Potetované dievča, ktoré sa hralo s ohňom a kopalo do osieho hniezda
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 18 Február 2011 06:25

10-stranový článok o filmovej trilógii o novinárovi Blomkvistovi a prefajčenej hackerke Lisbeth Salanderovej podľa trilógie studených knižných bestsellerov Švéda Stiega Larssona (1954 – 2005).

V kníhkupectvách by ste momentálne dlho hľadali „zháňanejší“ materiál, než je trilógia „Millennium“. I kvôli tomu (a blížiacemu sa filmu Davida Finchera, ktorého premiéra je v našich končinách predbežne naplánovaná na január 2012) dnes privítame filmovú Lisbeth Salanderovú v podobe, v akej ju svetu niekoľko rokov pred Fincherom predstavili „Severania“ v populárnej trilógii s Noomi Rapaceovou.

MILLENNIUM

Filmová séria býva označovaná i alternatívnym/neoficiálnym názvom „Millennium“. Je to pritom asi tak (ne)logické, ako keby sa SUPERMAN nevolal SUPERMAN, ale Daily Planet alebo SPIDER-MAN 2 Hlasná trúba 2.

Millennium je názov kontroverzného švédskeho časopisu, známeho pichaním do osieho hniezda, šliapaním ľuďom po otlakoch a klepaním im po prstoch. Párkrát sa stalo, že i na základe jeho tvrdých žurnalistických prác sa z nevinného stal legálne usvedčený zločinec a putoval za mreže. Hlavou redakčného tímu je Mikael Blomkvist (Michael Nyqvist).

Do príbehov filmovej trilógie vstupujeme vo chvíli, keď sa slobodný približne štyridsiatnik práve namočil do maléru. Keďže si v minulosti kvôli svojej práci narobil množstvo nepriateľov, jeden naňho ušije búdu, na ktorú skočí a hrozí mu za to trojmesačné väzenie, čo by sa ešte dalo zvládnuť, ale magazín utrpí veľkú ranu na dovtedy dobrom názve a to už sa príliš zvládnuť nedá.

Kým Blomkvist čaká na nástup do výkonu trestu, jeho služby si prenajme bohatý starec, žijúci na ostrove v malom spoločenstve svojej bohatej povýšeneckej rodiny. Blomkvist má v svojráznom uzavretom spoločenstve vypátrať (hoci sa o to márne pokúšala polícia), čo sa stalo mužovej milovanej neteri. Tá záhadne pred desaťročiami z ostrova zmizla. Muž sa domnieva, že sa stala obeťou vraždy. Telo sa však nikdy nenašlo. Ani nič iné, čo by potvrdzovalo jeho názor.

LISBETH

V určitej chvíli Blomkvistovi na vlastnú päsť z určitého dôvodu pošle určitý dôležitý e-mail Lisbeth Salanderová, ani nie 25-ročná lesbická (prípadne bisexuálna, nie je to príliš jasné) hackerka a čosi ako externá pracovníčka bezpečnostno-detektívnej agentúry. Jej telo je posiate piercingom a tetovaniami (na chrbte má obrovského draka, ak by sme doslova preložili pôvodný názov prvej časti, nevyšli by nám MUŽI, KTORÍ NENÁVIDIA ŽENY, ale skôr „Dievča s tetovaním draka“) a dušu, zohyzdenú sociálno-politickým systémom.

Systém ju po tom, čo ju a jej matku otec pravidelne týral (a ona ho za to poliala benzínom a škrtla zápalkou), ako 12-ročnú poslal do psychiatrickej liečebne pre mladistvých. Jej zničená matka sa zo „vzťahu“ nikdy úplne nespamätala a po „poslednej akcii“ mala trvalé poškodenie mozgu. Lisbeth bola v ústave po dobu 381 dní pripútaná k lôžku a opakovane znásilňovaná svojím psychiatrom, sebavedomým doktorom Petrom Telaborianom (Anders Ahlbom).

