Kým spíš [8O %]
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 15 November 2012 04:00

Recenzia španielskeho trileru o tom, že vo svojom byte možno nie ste sami. KÝM SPÍŠ (2011).

Pozorne sledujem hororovú scénu a minimálne od r. 2002 ma poriadne bavia hispánske temné veci Guillerma del Tora (PRINC BEZ KRÁĽOVSTVA, FAUNOV LABYRINT), Guillema Moralesa (EL HABITANTE INCIERTO, LOS OJOS DE JULIA) či Juana Antonia Bayonu (SIROTINEC). Španiel Jaume Balagueró patrí podľa mňa k najlepším hispánskym (ak nie európskym) žijúcim hororovým režisérom. Nakrútil skvelé prvé dve časti zombícko-satanskej tvrdej série [REC] (recenzia na prvý a druhý diel), ktoré síce spolu-režíroval Paco Plaza, ale jeho „samostatné“ projekty DRUHÉ MENO PATRÍ PREKLIATYM či HONBA NA VLKOLAKA (alebo koniec koncov aj tretí [REC]) dokazujú, že Balagueró je z tejto dvojice bez debaty predsa len zrejme o dosť talentovanejší. Navyše, Jaume nakrútil skvelo atmosférické veci TEMNOTA (s Annou Paquinovou) a NEPREMOŽITEĽNÉ ZLO (s Calistou Flockhartovou). Na každý jeho nový film sa teším a tešil som sa aj na KÝM SPÍŠ, ktorý by si vaše partnerky radšej/pre istotu nemali pomýliť s romantickou komédiou so Sandrou Bullockovou z roku 1995 KÝM SI SPAL.

Zatiaľ čo sa Jaumeov kolega Paco Plaza (sám) vrhol na tretí [REC], Jaume, len tak z radosti, stvoril malý skôr triler než horor, miestami dokonca takmer až čiernu komédiu... ale takú čiernu, že takmer nikomu nebude pripadať vtipná.

Ďalej to bez spoilerov nejde.

Ústredným hrdinom snímky je nešťastný starnúci domovník Cézar (na Miroslava Táborského sa podobajúci Luis Tosar). Dobre pozná všetkých obyvateľov pomerne luxusného španielskeho menšieho činžiaka. So všetkým im pomáha. Počúva, čo hovoria. Potichu pozoruje. A má (z bezpečnostných dôvodov) kľúče od každého z bytov. Tajne miluje mladú sexi obyvateľku jedného z nich, Kláru (Marta Eturaová). A má s ňou sex!

Problém so sexom s Klárou je len v tom, že Klára o tom nevie. Ešte raz: Klára nevie, že má sex s Cézarom. Cézar sa jej totiž vždy vkradne do bytu, uspí ju a potom ju znásilní a do rána spí vedľa nej v posteli bez toho, aby dievča čokoľvek tušilo. Potom odíde a dole vo vestibule sa jej ako správny domovník starostlivo spýta, ako sa dnes v noci vyspala.

V určitom smere to JE vtipné, ale zvráteným, úchylným, nebezpečným a sadistickým spôsobom. Balagueró sa nebojí príbeh rozprávať z pohľadu chlapíka, ktorý je smrteľne nebezpečný psychopat, o ktorého minulosti len tušíme a ktorá je zrejme taká hrozná, že sme vlastne radi, že sa nedozvedáme „poriadne“ detaily (napr. o jeho matke).

Balagueró sa svojho (anti)hrdinu snaží pochopiť, no zároveň ho škodoradostne stavia do šialených situácií. Napríklad, keď sa musí dostať z cudzieho bytu, v ktorom sa nachádza jeho skutočný obyvateľ. Nakoniec to vyriešili (Balagueró i Cézar) jednoducho, šikovne a vtipne. Ale zasa – je to humorné takým spôsobom, že keď sa na to pozriete z výšky dvoch kilometrov, prebehne vám po chrbte mráz.

Balagueró vytvoril funkčné univerzum bytovky, z ktorej sa v priebehu deja skoro ani raz nevzdiali. Je tu stará žena, ktorá s Cézarom udržuje svojrázny vzťah cez jej psíkov, ale i drzé dievčatko, ktoré vie, čo Cézar robí a on jej musí platiť, aby to nepovedala svojim rodičom.

Občas Balagueró zakopne a nepodarí sa mu dopovedať veci, ktoré asi byť dopovedané mali (spáchala psíčkarka samovraždu alebo nie?). Prípadne občas až príliš benevolentne pracuje so zákonom schválnosti, či už pre dobro Cézara (čo ak by dievča sprchu nielenže pustilo, ale aj do nej nakuklo, ako to bežne robilo po iné dni?) alebo diváka, ktorý netúži po zbytočne kontroverzných scénach (takže Klára a jej partner to síce robia, ale v takej polohe, že z toho voyeurský divák nič nemá a konzervatívny je teda spokojný).

Oceňujem, že Balagueró odolal a neurobil z Cézara masového vraha, hoci som pôvodne myslel, že vo filme bude viac mŕtvol. V jednej scéne sa napr. Cézarovi jedna postava vyhráža istou vecou, nasleduje záber na čudne sa usmievajúceho Cézara, strih a tma. Myslel som, že to malo znamenať, že ju Cézar zabil, no nie, v ďalšej scéne postava stále žila. Myslím si ale, že je dobre, že Cézar nie je za sadistického magora, ktorý vraždí každého na počkanie; film by v takom prípade skĺzol niekam, kde by mu to nesvedčalo.

Režisér a scenárista ma tak zmanipulovali, že som pohotovému a k improvizácii naklonenému Cézarovi často držal palce a bol som zvedavý, ako sa dostane zo situácie, z ktorej sa zdanlivo nedá vyviaznuť. Takisto musím vyzdvihnúť všetky herecké výkony. Prím hrá Cézar, ktorý je na plátne v podstate stále. Avšak všetci sú dobrí, vrátane epizódnych postavičiek policajtov.

Neviem, či sa nechal Balagueró inšpirovať filmami ako sú PIADIMUŽÍCI (rodinná triková komédia s Johnom Goodmanom o maličkých obyvateľoch bytov, ktorí ľuďom kradnú veci), TEN, KTO SA POZERÁ (erotický triler s Williamom Baldwinom a Sharon Stoneovou), už spomenutý EL HABITANTE INCIERTO (o architektovi, ktorý je presvedčený, že s ním v dome žije cudzia osoba) alebo jednou epizódou „Dr. Housea“ (tú, v ktorej riešil prípad ženy, ktorá v námesačnosti mala sex so svojím bývalým, ktorý býval v rovnakej bytovke ako ona, ale v inom byte). No ak áno, urobil to tak dobre, že mi to vôbec neprekážalo.

Mientras duermes, Španielsko, cca 102 minút

Réžia: Jaume Balagueró. Scenár: Alberto Marini. Hudba: Lucas Vidal. Kamera: Pablo Rosso. Hrajú: Luis Tosar, Marta Eturaová, Alberto San Juan a ďalší