Krvavá lagúna [6O %]
Vraždiaca zver
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 07 Február 2012 04:00

Recenzia realistického austrálskeho krokodílieho hororu KRVAVÁ LAGÚNA (2007).

Text síce obsahuje spoilery k filmu, ale podľa mňa sa jedná o úplne nedôležité drobnosti a recenziu by si teda mohol prečítať aj človek, ktorý KRVAVÚ LAGÚNU ešte nevidel.

Muž, jeho tehotná láska a jej mladšia sestra sú na oddychovej ceste po Austrálii. V rámci výletného vyžitia si objednajú chytanie rýb, krátko po vyplávaní do divočiny ich však v jednom z ramien rieky napadne krokodíl a začína boj o prežitie...

KRVAVÁ LAGÚNA patrí medzi krokodílie horory a ako som napísal v tomto článku, nakrútiť dobrý krokodílí horor nie je ľahké. Skoro všetky sú na jedno brdo. Scenáristi, režiséri ani producenti akoby ich ani nechceli robiť inak (kvalitne).

V roku 2007 sa výnimkou stali režiséri Andrew Traucki a David Nerlich. Ich scenár je na prvé počutie štandardný, no existuje 5 vecí, ktoré KRVAVÚ LAGÚNU odlišujú od béčkarských kolegov (ALIGÁTOR 1 – 2, KROKODÍL 1- 2, taliansky KILLER CROCODILE 1 – 2, KROKODÍL ÚTOČÍ s Michaelom Madsenom).

1) Hrdinami filmu nie je šesť, sedem ani dvanásť postáv, ale štyri, z nich jedna je zožratá hneď na začiatku, takže vlastne tri. S touto výslednou trojicou následne logicky musíme stráviť hodinu a 20 minút, takže aj človek, ktorý prepadol z matematiky, pochopí, že film bude o niečom inom, než o tupom vyvražďovaní ľudožravým krokodílom. To je zaujímavé.

2) Film je realistický. V médiách sa často vyskytujú správy o zvieracích útokoch na človeka. Asi najčastejšie sú útoky žraloka. Krokodíl je desivá príšera, ktorá bola stvorená na zabíjanie. Duo režisérov pochopilo, že toto vedia všetci béčkarskí tvorcovia hororov (aj ich diváci) a tak na to išli úplne inak. Prejavuje sa to nielen v tom, že hrdinovia konajú tak realisticky, ako sa len v danej situácii dá (film som videl dva razy a dlho som nad ním rozmýšľal, ale ani pri najlepšej vôli mi nenapadlo nič múdre, ako by som sa z takejto šlamastiky dostal ja) a v tom, že ich krokodíl nie je prerastené 10-metrové zmutované monštrum, ale obyčajný krokodíl s normálnou dĺžkou a váhou. Nevyskakuje tri metre nad hladinu a nie je nepriestrelný.

3) Keďže je film komorný (prostredím i počtom hrdinov), chýbajú mu hlúpe postavy typu „dobrodruh s guľovnicou“ a „vtipný ukecaný Afroameričan“. Postavy sú „obyčajné“, čím sú poľudštené a bojíme sa o ne viac, ako napr. o policajta v prvom ALIGÁTOROVI alebo o šerifa v Minerovom JAZERE. Pravdaže pomáha tiež fakt, že sú hrané úplne neznámymi hercami (musím ale priznať, že mi, okrem najmladšej členky stroskotancov, pripadali nesympatickí).

4) Atmosféra ťaží z jedinečného prostredia, v ktorom sa film odohráva. Osobne som posadnutý močiarmi, mútnymi jazerami, desivo stojatými vodami, záhadnými riekami a mrazivo tichými lesmi. To všetko tu je. Ak sa vám páčila atmosféra PREDÁTORA Z HLBÍN (alias FRANKENFISH), prídete si na svoje.

5) Film je podobne naturalistický, ako napr. tiež austrálske VRAŽDY VO WOLF CREEK. Smrť je zobrazená až nepríjemne ozajstne. Detto strach, pocit neistoty, naliehavej túžby po živote, živočíšneho strachu a neustáleho ohrozenia (zvuky, tiene a iné nenápadné detaily).

