Vojnový kôň [8O %]
Vojnové
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 04 Október 2012 04:00

Recenzia rodinnej vojnovej historickej konskej drámy od Stevena Spielberga VOJNOVÝ KÔŇ (2011).

Steven Spielberg (*1946) patrí k najväčším žijúcim svetovým režisérom a pri pozeraní jeho VOJNOVÉHO KOŇA som (ako pri tuctoch jeho iných filmoch) žasol nad tým, aké fantastické scény je schopný s najväčšími profesionálmi svojho odboru (kameramani, šéfovia výpravy, skladatelia hudby) nakrútiť.

Napriek tomu sa rozhodol (ako to ostatne má vo zvyku už dlhý čas) dopriať si po štvrtom INDIANA JONESOVI (z roku 2008) od režírovania dlhšiu prestávku, v tomto prípade trojročnú. K réžii sa vrátil až v roku 2011, ale hneď dvoma snímkami – animovanými TINTINOVÝMI DOBRODRUŽSTVAMI a VOJNOVÝM KOŇOM podľa románu Michaela Morpurgoa, ktorý pre potreby filmu zadaptovali renomovaný Lee Hall (BILLY ELLIOT) a uznávaný Richard Curtis (scenárista NOTHING HILL, producent celovečerného BEANA a režisér LÁSKY NEBESKEJ).

Potešilo ma, že sa vzdal slávnych hercov, hoci by s ich verbovaním určite nemal problémy a i na dvojminútové šteky by mu skákali oscarové tváre za minimálny honorár. Ako vo fenomenálnom JURSKOM PARKU, aj tentoraz siahol po prakticky neznámych tvárach. Vo filme síce uvidíme Emily Watsonovú (ČIERNY DRAK), Davida Thewlisa (OSTROV DR. MOREAUA) alebo Toma Hiddlestona (Loki z THORA), no majú len malé úlohy. Možno si myslíte, že hlavnú dostal nejaký začínajúci, neznámy a mladý herec. V skutočnosti sa však vec má tak, že Jeremy Irvine (ktorý hrá chlapca, ktorý koňa Joeyho vychoval) síce naozaj je začínajúci, neznámy a mladý, ale ani on nemá hlavnú rolu. Hlavnú rolu má totiž Joey.

Film má takmer dve a pol hodiny a od určitej chvíle je skôr akýmsi poviedkovým príbehom, keď je Joey zverbovaný anglickou armádou do práve zúriacej Prvej svetovej vojny. V zákopoch prežíva šialené a neuveriteľné dobrodružstvá, pri ktorých neustále stretáva nových ľudí (rôzneho pohlavia, veku i národnosti), ktorí si k nemu vytvárajú pozitívny vzťah. Vrátane nemeckých vojakov alebo starého sedliaka so svojou neposednou vnučkou, ktorej umreli rodičia... ale komu táto príšerná vojna nikoho nezobrala?

Chlapec sa do príbehu relatívne nečakane vráti vo finále, keď zistíme, že narukoval do vojny a na Joeyho nikdy nezabudol.

Hoci sa film odohráva v zákopoch brutálnej vojny (na čo je Spielberg expertom, viď. nezabudnuteľne zobrazené vojnové inferno v ZACHRÁŇTE VOJAKA RYANA), jedná sa o relatívne rodinný film, takže sa nebojte, o žiadne detailné krvavé jatky nezakopnete. Osobne si ale myslím, že to nie je ani „klasický“ film pre deti. Je nakrútený tak šikovne, že v akčných scénach berie dych i bez naturalistických detailných záberov na roztrhnuté ľudské telá, z ktorých sa valia vnútornosti. Napríklad pri veľkolepom nájazde anglických jazdcov na tábor nič netušiaceho nepriateľa som obdivoval, ako krásne prehľadne Spielberg je schopný nakrútiť obrovskú a určite hrozne náročnú akčnú davovú scénu. Nevidíme v nej skoro žiadnu krv, napriek tomu je dospelému divákovi jasné, aká je táto scéna v skutočnosti drastická.

