Misery nechce zomrieť [8O %]
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 20 December 2012 04:00

Recenzia jednej z najlepších filmových adaptácií Stephena Kinga MISERY NECHCE ZOMRIEŤ (1990).

Úspešný americký spisovateľ Paul Sheldon (James Caan, v úlohe pôvodne ponúknutej Jackovi Nicholsonovi, ktorému ale zrejme jedna kultová filmová kingovka bohato stačila) má po krk toho, že sa stal bohatým vďaka zamilovaným románom pre domáce gazdinky. Chce sa na to vysrať a konečne začať písať drsné veci. Odišiel kvôli tomu dokonca vysoko do zasnežených hôr, aby v poetickej chatke, v spoločnosti vína, dreva praskajúceho v teplom krbe a okna, za ktorým padajú čoraz väčšie vločky, napísal svoje krvavé životné dielo. Cestou späť do civilizácie (k svojej agentke, hrá ju Lauren Bacallová) ale dostane dopravnú nehodu. Našťastie ho v divočine v poslednej chvíli zachráni neďaleko bývajúca, osamelá domáca gazdinka. V skutočnosti je to bývalá zdravotná sestra Annie Wilkesová (Kathy Batesová). A kým vrak auta čoraz viac zapadáva snehom, v jej domčeku sa začnú diať veci...

MISERY NECHCE ZOMRIEŤ je u nás známa i pod alternatívnym prekladom MISERY NESMIE ZOMRIEŤ. Jedná sa o adaptáciu Kingovho trilerového románu, ktorý kedysi dávno vyšiel aj v slovenskom preklade pod bizarným názvom „Mizéria“.

„Mizéria“ patrí k civilnejšej tvorbe hororového spisovateľa, ktorý sa preslávil predovšetkým hororovými krvákmi „Cujo“, „Prekliatie Salemu“ alebo „Osvietenie“. Napriek tomu nie k ÚPLNE najcivilnejšiemu. Ak za najcivilnejšie pokladáme „Dolores“, potom „Mizéria“ je niekde v strede (spolu s „Mŕtvou zónou“ napríklad). Nie je v nej nič nadprirodzené, miestami ale obsahuje poriadne drsné scény. Nevypočítateľná a nepredvídateľná psychopatka Annie je natoľko desivá, že sa takmer trasieme pred jej ďalším hysterickým záchvatom, v mene ktorého je schopná spraviť čokoľvek. Čokoľvek.

MISERY NECHCE ZOMRIEŤ pokladám za jeden z najvydarenejších, najnapínavejších a najnervydrásajúcejších trilerov 90-tych rokov 20. storočia (spolu so Scorseseho MYSOM HRÔZY alebo s MLČANÍM JAHNIAT). Napriek tomu sa jedná o komorný a malý film... a napriek tomu stál až 20 miliónov dolárov. To na film s dvoma (finančne ľahko dostupnými) hercami v jednom dome nebolo na tie roky zasa až tak málo. Napriek nenápadnosti sa s ním ale spája množstvo legiend a historiek.

Napríklad James Caan rolu spisovateľa dostal až po tom, čo podpísal špeciálnu zmluvu, ktorá produkcii umožňovala každý deň pred nakrúcaním žiadať od neho vzorku moču na odhalenie jeho prípadných drogových/alkoholických škandálov (ktorými bol v tom čase filmový syn Marlona Branda z KRSTNÉHO OTCA známy).

Kathy Batesová síce vo filmoch hrala už aj pred rokom 1990, ale nebolo to nič slávne, ani veľké. Bola známa predsa len skôr ako divadelná, než filmová či televízna herečka. Reiner si ju všimol v divadelnej hre a vraj okamžite vedel, že našiel svoju Annie.

Čo sa týka porovnávania kniha/film, film je o čosi miernejší (napriek tomu je to poriadny nervák a miestami totálne psycho, pri ktorom radšej odvraciam zrak, hoci sú na svete neporovnateľne krvavejšie kúsky). Napríklad knižné šokujúce useknutie spisovateľových nôh sa vo filme zmenilo „len“ na polámanie, ale v priamom zábere a triky sú v tej chvíli presvedčivo desivé. Z filmu ďalej vypadla brutálna scéna, v ktorej Annie použije kosačku na trávu. Za touto scénou údajne bolo najviac ľúto Batesovej, režisér ale povedal, že pasáž je priveľmi hororová a nehodí sa do celkového vyznenia filmu. Kým niektoré zdroje tvrdia, že scéna bola zo scenára vyškrtnutá, iné naznačujú, že sa údajne nakrútila, „len“ sa v poslednej chvíli z hotového filmu radšej vystrihla.

