Chápadlá [4O %]
Vraždiaca zver
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 04 September 2012 04:00

Recenzia hororu o vraždiacej chobotnici CHÁPADLÁ (1977).

V prímorskom mestečku obrovská chobotnica zabíja ľudí a ďalší ľudia (a dve kosatky) sa ju pokúšajú zabiť skôr, než zabije ešte viac iných ľudí.

Horor CHÁPADLÁ priplával v ére žraločie trháku Stevena Spielberga ČEĽUSTE. Podobne ako on, ani CHÁPADLÁ sa nevolajú po ústrednom zabijackom zvierati, ale len po časti jeho tela.

Spielberg v roku 1975 zadal do hororovej hry pravidlá, ktoré plus mínus platia dodnes, takže ani v CHÁPADLÁCH nesmie chýbať arogantný bohatý podnikateľ/hlúpy starosta, ktorého posadnutosť peniazmi negatívne ovplyvňuje životné prostredie, ktoré proti ľuďom poštve obrovský exemplár zvieraťa. To následne začína v oblasti útočiť na ľudí, zabíjať ich a žrať.

Nemali by chýbať ani iné suroviny, predovšetkým obhliadka (najlepšie v noci) napoly potopeného vraku lode zničenej monštrom. Nemala by chýbať masová scéna, napríklad slávnostné otvorenie pláže, slávnostný jachting alebo iná slávnostná vodná súťaž, ktorej pointou je nahnať do vody k ozrutnej ľudožravej príšere čo najviac obetí.

Týchto nenáročných zvieracích hororov bolo v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia veľa. Od ALIGÁTORA cez talianskeho KROKODÍLA ZABIJAKA (alias KILLER CROCODILE) po PIRAŇU Joea Danteho a suchozemské vraždiace zvery (slimáky v SLIMÁKOCH alebo osadenstvo celej ZOO v DIVOKEJ ZVERY). V obľube však boli aj vodné tvory a z nich najviac žraloky (ČEĽUSTE 2, talianske krváky POSLEDNÝ ŽRALOK a BEŠTIA Z HLBÍN) a spriaznené „rybie“ kusy (KOSATKA ZABIJAK).

Vraždiace hlavonožce (medzi ktoré radíme chobotnice alebo sépie) sú fascinujúce a tajomné tvory. Bohužiaľ, kinematografia ich (zrejme i kvôli náročnému trikovému pozadiu – vraždiaci žralok sa vyrába predsa len o čosi ľahšie, ako vraždiaca chobotnica) ignoruje. Divák si ledva spomenie na IT CAME FROM BENEATH THE SEA (1955) s trikmi Raya Harryhausena, na zdatnú televíznu mini-sériu z roku 1996 KRAKATICA a na béčko ako lusk od Stephena Sommersa s Treatom Williamsom v hlavnej úlohe, CHOBOTNICA. Potom už dlho, dlho, dlho nič. V lepšom prípade televízne béčka až céčka typu VRAŽEDNÉ CHÁPADLÁ s Jamesom Van Der Beekom (2007). Vraždiaca gigantická chobotnica je síce aj v SFÉRE podľa Michaela Crichtona... v tej ale nie je vidieť (!).

Hoci som hororový fanúšik a vraždiace hlavonožce mám rád, o existencii taliansko-amerických CHÁPADIEL som sa dozvedel až v roku 2011 a s chuťou som si ich zohnal. Hoci sa na nich podieľali aj Američania, oveľa viac z nich razí talianska atmosféra. To ale nie je plus, pretože talianska hororová produkcia 70-tych rokov 20. storočia rozhodne nebola synonymum pre kvalitné a ambiciózne horory. Robili sa pekelne atmosférické brutality, no o žiadne scenáristické veľdiela sa ani omylom nejednalo (ZOMBI 2).

Preto ma zaskočilo, keď som z titulkov zistil, že film (ktorý stál len cca 700 tisíc dolárov a režíroval ho Egypťan) má medzi hercami také uznávané americké mená, ako sú Henry Fonda (12 ROZHNEVANÝCH MUŽOV, VTEDY NA ZÁPADE, BOSTONSKÝ PRÍPAD), Shelley Wintersová (Kubrickova LOLITA) a majestátny John Huston. Ten býva pokladaný za veľkolepého režisérskeho velikána takmer formátu Orsona Wellesa. Nakrútil AFRICKÚ KRÁĽOVNÚ alebo MUŽA, KTORÝ CHCEL BYŤ KRÁĽOM a rovnako, ako Welles v adaptácii tejto knižky, ani on neodolal a zahral si v horore, hoci dovtedajší život zasvätil predovšetkým réžii. Anjelica Hustonová (Oscar za ČESŤ RODINY PRIZZIOVCOV, ADDAMSOVA RODINA 1 - 2) je mimochodom jeho dcéra.

