Muži, ktorí nenávidia ženy 2011 [8O %]
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 20 Február 2013 04:00

Recenzia trileru Davida Finchera podľa románu Stiega Larssona s Danielom Craigom a Rooney Maraovou MUŽI, KTORÍ NENÁVIDIA ŽENY (2011).

Recenzia obsahuje spoilery.

MUŽI, KTORÍ NENÁVIDIA ŽENY sú navonok tradičný príbeh. Posúďte sami:

Renomovaný novinár Mikael Blomkvist (Craig) obviní bohatého muža zo zločinu, ale informácie si poriadne neoveril, muž ho zažaluje, Blomkvist prehráva a tým pádom je zničené jeho doterajšie vysoké žurnalistické renomé (je to ako keby v renomovanej reštaurácii našli uvarenú krysu v jedle).

V tomto momente si ho najíma starý veľkopodnikateľ Henrik Vanger (Christopher Plummer – DOLORES CLAIBORNEOVÁ), aby sa pokúsil (na pochmúrnom ostrove, na ktorom v rozľahlých sídlach býva jeho hrozná rodina s nacistickou minulosťou) vypátrať, čo sa pred desiatkami rokov stalo jeho milovanej neteri Harriet. Tá jedného dňa bez stopy zmizla z ostrova, pričom ale všetky dôkazy jasne hovorili o tom, že sa z ostrova nemala ako dostať. Viedol z neho jediný most a tým prejsť nemohla, keďže v čase jej zmiznutia sa na ňom odohrala veľká dopravná nehoda a niekto by si ju všimol.

Nemohla odísť ani člnom, ani plávať. Navyše nezmizla žiadna z jej vecí, čo políciu relatívne logicky utvrdilo v tom, že neutiekla, ale stala sa obeťou vraždy. Aj veľkopodnikateľ verí, že bola zabitá. Jej telo sa síce nikdy nenašlo, ale ostrov je veľký.

Jej vrah, nech už to bol ktokoľvek, je zákerný; Harriet bola milovníčkou sušených kvetov a Vangerovi každý rok vrah posiela jeden usušený kvet. Zo škodoradosti?

Blomkvist ponuku na jej vypátranie prijíma, pretože nemá čo robiť a okrem veľkej sumy peňazí mu Vanger ponúka (nech už pátranie dopadne akokoľvek) dôkazy vďaka ktorým dokáže, že boháč, ktorý ho zbavil novinárskeho renomé, je naozaj zločinec.

Na sychravom ostrove novinárovi robí spoločnosť len zvedavá mačka, už čoskoro sa k nemu ale pripája svojrázna a pravdepodobne psychicky narušená zamestnankyňa bezpečnostnej/detektívnej agentúry Lisbeth Salanderová (26-ročná Američanka Maraová – SOCIÁLNA SIEŤ, remake NOČNEJ MORY V ELM STREET). Tú si Blomkvist najme ako asistentku po tom čo sa dozvie, že veľkopodnikateľ si ho pred oslovením nechal preveriť práve ňou.

Lisbeth je však po právnej stránke nesvojprávna (aj keď je už dospelá), pretože ako tínedžerka takmer upálila svojho otca. Odvtedy si ju podávajú psychiatri, psychológovia a pestúni a po tom, čo jej posledný za čudných okolností takmer zomrel, prešlo pod starostlivosť „kurátora“ Nilsa Bjurmana (Yorick van Wageningen – Malickov NOVÝ SVET). Mladá bisexuálna žena sa mu musí pravidelne hlásiť, pričom chlap má pod palcom jej peniaze. Takže ak chce Lisbeth peniaze napríklad na jedlo, musí sa ním nechať znásilniť.

Z tejto pasce sa Lisbeth šikovne dostane, čím uzavrie určitú kapitolu svojho života a pripája sa na ostrove k Blomkvistovi.

Čoskoro obaja zistia, že nezvestná Harriet je len špičkou ľadovca. V skutočnosti bolo v okolí v minulosti brutálne zavraždených viacero dievčat/žien. Evidentne ide o sériového vraha. Nikto ho nikdy nechytil. Vlastne ani nikto nezistil, že ide o prípad sériového vraha. Zabil aj Harriet? Je to pravdepodobné...