Teraz, už dospelá, je vonku. Od osemnástky ju má pod kontrolou opatrovateľ resp. súdny kurátor resp. „poručník“ Nils Bjurman (Peter Andersson). Musí sa mu pravidelne hlásiť a muž má pod kontrolou nielen jej život, ale i bankové konto. Je to tiež psychopat, ktorý ju začne sexuálne zneužívať: najskôr orálne, potom úplne. No z jeho pozície (uznávaného muža svojho odboru) je zrejmé, že jej slovo proti jeho by neznamenalo vôbec nič. Vlastne by jej takáto „lživá“ výpoveď ešte viac uškodila. Kto by veril šialenej psychopatke, ktorá mala od detstva problémy s psychiatrami a políciou?

Dievča tento problém svojpomocne, šikovne, učenlivo a pohotovo vyrieši. Presvedčí sa, že „tlstá sviňa Bjurman“ bude odteraz poslušne posielať odborné posudky na sociálku a bude v nich svoju zverenkyňu líčiť ako anjela v ľudskej podobe, čo bude viesť k tomu, že z nej znova štát urobí svojprávnu osobu, čo ale bude z byrokratických a psychologických dôvodov zopár mesiacov trvať. Tak len čo sa presvedčí, že ide všetko podľa jej plánu a potetovaný Bjurman bude sekať latinu, prijme novinárovu ponuku a prichádza mu na ostrov pomôcť s vyšetrovaním.

Lisbeth v ňom vidí nielen muža (a muži jej v živote doteraz príliš nepomohli...), ale tiež profesionála, ktorý vie, čo robí, čo jej z princípu imponuje. Vidí v ňom aj staršieho brata, mladšieho otca a originálny spôsob, ako si zahojiť sexuálne rany zo vzťahov s mužmi. Je to zaujímavé, nejednoznačné, viacrozmerné, zapletené a ak vás fascinujú vyhrotené ľudské vzťahy a osobnosti, choďte do toho.

FINCHER

Práve remake prvej časti (on ale hovorí, že je to „skôr nová adaptácia knihy“) momentálne podľa scenára uznávaného Stevena Zailliana (SCHINDLEROV ZOZNAM, HANNIBAL, AMERICKÝ GANGSTER) nakrúca David Fincher pod názvom THE GIRL WITH THE DRAGON TATTOO.

Do hlavných úloh novinára a hackerky obsadil Brita Daniela Craiga a Rooney Maraovú alias Nancy z remake NOČNEJ MORY V ELM STREET. Ako dopadne Bond Craig ťažko povedať (postava novinára je zaujímavá, ale postava hackerky viac), isté ale už teraz z fotiek je, že 26-ročná Američanka Maraová vyzerá fantasticky, aj keď osobne mám pocit, že ak by ste piercingy nabodali, do čiernej kože nahodili, na motorku posadili a po celom tele potetovali Susan Sarandonovú, vyzerala by rovnako dobre. Navyše, Maraovú má Fincher už odskúšanú z menšej úlohy v SOCIÁLNEJ SIETI v roku 2010; spomínate si na dievča z úvodu, ktoré je na nevydarenom rande znechutené z emočne vyprázdneného budúceho zakladateľa Facebooku?

I keď Finchera ťažko obviňovať z triviálnosti, osobne mám menší problém paradoxne skôr s Craigom. To, že ho nepokladám (česť výnimkám – Bond, ZLATÝ KOMPAS) za charizmatického a zaujímavého, je detail. Skôr narážam na jeho mladícky vzhľad. V pôvodnej trilógii bol vekový rozdiel medzi hercami jednak o čosi vyšší a jednak Nyqvist vyzeral oproti Rapaceovej skrátka oveľa staršie a „realistickejšie“ - obyčajný, nie pekný ani škaredý zrelý chlap so sklonom k miernej nadváhe. Keď ale vedľa seba postavíte Maraovú a atletického šviháka Craigom, vyzerá to skôr na romantickú komédiu.

