Sága Kvílenie vlkolakov 2/2
Vlkolak
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 21 Február 2014 03:00

Pozrite sa, ako hlboko sa dá padnúť napriek tomu, že ste vlkolak. Druhý diel.

Dokončenie robustného článku, prvý diel tu.

............................................................................................................................

Kvílenie vlkolakov 4 (1988, r. John Hough)

Mora je vďakabohu preč a s ním, minimálne v štvorke, aj brak. Zostalo „len“ béčko, ktoré je vlastne celkom milé – prevažne svojou snahou ignorovať dvojku s trojkou a atmosférou sa priblížiť k prvému dielu. Teda opäť traumatizovaná hrdinka (tentokrát spisovateľka, hrá ju Romy Windsorová) toho času psychicky na dne. Odchádza do malebného lesného prostredia, kde sa nocou ozýva tajomné kvílenie.

Celkovo dej nemá priveľký zmysel, miestami je zbytočne prekombinovaný (línia s mníškou - asi niekomu bolo ľúto za trojkou). Ale i tak som zo štvorky mal, po obludných skúsenostiach z dvojky a trojky, pozitívne dojmy. Tvorcovia, v čele s britským režisérom Houghom (ducharina LEGENDA PEKELNÉHO DOMU/1973), sa zrejme potrebovali dištancovať od dvojky a trojky a tak do štvorky dali minimum vlkolakov. V podstate sa „naplno“ objavia až vo finále. Prekvapivo to ale príliš neprekáža. Divák je vďačný, že zasa nedostal niečo ako boli dvojka a trojka. A je tu pomerne odvážna posteľová scéna (okrem nej je film známy aj vďaka finálnej „rozleptávajúcej“ pasáži).

Jedným z producentov bol Izraelčan Avi Lerner, dnes známy producent akčných hitov Sylvestra Stallonea (štvrtý RAMBO, séria EXPENDABLES).

............................................................................................................................

Kvílenie vlkolakov 5 – Znovuzrodenie (1989, r. Neal Sundstrom)

Pri päťke sa otvára otázka, čo je horšie. Brakovosť trojky a štvorky alebo nudnosť päťky? Otázka má asi taký zmysel, ako otázka, či chcete zomrieť ubodaním alebo utopením. Proste sú to sračky. Len každá iným spôsobom.

Päťka je návratom k britskej produkcii, odohráva sa však v maďarskom zámku/hrade. Prológ začína v roku 1489, kedy sa tu stane tragédia. Následne dej pokračuje v súčasnosti, teda v roku 1989. Do strašidelnej stavby prichádza skupinka rozdielnych mužov a žien a dostávajú sa do konfliktu s dávnym zlom, ktoré má, pochopiteľne, podobu vlkolaka. Snímka je mimoriadne nudná a nezáživná, ale mne osobne je predsa len o čosi bližšia, ako nechutní a bizarní trojkoví kenguro-vlkolaci.

............................................................................................................................

Kvílenie vlkolakov 6 (1991, r. Hope Perello)

Séria definitívne prestáva mať „spoločný dej“. V podstate čo nová časť, to úplne nový príbeh s úplne novými postavami a de facto nulová nadväznosť na predchádzajúce epizódy.

Tentokrát je hrdinom tajomný mladík, zatúlajúci sa do zaspatého mestečka, do ktorého práve prišlo panoptikum. Jeho riaditeľ odhalí mladíkove tajomstvo: je to vlkolak! S takým čímsi sa samozrejme stane hviezdou panoptika. Proti svojej vôli. Ale i sám pán riaditeľ má tajomstvo! Udalosti v mestečku naberú krvavý spád. Prakticky ide o crossover zlého upíra a dobrého vlkolaka.

V podstate ani nie je príliš o čom písať. Oproti odpadovej trojke a štvorke je to posun k lepšiemu, ale v konečnom efekte je to rovnako nudné, ako štvorka s päťkou. Prostredie panoptika dodáva nezáživnej britskej snímke aspoň náznak atmosféry, keď už scenár stojí za hovno a herci by mali problém aj v porne.

Z tých sa oplatí spomenúť snáď len Depp Roya v menšej úlohe jedného z členov panoptika (neskôr zaujal hitom Tima Burtona CHARLIE A TOVÁREŇ NA ČOKOLÁDU, kde stvárnil Umpa-Lumpov) a Brucea Paynea ako šéfa panoptika. Scenárista Kevin Rock dva roky na to napísal druhého WARLOCKA a Payne si Warlocka zahral v trojke, keď ho odmietol hrať jednotkový a dvojkový Julian Sands.

