Nešťastná sága Psycho
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 08 Február 2013 04:00

Článok o trilerovej/hororovej sérii PSYCHO.

Zaujímavé, ako je v poslednom čase prehitchcockované. Len minulý rok vznikli dva životopisy o Alfredovi Hitchcockovi (v prvom ho hral Anthony Hopkins a v druhom Toby Jones) a tento uvidíme seriál „Bates Motelu“, pojednávajúci o tom, ako sa z Normana Batesa vplyvom choromyseľnej matky stal psychopat. Pri tejto troj-príležitosti sa pozrime na zúbok jedného z najslávnejších režisérových snímok - PSYCHO.

Nasledujúci text obsahuje spoilery.

PSYCHO je spolu s ČEĽUSŤAMI jednou z najbizarnejších a najzbytočnejších hororových sérií sveta. Hoci sme na konci prvej časti zistili, že sympatický hlavný hrdina bol v skutočnosti schizofrenik, transvestita a sériový vrah, ktorý sa prezliekal za ženu a mŕtvoly hádzal do neďalekého jazera, vznikla nielen dvojka (v ktorej už bol tým pádom hlavný hrdina zároveň ústredným zlosynom), ale rovno aj trojka, štvorka, remake s Vinceom Vaughnom a televízny sequel z roku 1987. Plus sa tento rok chystá už spomínaný seriál.

Psycho (1960) Pracovníčka banky Marion Craneová (Janet Leighová, matka Jamie Lee Curtisovej, stretli sa spolu tu) ukradne hotovosť a počas úteku sa v noci ubytuje v ľudoprázdnom moteli Normana Batesa (Anthony Perkins síce hrával už predtým, napríklad s Henrym Fordom vo westerne ŠERIFSKÁ HVIEZDA, ale celosvetovo ho preslávil, a celosvetovo zničil, práve Norman). Ten býva na kopci nad motelom v starom dome spolu so svojou matkou, s ktorou má komplikovaný vzťah (jej krik je počuť až dole ho motelovej izby). Marion je počas sprchovania brutálne zavraždená siluetou ženy. Po stopách nezvestnej vyráža súkromný detektív Arbogast (Martin Balsam). Keď je zabitý aj on, v pátraní pokračujú tí, ktorí si ho najali – Craneovej milenec Sam Loomis (John gavin) a jej sestra Lila (Vera Milesová). Zistia, že Marion je mŕtva, no nezabila ju Normanova matka (ktorá je dávno mŕtva), ale Norman. Trpí rozdvojenou osobnosťou, v rámci ktorej sa prezlieka za ženu. Na konci filmu je chytený políciou.

PSYCHO vzniklo na motívy knihy Američana Roberta Blocha (ktorý zomrel vo veku 77 rokov v roku 1994). Zadaptoval ju podoby scenára Joseph Stefano, je to legenda a to i vďaka slávnej sprchovej scéne, ktorú v nasledujúcich desaťročiach iní filmári vo svojich snímkach parodovali približne rovnako často, ako „dum-dum-dum“ scénu z ČEĽUSTÍ. I sprchová scéna je ozvučená nenapodobiteľným hudobným motívom (od Hitchcockovho dvorného skladateľa Bernarda Herrmanna).

Ale legendou je, hoci o čosi menšou, i scéna so zavraždením súkromného detektíva – šialene nasnímaný pád zo schodov je ešte aj dnes psycho.

Vydarilo sa však aj množstvo ďalších scén, ako je „priechod pre chodcov“ alebo „policajt a spiaca Marion“.

Legendou je spôsob nakrúcania (vďaka televíznemu štábu z „Alfred Hitchcock uvádza“ sa nakrúcalo rýchlo, lacno a dobre).

Legendou je šokujúca likvidácia hlavnej hrdinky (a zároveň najslávnejšej herečky celého kastingu!) ešte pred uplynutím prvej polovice filmu (v roku 1996 sa tým inšpiroval Wes Craven, keď Drew Barrymoreovú zabil už v úvode VRESKOTU).

Legendou je šokujúca záverečná pointa. Tá patrí medzi najslávnejšie najnečakanejšie záverečné pointy kinematografie (ďalej napr. ŠIESTY ZMYSEL, ZVYČAJNÍ PODOZRIVÍ alebo VYKÚPENIE Z VÄZNICE SHAWSHANK).

O tom, aké je PSYCHO legenda, dostatočne vypovedá fakt, že mu mnohí (nielen hororoví) režiséri pravidelne vzdávajú poklony (John Carpenter v sérii HALLOWEEN postavu psychiatra Donalda Pleasencea pomenoval Sam Loomis).

Hitchcock (ktorý mal v tom čase už nakrútené kultové klasiky OKNO DO DVORA, VERTIGO alebo NA SEVER SEVEROZÁPADNOU DRÁHOU) veľmi dobre vedel, čo robí. PSYCHO je jeho labuťou ódou – po nej nakrútil už iba predsa len slabšie kusy ako MARNIE alebo TOPAZ (s jednou výnimkou – VTÁKMI, zrejme jeho jediným stopercentným hororom). V roku 1980, tri roky pred PSYCHOM 2, zomrel (ako 80-ročný, jeho manželka umrela dva roky po ňom ako 82-ročná).