Každopádne, kto videl MUŽOV, KTORÍ NENÁVIDIA ŽENY, vie, že látka je ako stvorená pre muža, ktorý v minulosti nakrútil slávne serial killer SEDEM a ZODIAC, ale dosť prezrádzania.

HRALO SA S OHŇOM A KOPLO DO OSIEHO HNIEZDA

Otázkou je, ako sa Fincher v prípade úspechu postaví k potenciálnym pokračovaniam.

Isté je, že Švédi (v koprodukcii s Dánmi, Nemcami a Nórmi) ho predbehli a behom jedného roka (2009) nakrútili všetky tri filmy – k MUŽOM, KTORÍ NENÁVIDIA ŽENY, pridali aj DIEVČA, KTORÉ SA HRALO S OHŇOM a DIEVČA, KTORÉ KOPLO DO OSIEHO HNIEZDA. Prvú časť nakrútil Niels Arden Oplev, zvyšné dve Daniel Alfredson.

Hoci posledná scéna s Lisbeth v MUŽOCH, KTORÍ NENÁVIDIA ŽENY, je až nečakane pozitívna, Lisbeth už krátko po úvodných titulkoch dvojky kvôli novým malérom nahodí staré dobré čierne oblečenie, zmení účes, sadne na motorku a ide sa namočiť do problémov, oproti ktorým bola mimoriadne drsná „jednotka“ neškodným surfovaním po internetovej zoznamke. Niekedy je to uveriteľné (prežitie guľky do hlavy je menšie sci-fi, než by sa mohlo zdať), inokedy menej (zbytočná postava sci-fi zabijaka, necítiaceho bolesť).

Krátko z úvodu druhej časti sa mihne aj Lisbethin kurátor, ale zohrá menšiu rolu, než ako som si myslel; „jeho línia“ v prvej časti je výrazná (vzhľadom na to, že nijako nesúvisí so samotným vyšetrovaním), takže som čakal, že sa v ďalších dieloch stane Lisbethinou šialenou Nemesis. Nestane. V tomto prípade sa ale prikláňam na stranu názorov, tvrdiacich, že jeho existencia v príbehu síce s dejom nesúvisí, ale s psychológiou ústrednej hrdinky áno a to je predsa spojená nádoba.

Druhý diel oproti prvému stratil. Postavy už poznáme a hoci sú stále zaujímavé, už to nie je ono.

Zároveň je dej komplikovanejší a paradoxne o čo viac je v ňom postáv, akcií a úmrtí, o to viac nudí. Nepomáha ani presun z pôsobivého ostrova do obyčajného mesta či „spolitizovanie“ zápletky. Tá pokračuje do tretej časti a pripomína miestami skôr nezrozumiteľné špionážne bourneovské kotrmelce s tajomnými mlčanlivými vrahmi, než ten „starý dobrý obyčajný príbeh jednotky“.

Tretí diel pokračuje tam, kde končil prvý do takej miery, že sa jedná v podstate o jeden film, kvôli neúmernej dĺžke rozseknutý na dva. S tým súvisí aj problém „fenoménu postáv s čudným priestorom“, z ktorých má divák zmiešané pocity. V jednej chvíli pôsobia, že s nimi mali tvorcovia veľké plány... aby následne na hodinu a pol zmizli z deja.

Je to prípad predovšetkým hŕstky kladných postáv (šéf bezpečnostnej agentúry, počítačový expert „Mor“). Je to škoda, pretože ku koncu prekvapivo radikálne zasiahnu do deja vo chvíli, kedy „oficiálne Lisbethine zložky“ (v čele s ostrieľanou advokátkou a zároveň Blomkvistovou sestrou) pociťujú na vlastnej koži nespravodlivú silu byrokratického systému.

