Psycho 2 [4O %]
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 09 December 2011 04:00

Recenzia na triler PSYCHO 2.

Pokiaľ ste nevideli Hitchcockovo PSYCHO alebo remake s Anne Hecheovou alebo prosto nepoznáte slávnu šokujúcu záverečnú pointu tohto príbehu, čítajte ďalej len na vlastné riziko.

Bohvie, čo Hitchcock urobil, že mu v Hollywoode tak zmrvili sériu PSYCHO, z ktorej nikdy séria byť nemala.

Pocit „film ako PSYCHO nemôže mať pokračovanie“ je ešte silnejší, ako u ČEĽUSTÍ, SMRTONOSNEJ PASCE a SÁM DOMA. Určite existujú tucty snímok na celom svete, ku ktorým sa dajú donekonečna nakrúcať pokračovania a remakey (napr. SMRTONOSNÁ ZBRAŇ alebo VOTRELEC). PSYCHO medzi ne nepatrí. Nakrútiť mu sequel je podobne bizarné, ako nakrútiť pokračovanie PERINBABY, TISÍCROČNEJ VČELY, PLESU PRÍŠER, BILLYHO ELLIOTA alebo ČERVENÉHO VÍNA.

Kultový masový vrah, transvestita a schizofrenik Norman Bates (Anthony Perkins) sa vracia. Film režiséra Richarda Franklina začína súdom, na ktorom Normanov psychiater (Robert Loggia) skonštatuje, že pacient sa vyliečil a môže byť prepustený z blázinca na slobodu. Tomu nenapadne nič lepšie, než sa vrátiť do mestečka, blízko ktorého prevádzkoval motel, v ktorom vždy boli voľné izby. Týčila sa nad ním silueta domu, v ktorom býval s despotickou matkou, ktorá ho týrala.

Na strane druhej, nakrútiť PSYCHO 2 síce je šialený nápad, ale svojím spôsobom hlúpy len na 80%. Na zvyšných 20% je zaujímavý, originálny a možno dokonca príjemne provokatívny. Predsa len, koho by nezaujímalo, čo sa s chorým Normanom stalo? Hitchcockov film je klasika, po ktorej hororový triler nebol tým, čím dovtedy. Nájdeme v ňom prvé ingrediencie v roku 1960 ešte neexistujúceho hororového pod-žánru slasher, meno Norman sa stalo synonymom pre nebezpečenstvo (POD POVRCHOM Roberta Zemeckisa) a motely odvtedy pre filmárov predstavujú ideálnu hororovú kulisu (MOTEL SMRTI 1 – 2).

V dvojke už všetko vieme: Normana v detstve ničila šialená matka, tak ju otrávil, jej telo ukrýval v dome nad motelom a v moteli vraždil ženy. Počas vraždenia sa prezliekal za ženu a mŕtvoly hádzal do neďalekého močiara, žijúc v predstave, že vraždy pácha jeho stále žijúca matka Tvorcovia dvojky sú si vedomí, aká bomba „jednotka“ bola... a tak nám jej najslávnejšiu scénu servírujú v retrospektíve ešte pred úvodnými titulkami. Keď kanibalizujem, tak poriadne. Nie?

Pointa Hitchcockovho vtipu bol o tom, že sme sa toto všetko dozvedeli až na konci. Dovtedy sme si celý čas mysleli, že vraždy pácha nesympatická matka sympatického Normana. Verili sme, že jeho jediný zločin je v tom, že je od útleho detstva pod takým tvrdým matkiným tlakom, že kryje jej vraždy. A to sa svojím spôsobom dalo odpustiť a dokonca chápať.

Film ponúkol viacero šokov (zavraždenie hlavnej ženskej hrdinky behom prvej polovičky, aby následne film v podstate už žiadnu hlavnú postavu nemal). No záverečné odhalenie „Normanova mama je v skutočnosti mŕtva a vraždy pácha duševne chorý Norman a nevie o tom“ bolo v tej dobe rovnako šokujúce, ako drastické záverečné zvraty v 90-tych rokoch 20. storočia (ZVYČAJNÍ PODOZRIVÍ, KLUB BITKÁROV, ŠIESTY ZMYSEL).

Na začiatku dvojky je Norman oslobodený a vracia sa do domu. Motelu šéfuje nechutný Dennis Franz (neskôr známy zo SMRTONOSNEJ PASCE 2, MESTA ANJELOV a seriálu „Newyorskí policajti“), pod ktorého vedením sa z motela stalo ideálne miesto pre milencov a drogistov. Norman mu dá (z pozície majiteľa motela, ktorým teda pravdepodobne ešte stále je) výpoveď. Hoci mu psychiater v neďalekom mestečku dohodol brigádu v reštaurácii, v nej Norman vydrží len zopár dní. Počas nich spozná zamestnancov (najmä mladučkou Mary v podaní herečky Meg Tillyovej) a následne dá výpoveď a znova začne šéfovať motelu.

Už prvý deň po príchode domov však začínajú problémy. Sú to vidiny alebo skutočnosť? Norman nájde odkaz, pod ktorým je podpísaná jeho matka. Čo to má znamenať? Niekto si z neho robí srandu, papierik sa mu len zdá alebo jeho matka nebodaj naozaj stále žije a Hitchcock teda klamal?! Nevie to Norman, nevieme to my, nevie to nikto.