Ukáže sa, že za vraždami pôvodne stál (dávno mŕtvy a políciou nikdy neodhalený) Vangerov príbuzný, ktorý keď zomrel, vraždiacu štafetu po ňom prebral jeho syn Martin (Stellan Skarsgård – THOR) s tým rozdielom, že to urobil rafinovanejšie (tiel sa na rozdiel od otca zbavoval).

Harriet vedela, že podstatná časť jej ostrovnej rodiny je šialená, rozhodla sa preto ujsť. Podarilo sa jej to (nijako extra komplikovane). Odvtedy pod zmenenou identitou žije ďaleko od svojej rodiny, ktorá ju pokladá za mŕtvu/zavraždenú. No v skutočnosti práve Harriett zabila Martinovho otca (ktorý ju minimálne raz znásilnil). Bohužiaľ pochopila, že len jedného šialenca (svojho otca) nahradila iným (svojím bratom, teda Martinom). Preto radšej utiekla.

Vráťme sa do súčasnosti. Blomkvist príde na to, že Martin je zloduch, no ten ho predbehne a takmer ho zabije. Novinára v poslednej chvíli zachráni Lisbeth, začne naháňať Martina, ktorý smrteľne havaruje a zaživa zhorí.

Následne Blomkvist nájde Harriet a dohovorí jej stretnutie s Vangerom, ktorý ju nikdy neprestal hľadať a ktorý bol asi jej jediným normálnym rodinným príbuzným.

Následne dej prekvapivo ďalej pokračuje, pretože treba dokončiť príbeh novinára a jeho obvinenia. Po sérii komplikovaných udalostí je bohatý muž, ktorý mu zničil reputáciou, obvinený a zavraždený (mafiou?).

Lisbeth, ktorá na ostrove začala žiť sexuálnym životom s novinárom (lebo ho milovala? Aby sa „len“ vyliečila z „mužského komplexu“?), si uvedomuje, že urobila v živote veľa chýb - a chce s tým prestať. Ťažko povedať, či Blomkvista pokladala za priateľa v zmysle kamaráta alebo priateľa v zmysle „chcela by som s ním mať rodinu“. Tak či tak na konci zisťuje krutú pravdu: novinár žije v úplne inom svete, ako ona. Nikdy spolu nemôžu existovať.

Čo sa s Lisbeth následne stane, to už je na fantázii diváka. Možno spáchala samovraždu. Možno len nakopla motorku v ústrety prípadným dvom pokračovaniam.

Tie teoreticky prichádzajú do úvahy. Film vznikol podľa knižnej trilógie, ktorú Švédi, Dáni, Nemci a Nóri sfilmovali v roku 2009. V prípade, že ste ju nevideli (a nečítali ste knihy) nezúfajte a s čistým svedomím film Davida Finchera (VOTRELEC 3, HRA, ÚKRYT, SOCIÁLNA SIEŤ) pokladajte za uzatvorený. Vedzte, že sa v ňom vyriešilo všetko, čo sa vyriešiť malo (náprava novinárovho poškodeného renomé, vypátranie Harriet a vraha, psychologická zmena Lisbeth) a ak niečo zostalo nedopovedané, tak skôr preto, aby mal divák nad čím rozmýšľať, než preto, že by sa to malo riešiť v sequeloch. V nich sa samozrejme rieši Lisbethino detstvo, jej otec i „kurátor“. Trvám si ale na tom, že Fincherov film je uzatvorený a sequel nielenže nepotrebuje, ale bol by mu skôr na obtiaž.

Čo sa dvoch sequelov týka (súdim len z pôvodnej filmovej trilógie, knižnú som nečítal), sú dosť odlišné od originálu a myslím si, že koho bavil, toho paradoxne dvojka s trojkou baviť nebudú. V zásade sa v nich neriešia žiadne sériové vraždy, novinár a Lisbeth sa v nich stretávajú len minimálne a od drsného trileru to ide skôr k nudnej súdno-špionážnej dráme.

Ale späť k deju. Keď som ho rozpísal, síce bol na štyri strany, ale v zásade to znelo ako relatívne jednoduchý a priamočiary film s dvoma zvratmi (nečakaný prerod zo žurnalistického pátrania po nezvestnej osobe na triler o sériovom vrahovi + nečakané finálne zistenie, že od začiatku za mŕtvu pokladané dievča v skutočnosti celý čas žilo).

