasneženou americkou divočinou a premiestni sa na farmu, zvädne tempo a príliš ho neoživí ani pokus o kastráciu, brutálna rola zamaskovaného Samuela L. Jacksona (ktorý má v podstate rovnako veľký priestor, ako DiCaprio) ani cameo Quentina Tarantina.

Prvá polovica by mohla nadchnúť aj toho, kto westerny príliš nemá v láske. Je plná scén, v ktorých postavy napr. len tak kráčajú, kamera stojí v zaujímavej polohe a hrá do toho veľmi dobrá hudba. Je to takmer až dojemne nakrútené, pritom ale neviete povedať, čo presne sa vám na tom páči (ale asi všetko). Až mám pocit, že čím menej chce Tarantino povedať, tým je lepší.

Tarantino je našťastie režisér, ktorý vie robiť zábavné filmy, takže vyložená nuda to nie je. Dosť zachraňuje prekvapivo elektrizujúci Foxx, vhodne použité pesničky, niekoľko originálnych nápadov (jednou z najväčších svíň je paradoxne černoch, Waltz nehrá mrazivého zabijaka, ale sympatického deduška, ktorý s každým žartuje a DiCaprio hrá skôr cholerického podnikateľa, než totálneho surového bastarda) a samozrejme nechýbajú dlhé, typicky tarantinovské dialógové scény. V nich napr. postavy dlhé minúty sedia za stolom a rozprávajú sa zdanlivo o ničom, ale z jednotlivého zazerania niektorých postáv alebo ich nenápadných žmurknutí na iné postavy tušíme, že v dohľadnej dobe niekomu prasknú nervy a vytiahne kladivo alebo aspoň brokovnicu.

Potešilo ma tiež, že Tarantino stále zbožňuje spoluprácu s hercami od výmyslu sveta. Takže sa v pohode v jednej scéne stretnú: americká mega-hviezda (DiCaprio), oscarový európsky veterán (Waltz), hollywoodsky mladý komik (Hill), „kultový ksicht“ (Tom Savini), béčkar X desaťročí sa márne pokúšajúci o kariéru (James Remar, Don Johnson), herec podozrivých kvalít (Rex Linn) alebo proste čudák (Walton Goggins). A keď už Tarantinovi zomrel David Carradine, tak sa určite nájde rola aspoň pre jeho brata.

P.S. – „D“ sa nečíta. Čiže Džango.

P.S.2 – Na konci záverečných titulkov sa nachádza krátka scénka nedôležitá pre dej.

P.S.3 – Film získal Oscara za najlepší scenár (Tarantino) a pre herca v podpornej mužskej úlohe (Waltz). Ďalej bol nominovaný za kameru, film roka a strih zvuku.

Django Unchained, USA 2012, cca 165 minút

Réžia a scenár: Quentin Tarantino. Hudba: Fred Raskin. Kamera: Robert Richardson. Hrajú: Jamie Foxx, Christoph Waltz, Leonardo DiCaprio, Kerry Washingtonová, Samuel L. Jackson, Walton Goggins, James Remar, Don Johnson, Franco Nero, James Russo, Amber Tamblynová, Bruce Dern, M.C. Gainey, Jonah Hill, Tom Savini, Michael Parks, John Jarratt, Quentin Tarantino, Rex Linn, Robert Carradine a ďalší