Slávny kasting je však trocha podvod, pretože Fonda sa mihne len v hŕstke nezaujímavých scén, Wintersová dejom skacká ako nekomická komická postavička a Huston (ktorému možno pri čítaní mizerného scenára zatemnili zdravý úsudok spomienky na jeho minulosť - v roku 1956 totiž nakrútil BIELU VEĽRYBU) ešte pred akčným finále zmizne z deja a už sa záhadne neobjaví.

Režisérom tohto nevydareného zvieracieho hororu je Ovidio G. Assonitis. Je vám to meno povedomé? Je to možné: Assonitis totiž v roku 1981 produkoval a napísal mizerný debut Jamesa Camerona, druhú PIRAŇU. Nakrúcanie americko-taliansko-holandského hororového zvieracieho „veľdiela“ ale vtedy dopadlo katastrofálne a réžiu údajne musel uprostred nakrúcania prevziať samotný Ovidio. Nešťastný Cameron (ktorý bol rád, že počas vyčerpávajúceho nakrúcania v mladom veku nedostal infarkt) sa od výsledku dištancoval.

Chobotnice patria k najzáhadnejším obyvateľom oceánov. Sú preskúmané len minimálne, pretože žijú v morských hĺbkach, v ktorých sa ku nim vedci nemajú šancu dostať. Maximálne more občas vyplaví mŕtve zvyšky. Z minulosti sú známe šialené historky a legendy o útokoch gigantických chobotníc na obchodné lode. No nie sú zdokumentované tak, aby sa mohlo seriózne tvrdiť (na rozdiel od žraločích útokov, ktoré reálne existujú a stále k nim dochádza), že k nim došlo.

Škoda, že vo filme o vražednej chobotnici vražednú chobotnicu vidíme len zriedka. Jej útoky na úbohých plavcov sú tiež obmedzené na minimum. Ak sa predsa len niečo objaví, je to nakrútené banálne a nestrašidelne. Keď si spomeniem na ponuré, pochmúrne a zlovestné more z ČEĽUSTÍ, musím skonštatovať, že more v CHÁPADLÁCH je nasnímané tuctovo a sucho. Je to škoda, pretože len čo sa raz za rok chobotnica objaví, je nasnímaná presvedčivo. Mal som dojem, že sa jednalo o zábery skutočného tvora a nie o animatronický model. Predovšetkým asi tri podvodné zábery na chápadlá, približujúce sa k lodi, sú pôsobivé, realistické a dokonca mierne desivé.

Okrem nečasto sa vyskytujúcej chobotnici nepomáha ani neujasnenosť ohľadom titulného hrdinu. Na tento post kandiduje hneď viacero osôb, no majú čudne rozmiestnený priestor. Niektorí sú z úvodu nedôležití a nakoniec im patrí akčné finále, iní od začiatku pôsobia ako ústrední hrdinovia a na konci zmiznú z deja a už sa nevrátia. Keď som si spomenul, aký takmer oscarový výkon v KOSATKE ZABIJAKOVI podal Richard Harris (alebo Scheider, Shaw a Dreyfuss v ČEĽUSTIACH), musím podotknúť, že herecké výkony v tomto filme sú slabé až zlé.

Napriek spomenutým mínusom (a nemám pocit, že by ich bolo málo) snímke nechcem uprieť aspoň náznak atmosféry (nočný útok na loď), snahu o herecké výkony, slušné technické prevedenie a nečakané finále. Vychádza mi z toho, že 40% je predsa len o čosi férovejších ako 20%. O čosi.

Tentacoli (alias Tentacles), USA | Taliansko, cca 99 minút

Réžia: Ovidio G. Assonitis. Scenár: Steven W. Carabatsos, Tito Carpi, Jerome Max. Hudba: Stelvio Cipriani (resp. pod pseudonymom S.W. Cipriani). Kamera: Roberto D'Ettorre Piazzoli. Hrajú: John Huston, Shelley Wintersová, Bo Hopkins, Henry Fonda a ďalší