Bohužiaľ (áno, podľa mňa bohužiaľ) to ale Fincher robí oveľa zložitejším a komplikovanejším detailnou (miestami až uspávajúcou) prácou s dobovými fotkami, novinovými výstrižkami (z nich mnohé vidíme len na pár sekúnd) a početnými návštevami ostrovnej rodiny (pričom ale okrem Plummera a Skarsgårda sa na seba všetci podobajú, čiže divák v tom má chaos, súdim podľa seba).

MUŽI, KTORÍ NENÁVIDIA ŽENY síce naoko pôsobia ako tradičný serial killer - a na tie je Fincher expert. Nakrútil už dva: SEDEM a ZODIACA. MUŽI, KTORÍ NENÁVIDIA ŽENY majú ale bližšie skôr k ZODIACOVI, ktorý nebol klasickým serial killer á la MLČANIE JAHNIAT. Je žurnalistickou drámou, v ktorej desiatky minút pozeráme na staré fotky, v ktorých hľadáme zdanlivo nepodstatné detaily (napr. ktorým smerom a prečo počas fotenia pozerala fotografovaná postava). Celé je až zbytočne komplikovane nakrútené a hoci plus mínus viem, o čo v príbehu ide, kto je kto a prečo urobil to čo urobil, mal som čo robiť, aby som stíhal. Trvá to dve a pol hodiny a nie sú v tom v podstate žiadne akčné scény...

Miestami je film nezrozumiteľný. Napr. členov rodiny je toľko, že snáď Fincher ani nerátal s tým, že by sa našiel divák, ktorý by sa v nich vyznal. Ak rátal, potom zároveň musel rátať alebo s tým, že jeho fanúšikovia majú IQ 200 alebo s tým, že si film pozrú aspoň tri razy.

Čo sa týka porovnania Fincherovho filmu s originálom, je to aj tu aj tam v mojich očiach za 80%. Filmy sú si veľmi podobné, napriek tomu je každý troška iný. Hoci som si myslel, že nikto nebude lepšou Lisbeth ako Noomi Rapaceová, Maraová bola skvelou voľbou. Kým originál mi pripadal mierne zrozumiteľnejší a o čosi dojemnejší (chladný Fincher odmieta z finálneho stretu Vangera a jeho netere vydojiť aspoň dve slzy), americká verzia zasa mala náskok v podobe novinára, ktorý je v Craigovom podaní zaujímavejší a to hovorím ako človek, ktorý tohto herca príliš nerešpektuje. Fincherova verzia mi pripadala „filmovejšie“ (originál napriek snahe občas vyzeral ako televízny film).

Fincherovo ostatné dielko nie je samoúčelne škandalózne, ale je kontroverzné naturalistickým zobrazením násilia (pritom ani zošívanie obočia nevidíme v detailnom zábere, ale je akoby bolo) alebo asi tridsiatimi sekundami pomerne naturalistického sexu (žiadnu revolúciu ale nečakajte).

Výsledný pocit? Tragický, ale nie za každú cenu depresívny. Vypovedá o smutných a svojím spôsobom temných ľuďoch, ktorých sa pokúsil tento zvláštny svet zožrať a aj keď to nedokázal, minimálne si z nich kus odhryzol. Teraz sa motajú svetom ako najlepšie vedia. Možno ich stretávate aj vy.

P.S. - Zaujímavé je, že dej filmu nie je prenesený do USA. Britskí, americkí a iní herci v ňom hrajú Švédov a odohráva sa v Švédsku. Ale možno to vlastne až také zaujímavé nie je; film totiž v skutočnosti nie je čisto americký. Jedná sa o americkú koprodukciu so Švédskom a Nórskom.

P.S.2 - Film bol nominovaný na piatich Oscarov: herečka v hlavnej úlohe (Rooney Maraová), kamera, zvuk, zvukové efekty a strih. Sošku nakoniec získal len v poslednej kategórii.

The Girl with the Dragon Tattoo, USA | Švédsko | Nórsko, cca 158 minút

Réžia: David Fincher. Scenár: Steven Zaillian (podľa románu Stiega Larssona). Hudba: Trent Reznor, Atticus Ross. Kamera: Jeff Cronenweth. Hrajú: Daniel Craig, Rooney Maraová, Christopher Plummer, Stellan Skarsgård, Steven Berkoff, Robin Wrightová, Yorick van Wageningen, Joely Richardsonová, Goran Visnjic, Julian Sands, Embeth Davidtzová a ďalší