Prostredná časť má bohužiaľ s prvou spoločné len dve ústredné postavy a už tie sa stávajú skôr len vedľajšími postavami komplikovaného rozprávania. Dvojka je navyše zrežírovaná televíznejšie, akosi matnejšie a obyčajnejšie. Či s tým súvisí zmena režisérov alebo „rýchle“ nakrúcanie (behom jedného roka uviesť tri celovečerné filmy...), ťažko povedať. Isté je, že druhá časť neobsahuje také výrazné scény, ako bol v „jednotke“ mrazivý finálny psychopatov monológ, erotické scény, Austrália, stretnutie s mamou či uhorenia v aute.

V dvojke sa chodí, vyšetruje, mystifikuje, zisťuje, rozpráva, háda, ale už to nie je ono a Lisbeth a Blomkvist sú od seba oddelení (stretnú sa až na konci), čo atmosfére ešte viac ubližuje. Tvorcovia v trilógii Lisbeth do cesty dávajú niekoľko mužských postáv (Blomkvist, „Mor“, lekár), o ktorých som si hovoril „Tak vďaka nemu sa z Lisbeth zasa stane zdravá normálna baba“. Na konci som si uvedomil, že toto nie je jeden z tých naivných hollywoodskych filmov. Z niektorých vecí sa nevyliečite nikdy a zostane vám len pohľad na spiace nočné mesto.

Dvojke našťastie pomáha stále fantastická Lisbeth, viacerými postavami v priebehu trilógie líčená ako „malá a jemná“. Druhý diel získa zaujímavý rozmer až po smrtiacej hodine, keď sa dozvieme, že jedna zo záporných postáv je v skutočnosti... Lisbethin otec, ktorý upálenie prežil, no nikdy nebol z ničoho obvinený a medzitým sa zaplietol do komplikovaných bezpečnostných tajných (oficiálne resp. formálne neexistujúcich) šachov.

Tie budú naplno odhalené v tretej časti, kedy proti nim brutálne nekompromisne konečne vyrazí aj „ozajstná“, neskorumpovaná polícia.

Lisbeth sa stáva ku koncu dvojky natoľko príšerne zbedačenou postavou, až si prajeme, aby ju konečne niekto vyslobodil a strelil jej do hlavy. Takže kým prvá polovica dvojky dole palec, druhá hore.

ÚSPECH FILMOV ICH POSUNUL DOPREDU

Keďže trilógia (predovšetkým prvý diel) vyvolal na celom svete vlnu záujmu, o jej tvorcov sa strhla menšia hollywoodska bitka (žijeme vo svete, kde sa za úspech vo filmovej oblasti pokladá predovšetkým angažmán v Amerike).

Režisér prvého filmu Oplev by údajne mohol režírovať drámu z Afganistanu s Christianom Baleom THE LAST PHOTOGRAP a Blomkvistov herecký predstaviteľ asi bude mať menšiu rolu v Cruiseovej štvrtej MISSION: IMPOSSIBLE. Samozrejme najväčšia sláva stretla Noomi Rapaceovú. Skvelá Švédka, ktorá sa narodila v roku 1979 a v trilógii sa múdro nezľakla odhalených (nielen lesbických) scén, sa mala stať „novou Ripleyovou“. Malo sa tomu tak stať v chystanom prequel Ridleyho Scotta ku kultovej hororovej sci-fi sérii VOTRELEC. Z ambiciózneho projektu sa síce časom nečakane stalo „úplne iné sci-fi“ (momentálne sa pracuje s názvom PROMETHEUS), no Rapaceová zostala. Podľa všetkého stelesní jedného z vedcov (ďalej napr. Charlize Theronová či Michael Fassbender), ktorí... no, o scenári sa zatiaľ len básni, aký je silný, kvalitný a šokujúci. O deji sa však v podstate nevie ani čiarka. Snáď len to, že sa má odohrávať v „rovnakom vesmíre, ako votrelecká sága a má obsahovať stopy votreleckej D.N.A., ale nepôjde priamo o Votrelcov“.

