Bolesť moderného sveta (Hrdinovia a zbabelci) & Hodina hladných vlkov (Syriana)
Triler
Napísal Ivana Šlosárová   
Pondelok, 28 Jún 2010 17:26

Dejiny neexistujú, sú iba ich interpretácie.

Dejiny neexistujú, sú iba ich interpretácie. Hlavný diskurz, interpretácia a analýza spoznávaného musí vychádzať z uvažovania o histórií, o pamäti. (Na to aby sme rozprávali o budúcnosti, musíme spoznať minulosť/dejiny/históriu.) To, čo bolo včera, je história, to čo je dnes, sú dejiny/dnešok sa zapisuje do dejín. Na takomto poli každodenného spoznávania prichádzam na odlišnosť významu pravda a lož. Každá pravda sa dá skonštruovať, vyargumentovať a prevrátiť. Človek zrazu nevie, kde sa ocitol a to, čo je pokladané za pravdu, sa premení na lož a vice versa. Z toho vyplýva, že nikdy a nikde nie je nič exaktne vysvetlené, ani vo filme /najvernejšie zobrazenie skutočnosti/.

V tejto práci sa pokúsim odkryť vzťah film-politika-pravda a lož na príkladoch dvoch amerických filmov, ktoré vychádzajú z tohto vzťahu - Hrdinovia a zbabelci /Lions for Lambs, r. Robert Redford, USA, 2007/, Syriana /Syriana, r. Stephen Gaghan, USA, 2005/.

Je zrejmé, že ak film využíva svoj základný symptomatický princíp (autentickosť, zachytenie dneška, realistický obraz sveta...), môže manifestovať súbor politických a spoločenských hodnôt akejkoľvek doby. Tým sa dostávam k vzťahu film a politika/spoločnosť. Filmové dielo zvyčajne vyjadruje subjektívny pohľad autora /režisér, scenárista/ na svet /príbeh, postavy.../ s určitou mierou pravdivosti a klamstva vo výpovedi /fabula, sujet, pointa filmu/.

Pri interpretácií diela/filmu vzniká proces odhaľovania vrstiev v texte, ktoré sú rovnako pokladané za dôveryhodné /pravda/ ako aj ľahko spochybniteľné /lož/. Film je dokument/zrkadlo doby, ukazuje skutočnosť zobrazovanej doby, aj keď subjektívnym pohľadom autora.

Na dnešnú kinematografiu má politická a spoločenská situácia rovnaký vplyv ako pred polstoročím. Napríklad v 60. rokoch mala vojna vo Vietname, zabitie Kennedyho či Pražská Jar dosah na tvorbu a produkciu filmov. Reálie onej doby, ktoré boli väčšinou politické, formovali film, prostriedok pre výrobu spoločenskej mienky *1. V 60. rokoch sa na základe politických okolností samovoľne sformulovali filmové tendencie/štýly, ktoré sú dodnes tie najprogresívnejšie, popudy pre nasledujúcu tvorbu - francúzska nová vlna, taliansky neorealizmus, československá nová vlna. V 21. storočí má politika a spoločnosť stále primárny vplyv pri tvorbe filmu. Jedno sa od druhého vyvíja, jedno s druhým súvisí. Film zobrazuje skutočnosť/politiku/spoločnosť, zatiaľ čo skutočnosť/politika/spoločnosť ovplyvňuje film.

Najrozhodujúcejšia politika/ekonomika, ktorá ovplyvňuje všetko ostatné, je tá americká, tá megalomanská, smerodajná a kľúčová. Kontroverzné politické/vojenské akcie Spojených štátov slúžia ako dokonalá plocha pre rozohranie hry/akcie o najzákladnejšie hodnoty - vlastenectvo, sloboda, demokracia.

Filmy Hrdinovia a zbabelci a Syriana rozohrávajú akciu presvedčenia, zaujatia postoja, vytvorenie názoru, ukazujú tému dôležitej svetovej politiky, ktorá ovplyvňuje každodennosť občana (nielen občana z Tretieho sveta a USA).

