Henry: Portrét masového vraha [4O %]
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 03 Október 2012 04:00

Recenzia trileru inšpirovaného skutočnými udalosťami - HENRY: PORTRÉT MASOVÉHO VRAHA (1986).

V roku 1986 americký režisér a scenárista John McNaughton (neskôr stvoril vydarený dusný erotický zamotaný triler s Kevinom Baconom, Denise Richardsonovou, Billom Murrayom a Neve Campbellovou DIVOKÉ HRY) napísal a nakrútil (vo vlastnej produkcii) drsný ponurý triler HENRY: PORTRÉT MASOVÉHO VRAHA s Michaelom Rookerom v hlavnej/zápornej úlohe.

Pre Rookera sa jednalo plus mínus o debut. Neskôr sme ho mohli vidieť vo viacerých viac či menej slávnych filmoch a seriáloch (HORIACA MISSISSIPPI, SLIMÁK), v ktorých skoro vždy hral tupé, záporné, nesympatické a odporné hovädá (ŠIESTY DEŇ, „The Walking Dead“). Keď občas dostal kladnú postavu, bol to vzhľadom na jeho hereckú minulosť a nepríjemný fyzický vzhľad menší zázrak (Stalloneho parťák v CLIFFHANGERI, šerif Pangborn v kingovke TEMNÁ POLOVICA).

Rooker v McNaughtonovej čudnej réžii stelesnil Henryho – masového resp. sériového vraha. Predobrazom pre túto rolu sa stal skutočne existujúci vrah menom Henry Lee Lucas, ktorý patrí spolu s Edom Geinom, Tedom Bundym, Zodiacom, Jackom Rozparovačom či Jeffreym Dahmerom k najslávnejším známym sériovým vrahom v histórii ľudstva. No v tomto filme Henry zvyšné dve mená (Lee Lucas) nemá resp. nepadnú ani raz. Je to len skrátka Henry. Rovnako tvorcovia používajú viacero podľa mňa hlúpych spôsobov, ako sa za každú cenu oddeliť od skutočných udalostí. Čiže o potenciálnom homosexuálnom vzťahu medzi Henrym a Otisom nepadne v priebehu filmu žiadna zmienka, Ottis Toole je vo filme prezentovaný len ako Otis (čiže bez priezviska a s jedným „t“ namiesto dvoch) a rozobraná nie je ani pyrománia (ktorú údajne vyznával skutočný Ottis Toole), ani nekrofília (ktorú zasa mal v obľube Lucas), ani kanibalizmus, ani Otisove/Ottisove nízke IQ (údajne okolo 75). Aby som to uzavrel a neporovnával tento film s realitou, len ešte skonštatujem, že sa naozaj nejedná o žiadny „životopis“, lebo i z bežného prečítania zopár článkov na internete a v časopisoch aj laik (teda nie expert na tému sériových a masových vrahov) pochopí, že to v skutočnosti zrejme bolo inak (aj s Otisovou smrťou). Inšpiráciu skutočnými udalosťami tu každopádne je... ale tá je v podstate vo všetkých trileroch o sériových vrahoch. Takže ak vám niekto tvrdí, že film je presnou rekonštrukciou skutočných udalostí, mýli sa.

Snímka pôsobí takmer ako dokument resp. rekonštrukcia krvavých udalostí. To môže byť aj z núdze cnosť, pretože film bol nízkorozpočtový a pôsobí dojmom, že väčšina interiérových scén sa nakrútila v jednej hnusnej miestnosti, vždy trocha (ale nie veľmi) inak zariadenej. Exteriéry sa potom obmedzili na škaredé, depresívne a nočné ulice.

Filmári zaznamenali určitý časový výsek z Henryho života. Vo filme navyše nevystupujú žiadni policajti/agenti FBI, ktorí po ňom pátrajú. Film v podstate nemá „normálny“ úvod ani poriadny záver. Miestami je až smiešne samoúčelný – akoby tvorcovia za každú cenu vymýšľali dôvody, pre ktoré by Henry mal vraždiť (kúpa televízora).

Podobne, ako „skutočný“ Henry, ani filmový nevraždí sám. Kamaráti sa so zaostalým primitívom Otisom (odporný Tom Towles), ktorý to tiež nemá v hlave v poriadku, no na rozdiel od Henryho je ÚPLNE hlúpy a vraždí z úplne iných dôvodov. Tento vzťah je v histórii sériových vrahov ojedinelý, pretože sérioví vrahovia to rozhodne nezvyknú bežne ťahať vo dvojici. Sú to predsa samotári.

Povedal by som, že filmu dominuje majstrovský výkon Michaela Rookera, ale... je skrátka len hnusný a nesympatický. Nechcem tvrdiť, že sériový vrah by mal byť sympatický, ale dá sa zahrať tak, aby ste mu to „žrali“ (Hannibal Lecter Anthonyho Hopkinsa). Paradoxne, herec stvárňujúci Otisa, hoci menej slávny a hrajúci ešte horšie napísanú postavu, sa v budúcnosti nestratil a len čo extravagantní filmári do podpornej roličky potrebovali fúzatého pošuka, siahli po ňom (Saviniho NOC OŽIVENÝCH MŔTVOL, Zombieho HALLOWEEN).

Na tomto filme je síce teoreticky zaujímavá jeho chladná neosobnosť (vraždenie podávané v podstate ako bežnú vec, z ktorej si Henry nič nerobí), prakticky na tom ale v skutočnosti nič zaujímavé nevidím. Je to len nudné a škaredé.

Skutočný Henry údajne zabil stovky ľudí (počul som aj o čísle 500, čísla sa ale zdroj od zdroja líšia), no oficiálne bol odsúdený „len“ za ak sa nemýlim desať (alebo dvadsať?). Problém s týmito typmi osôb je v tom, že keď ich už raz chytia, nemajú problém priznať sa. Spravidla sa ale priznajú k úplne všetkému, vrátane atentátu na JFK. Počet svojich vrážd zvyknú preháňať, takže ak sa aj priznajú, vzhľadom na ich psychickú vyšinutosť sa to rozhodne nedá brať vážne a vážne to ani nikto príliš neberie.

Tak asi toľko – film nie je úplne zlý, úplne bez atmosféry ani úplne nezaujímavý. Napr. je celkom pôsobivé, že si Henry uvedomuje bežné postupy polície a preto robí všetko pre to, aby ich obišiel – mení zbrane, niektoré jeho vraždy sú sexuálne a iné nie, vraždí ženy i mužov, mladé osoby aj staršie. Ako trilerový film je to však otras a nechápem, ako túto zlú nízkorozpočtovú brečku môže niekto pokladať za diabolský horor.

Henry: Portrait of a Serial Killer, USA, cca 83 minút

Réžia: John McNaughton. Scenár: Richard Fire, John McNaughton. Hudba: Ken Hale, Steven A. Jones, Robert McNaughton. Kamera: Charlie Lieberman. Hrajú: Michael Rooker, Tracy Arnoldová, Tom Towles a ďalší