Samozrejme, určite mu v tom pomohlo množstvo počítačových trikov, všetky sú ale také špičkové, že si ich nevšimnete. Len pri scéne, v ktorej Joey tryskuje naprieč nočným bojovým poľom, preskakuje tanky a padá do zákopov (a vyskakuje z nich na voľné priestranstvo), mi bolo jasné, že toto sú určite triky. Ale opakujem, sú také špičkové (film pritom údajne stál len cca 60 miliónov dolárov, Spielberg ale vždy dobre pracoval aj s menšími rozpočtami, napr. trikovo revolučný JURSKÝ PARK tiež stál cca 60 miliónov), že to nie je poznať. Zistil som to len kvôli tomu, že mi bolo jasné, že takto by žiadneho koňa na svete nedokázali vytrénovať asi najväčší konskí experti.

Pravdaže, určite je aj čo kritizovať. Thewlis hrá postavu, ktorá šumí do prázdna, nie je nijako potrestaná (aj keď nejde o bežnú zápornú postavu...) a v určitej chvíli zmizne z deja a už sa doňho nevráti. Škoda, že vo filme nie je viac zužitkovaný strážny gunár (hus?). Takisto si myslím, že sa dal oveľa lepšie prepracovať nielen vzťah Joeyho a čierneho žrebca, ale aj Joeyho a jeho chlapčenského majiteľa (aby sme naplno pochopili silu ich priateľstva, pretože takto je to troška skratkovité).

Tiež mi pripadalo ako brutálna gigantická náhoda, že chlapec v závere v lazarete stretol Joeyho. A musím sa priznať, že vo filme je toľko „malých veľkých“ postáv, až som v nich mal časom chaos. Ku koncu som rozmýšľal, či mladík s obviazanými očami je chlapec z úvodu alebo mladý vojak, ktorý Joeyho vyslobodil z ostatného drôtu. A keď vo finále na scénu pri kúpe koňa napochodoval bradatý muž, dokonca som si prvých pár sekúnd myslel, že je to v skutočnosti chlapcov bradatý otec...

To sú ale plus mínus drobnosti a musím skonštatovať, že som bol miestami až udivený a uveličený, aký veľký film Spielberg nakrútil. Priznám sa bez mučenia, že silné scény na mňa pôsobili presne tak silne, ako asi Spielberg zamýšľal, že dojímavé scény mi nepripadali lacné a že aj šialené a zdanlivo neuveriteľné veci mi pripadali ako úplne normálne (priateľstvo dvoch koní, spojenie anglického a nemeckého vojaka pri vyslobodzovaní koňa... na rozdiel od niektorých iných divákov v tom nevidím žiadne sci-fi).

V minulosti som zopár rokov pričuchol k práci s koňmi a odvtedy mám filmy o nich/s nimi rád. Paradoxne, skoro všetky tieto filmy (napr. SEABISCUIT – DUPOT KONÍ alebo ZAKLÍNAČ KONÍ od Redforda) akoby sa z nejakého záhadného dôvodu hanbili byť „len“ o koňoch a boli skôr o ich majiteľoch, tréneroch atď. a samotné kone v nich vystupovali sporadicky, skôr ako štatisti, než hlavní hrdinovia. VOJNOVÝ KÔŇ nie. Možno to nie je prvý konský film, ktorý je „poriadne“ o koňoch... každopádne si momentálne na žiadny druhý nespomínam. Takže ďakujem, Steven Spielberg.

War Horse, USA | India, cca 146 minút

Réžia: Steven Spielberg. Scenár: Lee Hall, Richard Curtis (podľa románu Michaela Morpurgoa). Hudba: John Williams. Kamera: Janusz Kaminski. Hrajú: Jeremy Irvine, David Thewlis, Emily Watsonová, Tom Hiddleston, Benedict Cumberbatch, Peter Mullan, Toby Kebbell, Liam Cunningham, Philippe Nahon a ďalší