Pri porovnávaní dvoch filmov a pre vyvodenie určitej spoločnej analýzy mi rezonuje tretia snímka, ktorá (možno) zodpovedá všetky otázky, ktoré tieto filmy kladú. Dokumentárny film Duch doby /Zeitgeist: The Movie, Peter Joseph, 2007, USA/ podáva názor na svet cez kritický pohľad “starých právd“. Divák sa musí zamyslieť nad niektorými aspektmi, ktoré sú považované za pravdu, aby nahliadol na druhú stranu pravdy - klamstvo. Dokument je rozdelený na tri časti. Prvá časť pojednáva o pôvode náboženstva, Krista a Boha. Druhá časť je v tejto súvislosti najdôležitejšia. Konštruuje tézu, ktorá sa javí ako pravdivá a vierohodná, o americkej politike vojnových akcií, ktoré majú priamy vplyv na terorizmus (útok na WTC 11.9. 2001, Pentagon, krajiny Tretieho sveta...) a na mieru spoločenskej informovanosti. Tretia časť vysvetľuje príčinu veľkej Hospodárskej krízy, krachu na svetovej burze a princíp fungovania veľkých finančných korporácií, ktoré sa snažia prevziať vládu nad celým svetom (vo filme Syriana môžeme porovnať korporáciu Connex - Killen). Samozrejme, divák sa necháva zviesť svojimi pocitmi, sám si vyberá čo chce pokladať za pravdu a čo za klamstvo; vykonštruovaná pravda či vierohodné klamstvo?

Hrdinovia a zbabelci a Syriana pracujú podobne, ako spomínaný dokument. Predkladajú príbeh o najdôležitejšej téme v Amerike: vojna s terorizmom, politika ropy v Perzskom zálive, vojna v Afganistane, ovládnutie krajín Tretieho sveta na blízkom východe...

Autori subjektívnym pohľadom konštruujú príbeh, ktorý v žiadnom prípade nie je moralizujúci, kontroverzný, nič nevysvetľujúci, podávajúci dôležité otázky, na ktoré si divák musí odpovede nájsť sám.

Hrdinovia a zbabelci je film, postavený výlučne na sile dialógov (rečnícky maratón). Siedmy Redfordov film vznikol na základe scenára Matthewa M. Carnahana s názvom Kráľovstvo. Tri prostredia, tri rozohrané dialógy, tri paralelné príbehy, šesť postáv, šesť rozdielnych pohľadov na terorizmus, vojnu a politiku. Novinárka Janine Roth (Meryl Streepová) kladie nekompromisné otázky mladému, ambicióznemu senátorovi Jasperovi Irvingovi (Tom Cruise), ktorý má prezidentské ambície, jeho rozhodnutia priamo ovplyvňujú vojenskú politiku, zasahujú do života mladých vojakov. Janine je typ elegantnej novinárky, jej otázky smerujú priamo na afganistanskú krízu, na jej možnosti a riešenia.

Druhý spojovací príbeh je dialóg typu Quo Vadis? medzi mladým nádejným študentom a univerzitným profesorom Malleyom (Robert Redford). Profesor chce u študenta vzbudiť verejný aktivizmus, prehodnotenie študijných povinností a úvahu na tému občan – spoločnosť - štát. Redford v dvojúlohe režisér/herec má ostro vyhranené názory proti takej politike, ktorá ničí životy kvôli vojnovej mašinérií, ktorá koniec koncov nemá zmysel (pripomínam dokument Duch doby a druhú časť).

Trojuholník vzťahov uzatvára príbeh mladých študentov (Arian a Ernest), ktorí sa dobrovoľne nechali nasadiť do boja proti terorizmu. Ich osud riadi Irving v pokoji klimatizovanej kancelárie. Prostredníctvom padlých mladých životov sa presúvame do priameho boja kdesi v divokých horách Afganistanu (kartónové kulisy hôr!). Redford touto epizódou vyjadril bezcieľnosť a nezmyselnosť politiky, ktorá ovplyvňuje a riadi mladé životy, odhodlané bojovať za svoju vlasť. Idealistické predstavy senátora Irvinga podrobne vysvetlené v rozhovore s novinárkou, mení drsné afganistanské prostredie na boj o niečo, čo je možno iba politická fraška hladných vlkov (pripomínam dokument Duch doby a druhú časť), bolesť moderného sveta.

Všetky príbehy a názory sú navzájom konzistentné. V politickej dráme sa rozvíjajú tri rôzne úrovne, aktivita/akcia ostáva v dialógoch, boj sa odohráva v kancelárií, ďaleko za hlavným javiskom tragickej hry.

Redford obvykle nekomentuje politické udalosti, aj keď v roku 2003 v rozhovore pre španielske noviny odsúdil vojnu v Iraku. Hlavný princíp filmu je divácka angažovanosť a zamyslenie sa nad prístupom k politike a spoločnosti, samozrejme divák musí mať istú mieru znalosti a vlastného názoru.

Hrdinovia a zbabelci podávajú inteligentným spôsobom názor pre letargickú spoločnosť, ktorej sa nič netýka, aj keď problém je v každom z nás.

Redford ako režisér/herec sa štylizuje do pozície sokratovského filozofa, dialógom nachádza poznanie a pravdu.

