Nehanební bastardi [8O %]
Vojnové
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 25 November 2011 04:00

Recenzia na film Quentina Tarantina NEHANEBNÍ BASTARDI s menšou rolou Brada Pitta.

NEHANEBNÍ BASTARDI sa odohrávajú počas Druhej Svetovej vojny. Do Nemcami ovládnutej Európy zoskakuje americko-židovský vražedný tím (napr. režisér Eli Roth či nemecký herec Til Schweiger z KLOPANIA NA NEBESKÚ BRÁNU). Vedie ho polovičný Apač (Pitt). Úlohou komanda je zabiť čo najviac Nemcov. Minimálne 100 každý člen oddielu. Komando je také „neviditeľné“, až si nemecký národ začne myslieť, že má nadprirodzené schopnosti. Je také neviditeľné, že sa vo filme takmer nevyskytuje a to napriek tomu, že reklamná kampaň postavili bratia Weinsteinovci do veľkej miery práve na fúzoch Brada Pitta a jeho zabijakoch.

Film má približne dve a pol hodiny a okrem malého priestoru, ktorý k dispozícii dostalo ono komando, dostal podstatne väčší lovec Židov, ktorého nemožno prekabátiť. Christoph Waltz za svoj výkon získal filmu jediného Oscara. Výrazný priestor dostala aj populárna herečka (ktorú hrá Diane Krugerová z TRÓJE), ktorá sa rozhodne spolupracovať s Američanmi a na Hitlera vymyslia šikovný atentát. Má prebehnúť v kine, v ktorom sa bude premietať film „Pýcha národa“. Ten je nakrútený na základe skutočných udalostí, kedy mladý nemecký vojak (Daniel Brühl – GOOD BYE,LENIN!, DÁMY V ROKOCH) z veže za niekoľko dní sám zastrelil stovky nepriateľských vojakov.

Paradoxne, kým hlavný odboj (Pitt a jeho muži, Krugerová) chystá bombový atentát, chystá ho aj samotná majiteľka kina: Francúzka (Mélanie Laurentová), ktorej „lovec Židov“ kedysi vyvraždil rodinu. Majiteľka kina (a jej verný afroamerický premietač a milenec) NEVIE, že pri premietaní „Pýchy národa“ chystá atentát aj komando. Komando pre zmenu nevie, že chystá atentát majiteľka kina.

Tarantino klame telom. Predvádza sa, odtrháva našu pozornosť, pohadzuje blbé informácie, aby sme na ich základe vstúpili do nočného lesa, v ktorom zistíme, že boli blbé a my sme sa medzi temnými kmeňmi starých stromov stratili.

Vezmime si štvrťhodinový úvod – myslel som, že „drevorubač“ bude jednou z hlavných postáv filmu. V skutočnosti sa však už následne v deji neobjaví (ani nezistíme, ako to s ním skončilo). Bez tejto pasáže by sa dej zaobišiel. Zaobišiel by sa i bez mnohých ďalších pasáží a postáv. V podstate si tento film viem predstaviť ako krátkometrážnu snímku i televíznu 350 minútovú sériu.

Jednotlivé línie (komando, kino) spolu v podstate nesúvisia. Sú ale napísané tak, že si to všimneme až na druhý deň (atentát na Hitlera v Tarantinovom podaní vyzerá tak jednoducho, že to musel byť vtip). Nekritizujem. Ale výsledok bol možno až PRÍLIŠ originálny (narýchlo zostrihaný?) a po prvej projekcii neviem, čo si mám myslieť. Viem, že nie som nadšený ako z KILL BILL 2, ale nie je to ani sklamanie. Snímke pravdepodobne sčasti ublížilo, že bola v Tarantinovej hlave príliš dlho. Za ten čas prešla kus cesty, plnej zmien (keď v roku 2005 Tarantinov priateľ Michael Madsen českej Cineme poskytol rozhovor, uviedol v ňom, že vo filme vysoko pravdepodobne budú hrať hlavné úlohy on, Tim Roth, Eddie Murphy a Adam Sandler).