............................................................................................................................

Kvílenie vlkolakov 7 /pracovný preklad, film, pokiaľ viem, u nás dodnes nebol uvedený na video, ani v televízii/ (1995, r. Clive Turner)

Sedmičku nakrútil Clive Turner, ktorý sa mihol už v štvorke a päťke, ale v iných rolách (navyše v štvorke sa jednalo len o cameo šoféra). Mihol sa aj v sedmičke, ale opäť v úplne odlišnej postave. Škoda, že Clive pracoval v živote na tak málo filmoch, pretože evidentne je geniálny filmár. Prsty má napríklad v pokračovaní tohto veľkofilmu a na sedmičke KVLK sa podieľal nielen ako režisér a herec, ale tiež ako strihač, producent a scenárista.

Prekvapivo sa v sedmičke mihla aj Romy Windsorová. Spomínate? Nie? No predsa traumatizovaná spisovateľka zo štvorky.

............................................................................................................................

Kvílenie vlkolakov: Znovuzrodenie (2011, r. Joe Nimziki)

Ľudia, ktorým sa tento film nepáčil, čiže skoro všetci, tvrdia, že to vlastne ani nie je súčasť série. Zabúdajú na to, že skoro žiadny z predchádzajúcich dielov nevykazoval nijaké extra známky tradičného sequelu, snáď len s výnimkou dvojky, kde bol hlavným hrdinom brat hrdinky z „jednotky“. Inak si každá časť išla svojou vlastnou cestou a s výnimkou vlkolakov jednotlivé príbehy nemali v podstate nič spoločné. Dokonca sa odohrávali na rôznych kontinentoch.

Osmička prišla v dobe úspechov sérií UNDERWORLD a „Twilight“, takže sa asi tak nejako automaticky očakával gigantický komerčný úspech.

V sérii KVLK?!

Nedajte sa vysmiať.

Treba ale povedať, že oproti predchádzajúcim dielom pôsobí moderne. Scéna s oknom je napríklad niečo, čo by sa v žiadnej z predchádzajúcich častí nemohlo objaviť. A finále je pomerne akčné, plné vlkolakov, ktorí nevyzerajú dobre, ale ani zle.

Bohužiaľ, scenár rozhodne moderný nie je. Naopak, až ma zaskočilo, koľko klišé a zastaraných blbostí obsahuje, pričom tvorcovia ich evidentne myslia smrteľne vážne. Mne osobne síce sedia horory bez humoru, ale i tak som bol otrávený z toho, ako som musel pozerať hlúposť s vlkolakmi na strednej.

Prvý diel ságy KVLK, ktorý nemá v originálnom názve číslovku.

............................................................................................................................

Epilóg

Je to proste sranda, aký kus cesty môže prejsť jedna filmová sága: od renomovaného takmer oscarového kusu po niečo, čo má ďaleko snáď už aj k céčku.

Dnes vlkolaci nemajú, ako ostatne asi vždy, žiadny extrémny úspech. Najmohutnejšie sa im to podarilo vo fantasy (teda nie hororovo) ladených sériách „Twilight“ (2008 – 2012) a Harry Potter (2001 – 2011). Z ďalších neškodne rozprávkových titulov spomeňme VAN HELSINGA (2004) a cameo v KLIATBE BRATOV GRIMMOVCOV Terryho Gilliama (2005). Obe snímky sa nakrúcali v Čechách. Zo seriálov potom treba spomenúť kultové „Akty X“ (1993 – 2002).

Ak by sme mali menovať čisto hororové vlkolačie kusy, patrí sem už spomínaná trilógia MOJA SESTRA JE VLKOLAK (2000 – 2004), VLK (1994) s Jackom Nicholsonom a majestátny a predsa nijako bravúrne vydarený VLKOLAK (2010). O úspech sa pokúšali aj HONBA NA VLKOLAKA (2004) Paco Plazu a BRATSTVO VLKOV Christophea Gansa (2001) – obe inšpirované skutočnými európskymi udalosťami. Okrajovo spomeňme skôr akčnú, než hororovú, sériu UNDERWORLD (2003 - 2012) a béčka TEMNÝ SPLN (1996) s Michaelom Paré a PSÍCH VOJAKOV (2002) Neila Marshalla.

............................................................................................................................

Prvý diel.