Inak sa ale jedná o presnú adaptáciu vydarenej knižky. Môžeme za to ďakovať oscarovému scenáristovi Williamovi Goldmanovi, ktorý predtým napísal bomby pre Paula Newmana, Roberta Redforda a Dustina Hoffmana BUTCH CASSIDY A SUNDANCE KID a VŠETCI PREZIDENTOVI MUŽI (za oba dostal Oscara). Po dnes recenzovanom filme napísal CHAPLINA s Downeym Jr. alebo LOVCOV LEVOV, pričom sa ešte dvakrát podieľal na adaptácií Stephena Kinga (nie úplne márne SRDCE V ATLANTÍDE a naopak úplne márna PAVUČINA SNOV). Goldman sa mimochodom narodil v roku 1931 a stále žije!

Robovi Reinerovi sa ale do réžie príliš nechcelo. No King bol ich prvou spoluprácou (chlapčenská nostalgia PRI MNE STOJ! - adaptácia novely „Telo“) natoľko nadšený, že Reinera (KEĎ HARRY STRETOL SALLY) prehováral tak dlho, až nakoniec súhlasil (pôvodne bol Rob ochotný kývnuť maximálne na produkciu).

Batesová neskôr ešte hrala vo viacerých kingovkách. Mihla sa v televíznej mini-sérii „Svedectvo“ alias „Posledný boj“ alias „The Stand“, ale predovšetkým fantasticky hrala v DOLORES CLAIBORNEOVEJ Taylora Hackforda. Tá akoby bola ospravedlnením Stephena Kinga za rolu brutálnej Annie. Dolores je síce tiež riadne tvrdá žena, ale úplne iným štýlom, ako psychopatická Annie. Jedná sa o mimoriadne silne napísanú ženskú postavu, za ktorú herečka však nebola ani len nominovaná na Oscara.

Naopak, za Annie Wilkesovú nominovaná nielenže bola, ale nomináciu aj premenila na zlato. Ďalšiu nomináciu MISERY NECHCE ZOMRIEŤ nedostala.

Snímka síce siaha po klišé (hrdina prehľadáva dom... a zrazu sa Annie nečakane vráti domov), no toto klišé je nakrútené a nastrihané tak napínavo, že sa možno spotíte rovnako, ako Paul. Reiner vynikajúco pracuje s čoraz vypätejšími okamihmi. Keď si myslíte, že horšie to už byť nemôže, zistíte, že môže. Film sa vraj nakrúcal chronologicky (čo nie je bežná vec). Ak je to pravda, je to na ňom (v dobrom) vidieť.

Svoje robí aj výprava strmých zasnežených hôr Severnej Ameriky a malej chalúpky uprostred nich. Atmosfére pomáha tiež hudba Marca Shaimana, kamera Barryho Sonnenfelda (ktorý rok nato režijne debutoval RODINOU ADDAMSOVCOV) a vedľajšia línia s fúzatým šerifom. Toho výborne zahral Richard Farnsworth (*1920), priateľ Roberta Redforda (hrali spolu v HAVANE a v PRIRODZENOM TALENTE) a veľmi zaujímavý človek, o ktorom by sa dala napísať kniha. Napriek tomu sa nikdy poriadne nepreslávil. Snáď len na úplnom konci svojej kariéry, keď mu David Lynch ponúkol rolu v PRÍBEHU ALVINA STRAIGHTA, za ktorú bol nominovaný na Oscara. To bolo v roku 1999. V roku 2000 si kvôli ťažkej chorobe vpálil guľku do hlavy na svojom ranči.

A ako ide čas? Reiner výrazne kvalitatívne klesol (po dnešnom filme síce nakrútil ZOPÁR SPRÁVNYCH CHLAPOV... ale aj NORTHA a NÁŠ PRÍBEH s Willisom a Pfeifferovou), Caan sa stratil v mori záporných a nesympatických postáv (LIKVIDÁTOR, MODROOKÝ MICKEY, VIANOČNÝ ŠKRIATOK) a Batesová síce tak troška v nasledujúcich rokoch upadla, no aj v horších filmoch hrala dobre (DIABOLSKÁ PASCA, VALENTÍN alebo DEŇ, KEĎ SA ZASTAVILA ZEM) a s chuťou prijímala malé úlohy (ŽALOBA, Nepotopiteľná Molly v Cameronovom TITANICU). Ale rozhodne hrala aj veľké party (VYPRÁŽANÉ ZELENÉ PARADAJKY, AT PLAY IN THE FIELDS OF THE LORD, spomínaná DOLORES CLAIBORNEOVÁ).

Misery, USA, cca 107 minút

Réžia: Rob Reiner. Scenár: William Goldman (podľa románu Stephena Kinga). Hudba: Marc Shaiman. Kamera: Barry Sonnenfeld. Hrajú: James Caan, Kathy Batesová, Richard Farnsworth, Lauren Bacallová, J.T. Walsh, Rob Reiner (cameo pilota helikoptéry) a ďalší