Prekážala mi zbytočná dĺžka. Zdalo sa mi, že rovina s kinom je príliš naťahovaná na úkor zaujímavejších postáv. Prekážali mi logické diery (prečo sa dievča v premietačskej kabínke nezatajilo?). A hoci parádne režírovaným dialógovým scénam nemožno uprieť kus skvelej práce, dej ich nepotrebuje a sú tu len preto, lebo niečo také Tarantinovi dnes vo filmoch chýba. Asi.

Rýchlo to však napravila jeho nekompromisná práca s postavami (predovšetkým ženskými) a práve dialógy, ktoré sú úplne zbytočné, ale zároveň snímke dávajú niečo, čo dnes bežne vo filmoch nevídame. Filmu dominuje niekoľko 10-minútových dialógov (!). Počas nich skupinka dobrých hercov prednáša zrejme dlhé mesiace písané náročné dialógy, ktoré pôsobia dojmom, že sú improvizované a že si ich herci vymýšľali za pochodu priamo na scéne. Sú živé, chytľavé. Občas sa niektorý herec akoby mimochodom zasmeje alebo uškrnie a EŠTE VIAC vyvolá v divákovi pocit, že je to improvizácia (pri ktorej je náhodou zapnutá kamera a herci na sebe majú uniformy).

Najlepšiu poklonu, ktorú filmu môžem zložiť, je táto: v podstate mi neprekážalo, že taký malý priestor dostala vec, na ktorú som sa tešil najviac (vyvražďovanie Nemcov americkým komandom je tak ignorované, že som ani nepostrehol, kto všetko v ňom je). Pripadalo mi čudné, že niekto dostane takýto nápad a nakoniec mu dá takýto malý priestor. Pripadalo mi čudné, že si niekto najme drahého Pitta a potom mu dá taký malý priestor. Pripadalo mi to čudné, ale nakoniec to nedopadlo tak zle, ako som sa bál.

Napätie pramení predovšetkým z dialógových scén, kedy sa atmosféra krájať napriek tomu, že sa na seba všetci usmievajú a potichu rozprávajú. Je však evidentné, že napr. negatívna postava X len čaká, kedy sa postava Y prezradí a v tej chvíli jej plánuje streliť do hlavy. Toto sa netýka len vynikajúceho úvodu na francúzskom vidieku. Vrchol Tarantino v tomto smere dosiahne v krčmovej scéne, kedy tušíme, že to každú chvíľu vybuchne, možno aj doslova. Možno to nakoniec praskne menej krvavo, ako som čakal od maskéra Grega Nicoteroa (DENNÍK MŔTVYCH, PREDÁTORI), ale i tak dávam palec hore, hoci početnejšiu prácu s baseballovou palicou by som uvítal.

Tarantino je jeden z mála režisérov, ktorí sa neboja s tabuizovanou témou experimentovať. Tarantino z Hitlera urobil komickú postavičku, ktorou Hitler pravdepodobne aj v skutočnosti bol. Ibaže komickou postavičkou s mocou. Tarantino je taký odvážny rozprávač, že som si niekde v polovičke uvedomil, že toto NIE JE história. Toto je alternatívny vesmír, v ktorom to pokojne môže s Hitlerom dopadnúť úplne inak, ako sme sa učili v škole.

Tarantinov film je plný nápadov a rafinovaného rozprávania (až po minúte som si uvedomil, prečo sa dievča zatvárilo tak čudne, keď jej „lovec Židov“ k štrúdli objednal mlieko). Tarantino nezostáva nič dlžný svojej povesti experta na nohy a popritom si stíha brať inšpiráciu aj od Hitchcocka (kvalitné jedlo je v skutočnosti len kulisou pre napínavú scénu).

P.S. Film „Pýcha národa“ naozaj existuje ako krátkometrážny film. Pre účely NEHANEBNÝCH BASTARDOV ho nakrútil Eli Roth.

„Drž hubu a začni si to rovno trénovať.“

Inglourious Basterds, USA | Nemecko 2009, cca 153 minút

Réžia a scenár: Quentin Tarantino. Kamera: Robert Richardson. Hrajú: Brad Pitt, Mélanie Laurentová, Christoph Waltz, Eli Roth, Michael Fassbender, Diane Krugerová, Daniel Brühl, Til Schweiger, Mike Myers, Julie Dreyfusová a ďalší