Meno ruže [8O %]
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 23 September 2011 04:00

Recenzia na historický hororový detektívny inkvizičný triler MENO RUŽE.

Rok 1327. Benediktínke opátstvo vysoko v horách Boh dávno opustil. A to napriek tomu, že jeho obyvatelia celý deň nerobia nič iné, len sa modlia (a jedia a čítajú).

Ustavičná hmla, oblizujúca od rána do noci staré múry, patrí ešte k tomu menej pochmúrnemu, čo v akoby celý rok sychravom kraji uvidíte. Ďalej už len zbedačený ľud, ochotný pre kus hnilého mäsa zabíjať, po zbor mníchov, v mrazivom tichu desaťročia prechádzajúci tmavými katakombami. Najzábavnejšou vecou, ktorú tu môžete robiť, je počúvanie havranov a meluzíny v komíne.

Ticho miesta, kde je smiech takmer zakázaný, naruší strach mníchov, vyvolaný záhadným úmrtím jedného z nich. Zdá sa, že pri jednom čerstvom hrobe nezostane. Miesto, pretkané tajomstvami, privíta muža, ktorý môže rozlúštiť záhadu pribúdajúcich mŕtvol: františkánskeho mnícha Williama z Baskervillu (Škót Sean Connery) so svojím učňom, mladučkým novicom Adsom z Melku (Američan Christian Slater). Podarí sa im len vďaka svojej dedukcii a pozorovaciemu talentu zastaviť vraždy alebo sami skončia na studenej dlážke?

MENO RUŽE býva niekedy prezentované ako horor. Teda ako niečo, čo Umberto Eco, podľa ktorého románu film Francúza Jean-Jacquesa Annauda (BOJ O OHEŇ) vznikol, určite nenapísal. Román som čítal, ale alebo som hlupák alebo mi chýbajú tri vysoké školy alebo prosto nemám rád nudné príbehy. Som ale ochotný pripustiť, že sa svojím spôsobom pre určitých čitateľov môže jednať o fascinujúce dielo.

Som rád, že režisér mal odvahu (a producentov, ktorým to neprekážalo... vlastne sa im možno zdalo, že hororová vízia je jediný aspoň trocha rozumný spôsob, ako TAKÚ knihu dostať na plátno) vykašľať sa na Ecovo intelektuálne blato.

Nie som si istý, či sa filmové spracovanie môže páčiť niekomu, komu sa páčila kniha. Nedá sa povedať, že film by s ňou nemal nič spoločné. Hoci mnohí možno nebudú súhlasiť, jedná sa o pomerne presnú adaptáciu. Deja. Nie atmosféry. Eco sa hanbil napísať obyčajnú ponurú stredovekú detektívku. V doslove, ktorý je rovnako dlhý, ako román, tvrdí, že čitateľ filozofické odseky môže ignorovať a dostane len poctivú detektívku. Nesúhlasím. „Meno ruže“ je predposledná kniha na svete, ktorá sa dá brať ako poctivá detektívka.

Film ponúka atmosféru, ktorá je miestami skutočne hororová. V napínavých scénach, keď niekto niekoho naháňa alebo upaľuje na hranici, sa vytráca, no len čo sa vnoríme do tichých priestorov chodbičkami pretkaného opátstva, je to bomba. Tajné vchody do ešte tajnejších miestností, ukrývajúcich tajomstvá, ktoré boli očiam votrelcov úspešne ukrývané niekoľko desaťročí, ak nie storočí. Čudne sa tváriaci mnísi, ktorých hrajú fyzicky tak výrazní herci, až sa ťažko verí, že nie sú zamaskovaní. Vrcholom je Ron Perlman ako nešťastný požierač krýs Salvatore. Herec, s ktorým režisér spolupracoval už v BOJI O OHEŇ, je i bez výrazného maskovanie vizuálne obdivuhodný.

Opátstvo je zamorené rakúskymi, francúzskymi či ruskými hercami, ktorých postavy majú brutálne mená, ako Remigio, Severinus, Jorge alebo Ubertino. Ich prítomnosť sa podieľa na tvorení atmosféry, detto kamera a výprava. Film nás privedie do Stredoveku, ktorého posolstvo je jasné: ak ste v tých časoch neumreli na hlad, mor či aspoň upálenie pred tridsiatkou, ale ste sa nedajbože dožili štyridsiatky, mohli ste o sebe hovoriť ako o človeku, ktorý sa dožil úctyhodného veku. Sú filmy, ktoré nám ukazujú svety, v ktorých by sme chceli žiť a potom sú filmy, ktoré nám ukazujú svety, v ktorých by sme žiť určite nechceli. Povedal by som, že je dosť zrejmé, kam patrí MENO RUŽE.