I keď sa PSYCHO stalo klasikou, kultom, legendou a v neposlednom rade celosvetovým trhákom (zarobilo desiatky miliónov dolárov, pričom nestálo ani jeden), Akadémia sa s ním nezdržovala. Ostatne Hitchcock, hoci bol v tom čase žijúcou legendou, dovtedy (a ani potom, ak nerátame Oscara „za zásluhy“ koncom 60-tych rokov) nezískal ani jedného režisérskeho Oscara. PSYCHO bolo nominované na štyri sošky, no žiadnu nepremenilo na zlato. Konkrétne za najlepšiu réžiu, výpravu, kameru a herečka v podpornej úlohe. Zaujímavé je, že tu získala nomináciu Leighová, čo je rozporuplné, pretože PSYCHO v zásade hlavnú ženskú rolu nemá resp. všetky ženské postavy sú skôr epizódnymi roličkami (jedinou ďalšou ženou vo filme je Leighovej filmová sestra, ktorej priestor ale nie je o nič gigantickejší ako Leighovej).

Psycho 2 (1983) Po viac ako dvoch desaťročiach je Norman Bates (zasa Perkins) prepustený z blázinca. Jeho psychiater (Robert Loggia) verí, že dobrý duševný stav jeho pacienta umožňuje Normanove prepustenie a návrat sa domov. Psychiater chudákovi Batesovi v jeho rodnom mestečku dohodí prácu v reštaurácii. V nej ale muž dlho nevydrží. Rozhodne sa totiž opäť prevádzkovať svoj motel. Nasťahuje sa do domu nad ním a vytvára si vzťah s mladučkou servírkou Mary (Meg Tillyová), ktorá je v skutočnosti dcéra Lily Craneovej (zasa Milesová). Lila je samozrejme (no, až také samozrejmé to nie je, už je to skôr trocha telenovela) sestra Marion Craneovej, zabitej v sprche v prvom PSYCHU. Maryina matka (teda Lila... ešte stíhate?) sa tiež nachádza v mestečku a je zrejme rovnako šialená, ako Norman. Je posadnutá myšlienkou znova v ňom vyvolať chuť na krv a definitívne ho poslať do blázinca (najatie zabijaka je asi príliš komplikované). Neváha Batesovi telefonovať a hrať jeho matku. Mŕtvol pribúda.

Áno, mŕtvol nielenže pribúda, ale režisér Richard Franklin jednotlivé vraždy zobrazil riadne naturalisticky. Človek by si takmer myslel, že nie sme v blízkosti motela, ale skôr Krištáľového jazera a že nevraždí Norman (alebo kto, záver je zmätený), ale Jason Voorhees. Prvý PIATOK TRINÁSTEHO vznikol tri roky pred PSYCHOM 2 a evidentne jeho popularita prinútila producentov PSYCHA 2 výrazne sa ním inšpirovať (hoci prvý diel bol štýlom, atmosférou a vraždami niekde úplne inde).

PSYCHO 2 je nevydarený film, ktorý za určitých okolností (= ak by ožil Hitchcock a nakrútil by remake) mohol dopadnúť (možno) výborne. Keďže sa ale nič z toho nestalo, dopadol katastrofálne. Je nevládny, bezmocný, neschopný a brutálnou čerešničkou na torte je psychopaticky nezvládnutý výkon príšerného Perkinsa. Pritom scenár napísal nie úplne márny Tom Holland (neskôr nakrútil takmer kultovú DETSKÚ HRU). Nepomohlo. Napriek tomu to samozrejme dvojkou neskončilo.

Psycho 3 (1986) Norman Bates (Perkins!) stále (!?) šéfuje hnusnému zavšivenému motelu, nad ktorým sa týči notoricky známa silueta domu, v ktorom kedysi býval so svojou panovačnou matkou. Keďže už na všetko sám nestačí, najme si brigádnika, ktorého hrá budúci Trávnikár Jeff Fahey...

Trojku je v podstate zbytočné detailnejšie komentovať. Strašidelná výprava nestačí, nestačia ani vraždy a nestačí (skôr naopak) samozrejme ani už tradične nezrozumiteľný scenár. Perkins je zasa otrasný a aby sa nezhovadil málo, trojku rovno už aj nakrútil. Pričom ako režisér do nej nezaváhal zakomponovať zopár čierno-humorných scénok. Scenár údajne mal byť o dosť iný. Mal v skutočnosti vraždiť Fahey, nie Perkins. Štúdiu sa ale údajne takýto experiment nepáčil a tak siahlo po „klasike“.