Postupne začínajú podobné veci pribúdať. Predovšetkým odkazy na papierikoch, podpísané Normanovou matkou a telefonáty. Síce počujeme, ako zvoní telefón a ako Norman do telefónu rozpráva. Ale hlas na opačnom konci nepočujeme a keď Normanovi slúchadlo počas telefonovania so záhadnou osobou vytrhne z ruky iná postava, je v telefóne ticho, potom postava pozrie na Normana a povie „veď tam nikto nie je“. Ale ZASA nepočujeme, či tam naozaj nikto nebol alebo bol, no postava si iba vymyslela, že nie je. Ak si to vymyslela, prečo? V tej chvíli je už zrejmé, že scenár na nás chystá podraz. V deji totiž figuruje veľa postáv a Norman začína tvrdiť, že žena, ktorú kedysi zabil, bola jeho matkou len papierovo. Biologická matka vraj stále žije a teraz ho rafinovane terorizuje.

Je zrejmé, že Norman nie je psychicky v poriadku. Napr. len čo uvidí nôž, začne sa čudne tváriť. Je to vtipné, ale asi byť nemalo. Skôr sa malo jednať o Perkinsov herecký koncert. Perkins však pôsobí ako totálne vystresovaný upratovač, ktorý sa náhodou podobá na slávneho herca, ktorý hral kedysi v PSYCHU, ale zomrel a tak si Hollywood najal upratovača. Je vystresovaný, nervózny, nesústredený, vyklepaný a neistý.

Aby toho bolo ešte viac, v priebehu deja sa udeje niekoľko brutálnych vrážd ako z prvého PIATKU TRINÁSTEHO (ktorý vznikol o tri roky skôr), než pokračovanie decentnej klasiky, v ktorej násilie plus mínus nebolo vidieť. To v dvojke je vidieť všetko. Najmä nože, zabodnuté v telách. V týchto vraždiacich scénach vidíme, že vraždí postava, prezlečená za „matku“. No aj keď som si myslel, že zasa bude vraždiť Norman, postupne ma scenárista Tom Holland (neskôr režíroval napr. upírsku HRÔZOSTRAŠNÚ NOC, DETSKÚ HRU či kingovky SCHRADNI! a ČASOŽRÚTI) posypal toľkými falošnými stopami, že som o tom začal pochybovať. Poplietol ma natoľko, až som začal premýšľať, že to na Normana skutočne niekto narafičil a on je len nevinnou obeťou ešte väčšieho šialenca.

Zároveň je ale STÁLE naznačované, že vrahom predsa len môže byť Norman: postáv je veľa a vrahom môže byť ktokoľvek. Normanov psychiater sa pokojne môže prezliekať za ženu, detto šerif, Marionina sestra (ktorú hrá, rovnako ako v prvej časti, Vera Milesová) a Normanova „skutočná“ matka. Ako sa ukáže, mladučká Mary, ku ktorej si Norman začne vytvárať vzťah (a ktorá býva u neho) je v skutočnosti DCÉROU Marioninej SESTRY. Marion (teda Lilyna dcéra) prišla do mesta pred niekoľkými dňami so svojou matkou (Lily), aby ho (Normana) spoločne privádzali do šialenstva (napr. tým, že mu volali v mene jeho matky). Časom ale dievča začalo Normana milovať (...) a rozhodlo sa prestať piecť s matkou a začalo piecť s Normanom. Vraždy, telefonáty a odkazy ale neutíchli. Dievča je presvedčené, že v akcii teraz už ako samostatná bunka pokračuje matka, ale nie je to na 100% isté. Nie je to isté až tak veľmi, že som na prvý raz záver vôbec nepochopil. Nepochopil som, kto vraždil. Chvíľku som aj myslel, že viem, ale potom som si spomenul na inú scénu, ktorá bola nakrútená tak, že spochybňovala moju teóriu. Neviem, kto vraždil, kto len naznačoval, či odkazy písala osoba X, telefonáty mala na starosti osoba Y a auto do močiara hodila osoba P.

Ešte viac to skomplikovalo blbé správanie postáv. Ste v izbe a všimnete si, že v stene je vyvŕtaná dierka. Podídete k nej a zistíte, že na opačnej strane steny je iná izba. Zrazu v dierke uvidíte oko osoby, ktorá je v susednej izbe a pozoruje vás. Začnete kričať, dnu vbehne Norman (ktorý bol celý čas na prízemí), pribehne k vám, pozrie do dierky, no žiadne oko neuvidí a namiesto toho, aby vbehol do susednej izby, len skonštatuje „nikto tam nie je“ A DO SUSEDNEJ IZBY ANI NEJDE!!!! PSYCHO 2 je, už tým, že existuje, neuveriteľné. Aby bolo ešte neuveriteľnejšie, neskôr prišlo ešte tretie a štvrté. Dva roky po štvrtom Perkinsa z trápenia vyslobodila smrť. Takže v roku 1998 nakrútený remake (v ktorom postavu, ktorá ho preslávila a prekliala, hral Vince Vaughn) už pozerať nemusel.

Psycho II, USA 1983, cca 113 minút

Réžia: Richard Franklin. Scenár: Tom Holland. Kamera: Dean Cundey. Hudba: Jerry Goldsmith. Hrajú: Anthony Perkins, Vera Milesová, Meg Tillyová, Robert Loggia, Dennis Franz a ďalší