Paradoxne, problém je práve v tom, že tvorcovia chcú byť na jednej strane realistickí (a skutočne im to z veľkej časti vychádza: niečo také by sa nielenže skutočne mohlo stať, ale sa možno aj stalo, úvodný titulok „film je inšpirovaný skutočnými udalosťami“ však napriek tomu odmietam komentovať), no na druhej sa tomu občas spreneverujú. Ak vezmeme do úvahy, že okolité prostredie je plné oveľa prirodzenejšej potravy pre krokodíla (musia tam byť TONY rýb), je nevysvetliteľné, prečo X hodín prenasleduje troch ľudí. Tí sú navyše vysoko na stromoch, takže rozhodne nie sú ani prirodzenou súčasťou krokodílieho jedálnička, ani ľahko dostupní jeho čeľustiam. Nepríjemné sú aj jeho tradičné filmové vlastnosti – len čo hrdinovia prvý raz (po niekoľkých hodinách čakania na strome) do vody vnoria nohu, ukáže sa, že krokodíl presne na tom istom mieste celý čas v absolútnej tichosti striehol.

Nepotešili ma ani klišé. Je mi jasné, že hlavné postavy musia prežiť (ak by umreli v prvej hodine, o čom by film následne bol?). Ale i tak je zvláštne, že si krokodíl za svoju prvú obeť vyberie najmenej dôležitú postavu príbehu. A i keď chápem, že o niečom ten film byť musel, je čoraz otravnejšie sledovať, že nech sa hrdinovia pohnú kamkoľvek, všade je krokodíl. Nepotešili ma ani dramatické protivenstvá: v jednej scéne krokodíl útočí bleskovo, no keď sa to režisérom (ne)hodí, reaguje spomalene. Režiséri svoje dielo prezentujú ako „iný krokodílí horor“, faktom však zostáva, že v ňom majú veľa rozčuľujúcich žánrových klišé (vybitý mobil, funkčná pištoľ). Zaujalo ma tiež, že hrdinov nikto detailnejšie nehľadá (hoci chlapík, ktorý s nimi išiel na člne, nebol majiteľ danej firmy a teda majiteľ by si samozrejme musel všimnúť, že mu chýba čln so zamestnancom).

Nuž a hoci je príbeh úderne jednoduchý (v skromnosti je niekedy naozaj sila), postupne začne nudiť. Niektoré scény sú psycho (nočná búrka pripomína podobne silnú scénu z OTVORENÉHO MORA) a diváka zaujíma, ako to skončí. No určitú mieru stagnácie (nudy) tomu tiež uprieť nanešťastie nemožno...

Je KRVAVÁ LAGÚNA najlepším krokodílím hororom na svete? Hoci som určite nevidel ÚPLNE VŠETKY krokodílie horory, dovolím si tvrdiť, že som videl väčšinu. Krokodílie horory ma bavili už ako dieťa. Odvtedy sa na tom nič nezmenilo a stále ich vyhľadávam a zaprisahávam sa, že jediná voda, do ktorej v živote pôjdem, bude tá v bazéna alebo vani. Z tejto pozície musím priznať, že KRVAVÁ LAGÚNA skutočne a bez debaty JE jedným z najlepších hororov o krokodílovi v histórii kinematografie. Je to ale sčasti dané aj tým, že väčšina krokodílích hororov stojí za prd.

Za najlepší krokodílí horor ale pokladám KROKODÍLA: NÁVRAT DO KRVAVEJ LAGÚNY (alias ROGUE). Ten paradoxne tiež vznikol v Austrálii a paradoxne tiež v roku 2007 a hoci ponúka digitálnejšieho krokodíla (čo mu uberá na strachu) a podstatne viac obetí (čiastočne sa teda jedná o „klasickú“ vyvražďovačku, čomu sa tvorcovia KRVAVEJ LAGÚNY vyhli), je agresívnejší, údernejší, pôsobivejší a zlovestnejší, ako KRVAVÁ LAGÚNA (s ktorou okrem podobného názvu a krokodíla nemá nič spoločné).

P.S. Sila je, že v roku 2007 okrem týchto dvoch kroko-hororov vznikli ešte ďalšie štyri (!): africké áčko PRVOTNÉ ZLO – PRIMEVAL s Dominicom Purcellom a takmer odpadové záležitosti JAZERO 2, SUPERCROC a KROKODÍL ÚTOČÍ s Michaelom Madsenom.

P.S.2 Traucki o tri roky neskôr nakrútil ÚTES SMRTI, teda skoro to isté, čo KRVAVÁ LAGÚNA, ale so žralokom.

Black Water, Austrália, cca 90 minút

Réžia a scenár: Andrew Traucki, David Nerlich. Hudba: Rafael May. Kamera: John Biggins. Hrajú: Diana Glennová, Maeve Dermodyová, Andy Rodoreda a ďalší