Na výsledný rozpočet (v prepočte na doláre by to malo vraj byť okolo 17 miliónov) sa zložili Nemci, Francúzi a Taliani. Je to jeden z mála koprodukčných filmov, ktorým vyložene prospelo, že sú koprodukčné. Kým u iných si chce každá krajina trhnúť „to svoje“ a vznikajú čudné mixy všetkého a ničoho, tentoraz Európania spojili sily, aby filmu spoločnými silami dodali čo najautentickejšiu atmosféru (takže film má v podstate tri originálne názvy; Francúzi majú LE NOM DE LA ROSE, Nemci DER NAME DER ROSE a Taliani IL NOME DELLA ROSA).

Conneryho rešpekt budiaci William je skvelou ústrednou postavou. Mierne excentrickou, ktorá sa nebojí strašidiel, zato ľudskej jednoduchosti áno. Connery (*1930) býva mylne označovaný za herca, faktom ale je, že prvý predstaviteľ Jamesa Bonda mal šťastie i na hŕstku kvalitných filmov (PRVÁ VEĽKÁ VLAKOVÁ LÚPEŽ, HIGHLANDER, NEPODPLATITEĽNÍ, INDIANA JONES A POSLEDNÁ KRÍŽOVÁ VÝPRAVA, SKALA). Režisérovi sa podarilo zamaskovať jeho ťažkopádne impotentné (ne)herectvo. Nekompromisný režisér mal dostatok autority, moci a rozumu, aby herca zatlačil čo najviac do úzadia a jasne mu naznačiť, aby sa mu nestaral do roboty a iba hral (Connery mal poučovanie režisérov v móde najmä po MENE RUŽE: ako producent filmov, v ktorých zároveň hral, terorizoval režisérov a potopil si tým vlastné filmy VRAŽEDNÉ ALIBI, VYCHÁDZAJÚCE SLNKO a LIGU VÝNIMOČNÝCH).

Dobrým poskokom je mu Slater. Minimálne v legendárnej scéne „straty panictva“ podal nezabudnuteľný výkon, i keď bez partnerky by sa mu to asi nepodarilo.

Film je sčasti o láske a jeho smutný koniec mu dáva zvláštny dych napriek tomu, že je pre istú postavu podstatne optimistickejší, ako v knihe. „Neľutujem svoje rozhodnutie a predsa, ako tak píšem tieto riadky, starý a šedivý, je spomedzi všetkých tvárí, ktoré sa mi mihajú pred očami, tou najjasnejšou tvárou tvár dievčaťa, o ktorom som za celé roky neprestal snívať a hoci pre mňa toľko znamená... nikdy som sa nedozvedel ani jej meno.“

Snímka po perfektnom rozjazde stráca atmosféru vo chvíli, keď do deja prichádza Bernardo Gui, hraný F. Murrayom Abrahamom (SERPICO, VŠETCI PREZIDENTOVI MUŽI, ZJAZVENÁ TVÁR, Oscar za Formanovho AMADEA). Niekomu sa bude páčiť práve druhá polovička. Je akčnejšia. Mne sa ale vždy páčila konzistentnejšia prvá, kedy sa „chodí a rozpráva“. Koniec mi napriek peknej dĺžke 130 minút pripadal skratkovitý a na prvé razy som ho nepochopil.

Hoci som MENO RUŽE videl veľa ráz, ešte veľa ráz ho aj uvidím. Aj keď som si film zohnal na DVD, len čo ho vidím v programe televízie, nadšene si pred ňu sadnem a znova sa nechám unášať atmosférou a vzrušujúcim, nebezpečným príbehom. Na tomto mieste vás musím varovať, aby ste si dali pozor na slovenský dabing – je mimoriadne vydarený a to hovorím ako človek, ktorý existenciu dabingu rešpektuje len symbolicky. Slovenský dabing, vzniknúci ešte v roku 1987, je totiž takmer unikátny (Štefan Kvietik, Pavol Mikulík, Leopold Haverl, Stano Dančiak).

Der Name der Rose (nemecký názov), Nemecko | Taliansko | Francúzsko 1986, cca 130 minút

Réžia: Jean-Jacques Annaud. Scenár: Andrew Birkin, Gérard Brach, Howard Franklin, Alain Godard, Jean-Jacques Annaud (podľa románu Umberta Eca). Hudba: James Horner. Kamera: Tonino Delli Colli. Hrajú: Sean Connery, Christian Slater, Ron Perlman, Helmut Qualtinger, Elya Baskin, Michael Lonsdale, William Hickey, F. Murray Abraham, Kim Rossi Stuart, Valentina Vargasová a ďalší