Kým sa začne nakrúcať, ak vôbec, má Noomi v hre už minimálne práve dokončovaného SHERLOCKA HOLMESA 2 (r. Guy Ritchie), kde si zahrala po boku Roberta Downeyho Jr. a Judea Lawa. S ponukami pre ňu sa ale obecne roztrhlo vrece: najnovšie by mohla stvárniť jednu z hlavných rolí v dlho chystanomo horore THE LAST VOYAGE OF DEMETER. To by mala byť adaptácia tej časti Stokerovho slávneho upírskeho hororu „Dracula“, v ktorej sa transylvánske knieža plaví do Anglicka v podpalubí lode Demeter a keďže je hladné, po nociach likviduje posádku. Jej koniec je neslávny – neprežije nikto. Aspoň v knihe...

Nikto by sa zrejme ale nesťažoval, ak by Noomi dostala aspoň cameo vo Fincherovej „novej verzii“.

SATISFAKCIA

Hoci tretí diel trvá 147 minút a prvých 60 je vražedne nezáživných, v šesťdesiatej prvej minúte sa našťastie ukáže, že všetko malo zmysel. Od tejto minúty sa veci v dobrom drasticky KONEČNE rozhýbu.

Pritom zdanlivo nič nemôže skončiť dobre: Lisbeth putuje z nemocnice rovno do basy, kde má čakať na začiatok súdneho pojednávania. Redakcii novín sa niekto vyhráža smrťou, ak sa o „prípad Salanderová“ okamžite neprestane zaujímať. Na Blomkvista sa začínajú našívať kokaínové špinavosti. Začína súdny proces a dôkazy svedčia proti Lisbeth. Tá zároveň akoby sa definitívne vzdala svojho ľudskejšieho Ja (= úplne prestala veriť v ľudské Dobro) a dobrovoľne nahadzuje brutálny mega účes. Radšej ani nechceme vidieť, ako to skončí.

Je tu ale jedno ale: stále tušíme pointu - je to len ticho pred búrkou. V tej chvíli v nás zahorí iskra nádeje. Naozaj TOTO môže skončiť dobre? Alebo je to posledná škodoradostná rana palicou zo strany tvorcov do našej hlavy?

Záporné postavy (psychiater, advokát) vystupujú čoraz arogantnejšie, mocnejšie a sebavedomejšie. Nie, toto naozaj nemôže skončiť dobre.

Asi minútu po začatí súdu nastáva zlom. Prichádza viac, ako HODINOVÁ satisfakcia za všetky svinstvá, ktoré na Lisbeth psychiatrické a vládne svine za roky napáchali. Žurnalisti začínajú robiť tvrdú žurnalistiku, polícia sa zobudí a začína voči kreatúram spriadať tajnú finálnu akciu. Zabudnuté nie je ani na motocyklový gang. Záporné postavy sú od tejto chvíle zbavené akejkoľvek sebadôvery a nerozplačú sa len preto, lebo si naivne myslia, že sa z toho stále môžu nejakým zázračným spôsobom vyvliecť. Snažia sa s úsmevom vinič Lisbeth z mentálnej zaostalosti, no je to úsmev ľudí, ktoré vedia, že o dve minúty je po nich. A skutočne - len čo Lisbeth prvý raz otvorí ústa, skúsená obžaloba začína školácky bľabotať. Až je to trápne.

Na konci tretej časti už definitívne vieme, že trilógia nie je príbehom Blomkvista. Celý čas bola príbehom jednej z jeho žurnalistických prác – Lisbeth Salanderovej, obete. Po maratóne bolesti prichádza satisfakcia.

Koľko sa ale nachádza takých Lisbeth vo vašom meste či dedine a koľké sa dočkajú rovnakého zadosťučinenia? A je to ešte zadosťučinenie alebo je už neskoro?