Bates Motel (1987) Čože? Bates Motel?! Ale áno, je to tak, tento televízny film producenta, režiséra a scenáristu Richarda Rothsteina (neskôr napísal námet k UNIVERZÁLNEMU VOJAKOVI...) skutočne vznikol a skutočne patrí do série. No nikto ho nevidel.

Štafetu po Normanovi preberá nový psychopat – Alex West v podaní herca Buda Corta (neskôr dobrácky fúzato-okuliarnatý „daňový špiceľ“ v ŽIVOTE POD VODOU od Wesa Andersona). Ten sa stáva novým majiteľom Normanovho (ktorý je mŕtvy) motela a samozrejme pokračuje vraždenie.

Psycho 4 – Začiatok (1990) Po fiasku s Budom Cortom to tvorcovia vzdali. Prestali sa na čokoľvek hrať a to vrátane zúboženého Perkinsa, ktorý pravdaže zostal verný aj štvorke (našťastie dva roky nato zomrel). Štvorka je sequel a prequel v jednom. V príbehu sa plynulo striedajú sequelové pasáže (Norman telefonuje do nočnej rozhlasovej relácie a rozpráva poslucháčom svoj príbeh) a prequelové (tínedžera Normana stvárňuje Henry Thomas, bývalá detská hviezdička Spielbergovho trháku E.T - MIMOZEMŠŤAN). Žiadna z liniek skoro vôbec nefunguje. Bezradnosť tvorcov je badateľná už z toho, že sa jedná o televízny film. V podpornej roličke sa mihne Jason Bateman, dnes známy z filmov KRÁĽOVSTVO, HANCOCK, PAUL alebo z tejto komédie.

Pritom je relatívne nepochopiteľné, že to dopadlo tak zle. Režíroval totiž Mick Garris, nie úplne netalentovaný prevažne hororový scenárista (KRITERI 2, MUCHA II) a režisér (predovšetkým kingoviek – SLEEPWALKERS, ŽIARA, JAZDA NA STRELE). Scenár dokonca napísal sám Joseph Stefano, scenárista slávneho originálu! Napriek tomu je to úbohosť.

Psycho (1998) Jeden z najbizarnejších remakeov 90-tych rokov a možno jeden z najzbytočnejších remakeov vôbec! Niekto má remakey rád, niekto nimi už z princípu opovrhuje. No to, čo predviedol režisér Gus Van Sant (oscarový DOBRÝ WILL HUNTING) je stráviteľné ťažko, až vôbec. Jeho PSYCHO totiž de facto nie je remake, ale farebná kópia. Režisér to pojal ako experiment, ktorý dodnes nikto nepochopil (úplné psycho je, že aj tento scenár napísal Joseph Stefano a vo filme je použitá pôvodná Herrmannova hudba).

Jedná sa o takmer doslovnú kópiu slávnej predlohy (záber po zábere!) a väčšina filmu pozostáva zo scén, ktoré sme videli u Hitchcocka, ibaže teraz sú vo farbe a samozrejme v tom hrajú noví herci (Marion si zahrala Anne Hecheová, jej sestru Julianne Mooreová, milenca Viggo Mortensen, Normana Vine Vaughn, detektíva William H. Macy atď.). Režisér zašiel v napodobňovaní dokonca tak ďaleko, že sa v jeho filme mihne herec, ktorý sa podobá na Hitchcocka (Hitchcock bol známy tým, že si dal skoro vo všetkých svojich filmoch cameo a PSYCHO nebolo výnimkou).

Epilóg – Sága pokračuje

PSYCHO má dodnes mnohých nasledovníkov. Okrem početných paródií, pôct (Harrison Ford sa v POD POVRCHOM Roberta Zemeckisa nie náhodou volal Norman) a vykrádaní dokonca vďaka nemu vznikol svojrázny trilerový pod-žáner „nebezpečný motel“. V jeho osídlach môžete zahliadnuť MOTEL SMRTI Nimróda Antala (plus pokračovanie) alebo daždivú IDENTITU Jamesa Mangolda. Samotná osoba Alfreda Hitchcocka dodnes dráždi filmových fanúšikov a odborníkov, čoho dôkazom sú aj už spomenuté dva minuloročné tituly s ním, kde ho hrali Hopkins a Toby Jones. Ale to je iný príbeh.

A akoby to nestačilo, Norman sa vráti! Tento rok na televíznych obrazovkách uvidíme seriál „Bates Motel“. Pôvodne mal Normana hrať Mads Mikkelsen (CASINO ROYALE), nakoniec však uprednostnil inú kultovú postavu masového vraha z kín sa dostávajúceho do televízie a to konkrétne Hannibala Lectera. Batesa si nakoniec zahrá 20-ročný Freddie Highmore (filmy s Johnnym Deppom CHARLIE A TOVÁREŇ NA ČOKOLÁDU a HĽADANIE KRAJINY-NEKRAJINY), jeho matku Vera Farmigaová (NA DRUHEJ STRANE od Scorseseho, SIROTA) a príbeh by mal byť prequelom voči Hitchcockovi.