Noc žraloka [2O %]
Vraždiaca zver
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 04 Október 2011 04:00

Recenzia žraločieho hororu NOC ŽRALOKA.

Skupina mladých ľudí odíde na súkromný ostrov uprostred jazera, kde stojí luxusný dom. Už o niekoľko minút je ale jeden z nich ťažko zranený... žralokom. Čo by ale žralok robil v jazere?!

V prvom rade mi nedá nepozastaviť sa pri tom, aké čudné majú Američania jazerá. Keď sa povie jazero, predstavím si stojatú rozľahlú vodnú plochu napríklad vajcovitého tvaru. V NOCI ŽRALOKA je to však skôr akási rieka s viacerými „kanálmi“, vinúcimi sa lesmi a ústiacimi do vodného priestoru, uprostred ktorého je ostrov. Takže si skutočne nie som (ako laik na vodné toky) príliš istý, nakoľko sa bavíme o rieke či jazere...

To je samozrejme v konečnom efekte fuk. Či rieka alebo jazero. Je to každopádne miesto, na ktorom by ste žraloka nečakali. Ak by to bol dobrý film, ani by ma tento detail tak nerozčuľoval.

NOC ŽRALOKA je po dlhom čase prvý žraločí triler, idúci do slovenských kín. Zrejme sa mýlim, ale zdá sa mi, že posledným žraločím filmom bolo OTVORENÉ MORE z roku 2003 (a pred ním Harlinova ZRADNÁ HLBOČINA/1999). Nedávny (2010) ÚTES SMRTI nepriplával do našich kín. Posledný skutočne vynikajúci sme tu mali dokonca pred 36. rokmi (ČEĽUSTE).

Na video a do televízie sa však ročne robí veľa béčkarských (ale skôr céčkarských) žraločích hororov s absolútne tupými scenármi a počítačovým žralokom.

NOC ŽRALOKA mala väčšie ambície. Jedná sa o film od pomerne známeho režiséra (David R. Ellis nakrútil NEZVRATNÝ OSUD 2, MOBIL, HADY V LIETADLE či NEZVRATNÝ OSUD 4), v titulnej úlohe sa objavuje vychádzajúca hviezdička Sara Paxtonová (SNEHULIENKA TO MÁ V PAŽI s Amandou Bynesovou, POSLEDNÝ DOM NAĽAVO/2009), film nebol určený rovno do video distribúcie, ale do kino distribúcie a nestál úplne málo (okolo 30 miliónov dolárov). To všetko sú pomerne veľké veci, ktoré ho odlišujú od všetkých tých televíznych „Krvavých nocí 14: Brutálny žralok sa vracia“ alebo od „Žralok žerie črevá 5: Netvorova pomsta“, v ktorých ústrednú rolu hrá Casper Van Dien (ŽRALOK ÚTOČÍ) alebo Ralf Moeller (MALLORCA - ŽRALOK ÚTOČÍ).

Bohužiaľ, to je asi jediná zaujímavosť tohto na smrť nudného filmu. Po technickej stránke sa jedná len o totálne nevýraznú a vizuálne nezaujímavú vec (podstatná časť deja sa odohráva v noci na vode prípadne pod nočnou vodou, čo síce robí česť názvu, ale v snímke nie je skoro nič vidieť), no po stránke scenára je to esencia žánrových klišé a vrchol žraločej neoriginality. Hororový fanúšik len útrpne čaká, kedy postavy zistia, že na mobile nemajú signál, či umrie šerif na začiatku alebo naopak na konci a ako zomrú dvaja dedinčania a s pocitom na dávenie sleduje, ako hrdinka na hajzla mieri pištoľou... a on jej ju prosto vytrhne.

Podobne o ničom sú aj smiešne spôsoby „za každú cenu“ zlikvidovať čln a skúter - jediné prostriedky, ktorými by sa postavy mohli dostať z ostrova. Blbí scenáristi nezmyselne nútia postavy robiť úplne kraviny (krv kvapkajúca do vody) alebo skrátka načo nad tým rozmýšľať: postava „len tak“ vypadne z člna. A je to. Môžeme začať písať dvojku?