Hrdinovia a zbabelci nie je film o vojne, je o občanovi a jeho pasivite, o potrebe zaujať stanovisko, načrtáva naivnú vieru v jednoduchých riešení zložitých problémov.

Redford nekričí nahlas. Problém je vykreslený v troch odlišných prostrediach, rámcuje ich interpretačné pole, ktoré prináša množstvo prístupov k téme.

Omnoho zložitejší a postavami „preplácaný“ je film Stephena Gaghana Syriana - adaptácia knihy bývalého agenta CIA Boba Baera „See No Evil: The True Story of a Ground Soldier in the CIA's War on Terrorism“. „Syriana je často používaný termín vo Washingtone, popisujúci hypotetické pretvorenie Blízkeho Východu. Film Syriana má omnoho abstraktnejší význam. ´Syriana,´ je akási idea - chybný sen o tom, že môžete úspešne pretvoriť národ či štát na váš vlastný obraz. Je to však klam. Syriana je názov, ktorý presne pasuje na film, ktorý môže vzniknúť kedykoľvek, a môže byť o čomkoľvek, čo pojednáva o ľudskej nekontrolovateľnej ambícii, povýšenectve a ilúzii o veľmoci.“ (S. Gaghan) *1

Syriana je film zostavený z viacerých príbehov, stoja priamo v centre bojiska - Teherán, Perzský záliv, Kazachstan. Tu sa odohráva vojna bez veľkých obetí a silných zbraní, vojna o strategickú surovinu - o ropu a olej. To čo Redfordov film nevysvetľuje, Syriana elegantne dopĺňa (napríklad čo je zmyslom vojny? Ropa.). Jedna z hlavných postáv je starnúci agent CIA, špecialista pre Blízky východ, Bob Barnes (George Clooney), akési alter ego autora predlohy. Pre mňa, nezasväteného diváka, mi prišla Syriana nejednoznačná, príliš zložitá, viacvrstvová. Strácala som sa v kolotoči postáv, nedokázala som hrať hru machinácií a podvodov pre získanie najväčšieho ložiska (bohatstva) ropy.

Syriana, prostredie skorumpovaného svetového ropného biznisu, ktoré prostredníctvom (tiež) súbežných dejov chce poukázať na bohatstvo, moc a politiku. Redford je jednoznačnejší a priamejší. Jeho príbeh trval presne hodinu (vymedzený čas na návštevu novinárky, profesorov čas pre študenta, trvanie vojenskej akcie), Syriana má rozmedzie niekoľkých dní, až mesiacov. Redfordov film stojí na dialógoch, Syriana je skôr o akcii a reakcii. Pri hlbšej analýze týchto filmov nachádzam mnoho odlišností v prístupe použitia vyjadrovacích prostriedkov, ktoré iba zdanlivo filmy od seba odlučujú.

Čo ich však spája (a to je hlavné, to prevláda) je téma, idea, posolstvo... Oba filmy permanentne zapájajú diváka do procesu politicko-ekonomickej vojny. Snaha zaktivizovať ho, je u obidvoch autorov rovnaká. Podsúvajú údaje, otvárajú problém, vykresľujú systém politiky a ekonomiky, ukazujú princíp fungovania boja a vojny.

Škoda, že filmy nie sú definitívnymi filmovými príspevkami konečne odpovedajúce na politicko-vojenské otázky dnešnej doby. V obidvoch filmoch sa našli hrdinovia /vojaci/ a zbabelci /politici/, akčná dramatizácia prenechala miesto silným a mnohoznačným dialógom. Avšak trochu prázdnym, keďže nič sa nevyriešilo... zdroje sa míňajú a konzumenti musia konzumovať. Hodina hladných vlkov, bažiacich po rope a veľmoci, sa ešte neskončila. Bolesť moderného sveta naďalej trvá; tisíce padlých mužov a žien - analógia vojny vo Vietname (a 1. a 2. Svetovej vojny), ktorá v podstate nemala žiadny zmysel.

Luchino Visconti vo filme Gepard /1963/ presne sformuloval to, čo filmy naznačili: „My sme boli levy a gepardy. Po nás prídu len vlci a hyeny.“ - Koniec starých časov, začiatok nového veku.

Ale kedy to príde? To filmy nepovedia, ani nevysvetlia. Možno dokument Duch doby sa k tomuto vysvetleniu, k tejto pravde, približuje. Ale neviem to naisto. Zatiaľ by ONI mohli ukončiť zabíjanie a honbu za peniazmi, lebo história sa môže opakovať a to by predsa ONI nechceli?

*1 Pozri www. kinema. sk/preview: Syriana