Znechutene budete sledovať jednu stupídnejšiu likvidáciu postavy za druhou a cez kopirák prevzaté scény z prvých ČEĽUSTÍ (rozdiel medzi úvodmi oboch filmov je asi len v tom, že u Spielberga sa jednalo o noc a bóju a u Ellisa o deň a plť).

Myslím si, že film osloví len divákov, ktorí videli 5 a pol žraločieho hororu. Neverím, že hororový fanúšik môže byť spokojný. Mňa osobne žraloky fascinujú a nenechám si ujsť skoro žiadny žraločí horor, ale toto bola skutočne nuda na skapanie. Hlavná hrdinka sa od ostatných kráv (nymfomanka je urazená, keď jej pozerajú na prsia) odlišovala len náročnou psychológiou – na rozdiel od nich nemala podprsenku čiernu, ale modro-zelenú. K totálnym klišé (fyzicky najzdatnejšia postava je vyradená z hry medzi prvými) sa ani nebudem vyjadrovať... iba by som sa trápil a hádzal hrach na stenu.

Postavy sú skrátka totálne podpriemerné a nezaujímavé, dokonca aj pes je o ničom. Príšerné dialógy dotvárajú kúzlo blbosti, ale korunu mu nasadzujú až čoraz zúfalejšie spôsoby scenáristov, prečo poslať postavy do vody, keď na ostrove im je dobre a vedia, že vo vode pláva žralok ľudožrút. A keď sa minú posledné kuriózne dôvody, postava skrátka do vody ide dobrovoľne. „V Baltimore to robíme tak, že keď ti zabijú babu, ty zabiješ ich,“ prehlási namakaný Afroameričan s dvojmetrovým penisom a štyridsiatimi piatimi tehličkami na bruchu, chytí zastrúhané biliardové tágo, či čo to bolo a vyrazí si do vody, ukázať o pár ton ťažšiemu žralokovi, čo je to baltimorská pomsta nahnevaného Afroameričana. Aha.

Film trvá síce len cirka hodinu a štvrť, ale už to je hrozne veľa. Sám som bol prekvapený pri pohľade na hodinky. Zdalo sa mi, že museli ubehnúť aspoň štyri hodiny, ale v skutočnosti neubehlo ani 50 minút. Naozaj je pravda, že u zlého filmu sa čas hnusne vlečie. Scenár je napísaný tak banálne, že ma vôbec ničím neprekvapil (dokonca som vedel, že po povinnom krvavom prológu bude hneď ďalší záber na školu).

Jediné oživenie divákovi prinesú dva zvraty, ktoré sú rovnako nečakané, ako blbé a ak ich nechcete vedieť, preskočte tento odsek: žralokov je v jazere v skutočnosti viac a vypustili ich do neho miestni dedinčania na čele so šerifom (oproti ktorému Dewey Riley z VRESKOTOV pôsobí ako Hercule Poirot), aby k nim primontovali kamery a nakrútený útok na človeka zavesili na internet. Myslím, že toto sa komentuje samo.

Prečo teda až 20%? Asi kvôli niekoľkým sekundám pocitu strachu a ohrozenia. Napríklad v scéne, v ktorej postava spadne do jazera a uvidí v ňom pár metrov od seba v temnej vode obrovského žraloka, ako na ňu pozerá. A mám rád, ak je žralok alebo iná vodná príšera, umiestnená do pre neho pomerne atypického prostredia (močaristý FRANKENFISH alias PREDÁTOR Z HLBÍN). Iba 20% za to, že je to miestami skutočne až neskutočná nuda. Už televízna KRVAVÁ VODA s Louom Diamondom Phillips ma bavila viac.

Shark Night 3D, USA 2011, cca 98 minút

Réžia: David R. Ellis. Scenár: Jesse Studenberg, Will Hayes. Kamera: Gary Capo. Hrajú: Sara Paxtonová, Dustin Milligan, Chris Carmack, Katharine McPheeová, Donal Logue a ďalší