Zulu [7O %]
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 05 Január 2015 03:00

Recenzia „africkej“ buddy kriminálky s duom Forest Whitaker/Orlando Bloom.

Afrika, súčasnosť. V politicky a inak nepokojnej krajine, kde je pre belochov istejšie nepohybovať sa mimo zabezpečených hotelových komplexov, to vrie. Prostitúcia, zločinecké gangy, tvrdé drogy, každodenné násilie, strašná vojnová minulosť, nepokojné politické pnutia a miznúce deti. A v tomto horúcom hrnci sa varí polícia. Najúčinnejšou dvojkou je černoch Ali Sokhela (tradične ťažkotonážny Whitaker) a beloch Brian Epkeen (Bloom). Ich čoraz krvavejšie pátranie po pravde je odštartované nájdením tela mladej belošky z dobrej situovanej rodiny, ktorá bola nadrogovaná, možno znásilnená a určite ubitá na smrť. Naoko „bežný“ zločin je však len desivou špičkou ľadovca...

Nie, nebojte sa, žiadna politika, hoci viaceré „africké filmy“ z minulosti dokázali, že ani to nie je zlé (strašidelné záležitosti Hotel Rwanda s Donom Cheadleom a ostatne aj Posledný škótsky kráľ s Whitakerom). Zulu však postupne zakorčuľuje do úplne iných vôd. Ale nebudem prezrádzať, nakoľko snímku nie príliš neznámeho, ale zrejme diabolsky talentovaného Jérôma Sallea (doteraz robil blbosti ako Largo Winch) môžeme čiastočne pokladať za detektívku.

Čiastočne ju môžeme pokladať aj za akčný film, ale ani to nie je presné označenie, nakoľko akcia je zvládnutá na špičkovej úrovni, ale je jej málo. Keď sa ale začne „niečo diať“, je to pôsobivo nakrútené, prehľadne zostrihané a herci pôsobia dojmom, že ši ich pred nakrúcaním vzali do parády policajti a ukázali im pár akčných fígľov.

Zulu je ale aj triler a to prekvapivo hardcore. Mnohé nápady sú drsné i na mňa a to už som vo filmoch videl všeličo. Nekompromisne vraždení svedkovia hádzaní prasatám (toto je fakt šialený nápad, fungoval aj v Hannibalovi filme a seriáli a v Mr. Pipovi), masové hroby detí, brutálne zabíjané kladné postavy, chladnokrvne a bez emócií jednajúci zločinci, strely medzi oči a to som ešte nespomenul scénu s mačetou. Násilie do tohto typu filmu ale patrí a som rád, že niekto mal odvahu takto tvrdo to nakrútiť a že mu to producenti nevystrihli. Pretože ak má podobný druh snímky byť výstižný a nie povrchný, nesmie sa báť a bohužiaľ musí byť nakrútený takto a nie inak. Spomeňte si, že aj Hotel Rwanda a Posledný škótsky kráľ, hoci v podstate „vážne a vážené“ oscarové tituly, boli po stránke násilia naturalistické a presvedčivé.

Zulu však môžeme pokladať aj za drámu a to za drámu vydarenú: vďaka perfektným hercom a výborne napísaným rolám. Whitaker je herec, ktorý už niekoľko desaťročí predvádza so svojou kariérou niečo, za čo dodnes nedostáva 30-miliónové honoráre, ale jeho výkony sú stabilne nadpriemerné a vyberá si rôznorodé (od Jima Jurmuscha po Arnolda Schwarzeneggera), zábavné a dobré filmy. V Zulu podáva ďalší zo svojich výborných, premyslených a intenzívnych výkonov.

To som ale čakal. Čo som nečakal je parádny výkon Blooma. Síce nepatrím k tým, ktorí sa jeho existencii posmievajú. Chápem, že Trója bola i jeho vinou solídnym utrpením, ale ako Legolas a Will mi vyhovoval, síce nemal príliš čo hrať, ale typovo bol obsadený správne. Takže nič proti ničomu. Ale že podá taký elektrizujúci, sympatický, rebelský a príjemne adrenalínový výkon, to som fakt nečakal. S briadkou, okuliarmi, starou károu a vždy plnou fľaškou si vás tento vagabund už po pár minútach získa a budete mu priať, aby prežil. S Whitakerom vytvoril fungujúcu dvojku a keď sú v jednej scéne, neviete, na ktorého sa skôr pozerať.

Zulu je teoreticky buddy movie a potvrdzuje, že podobné záležitosti vôbec nemusia byť o tom, ako sa dvaja kolegovia nenávidia a až na konci sa naučia spolupracovať. Naopak, mňa čoraz viac zaujímajú buddy movie, kde si rozumejú a jeden za toho druhého by položil život (z podobného súdka bola Patrola).

Celkovo sa tvorcom podarilo vybudovať prepracovanú a návykovú africkú atmosféru. Horúco, dusno, spotené telá, každodenný zločin, autentická výprava, presvedčivá réžia, naliehavé herecké výkony. Do toho všetkého stačí na vhodné miesto šupnúť správne vybratú pesničku a je to fakt potešenie. Som prekvapený, že je výsledok taký, aký je a rád by som si pozrel dvojku, aj keď je mi jasné, že nevznikne. Ak by ale Orlando troška zatlačil na pílu/producentov, mohol by mať vlastnú detektívnu sériu. Africkú. To len tak niekto nemá. Dobrý dojem nekazí ani to, že je predsa len mladý. V roku 2013 mal 36 rokov, no jeho syn vyzerá, prehnane povedané, starší od neho. Vtipne tiež vyznieva okamih, keď tento „sopliacky detektív“ policajtke povie „ste príliš mladá na to, aby ste si to pamätala“. O koľko je od nej starší? O 6 mesiacov?

Pôsobivé je, že režisér s ničím nestráca čas, zbytočne scénu nenaťahuje a nikoho nesúdi, je len tichým a vecným pozorovateľom (takže to, že má niekto rakovinu, sa nedozvieme z trojminútového dialógu, ale tak, že si dá dole šatku a pod ňou nemá vlasy).

Bohužiaľ, hoci prvú hodinu som bol rozhodnutý dať minimálne 80% (ak nie 90), v druhej sa to troška pokazí, náhody sa na seba začnú navršovať až príliš podozrivo a snímka prekvapivo začína strácať tempo. V negatívnom zmysle ma zaujali tiež problémy v scenári. Tu sa alebo drasticky strihalo, alebo to niekto odflákol (skôr to prvé):

1) Prečo Forest s „prostitútkou“ skončil? Ako s ňou vlastne začal? Počas ich posledného stretnutia povie niečo v duchu „dnes som tu posledný raz, prepúšťam ťa“? To som nepochopil. Čo to bola jeho slúžka? V Afrike sú slúžky?

2) Moment s jazdkyňou šumí do prázdna. Je milý a vtipný, ale na čo tu bol?

3) Žena s rakovinou mizne z deja len čo splní svoju nevďačnú úlohu v nemocnici. Chápem, že následne už jej výskyt v príbehu nemá zmysel, ale aj tak jej chýba lepší „koniec“.

4) Režisér sa nezaujíma o to, ako to dopadlo s Orlandovým synom, jeho frajerkou a ex.

5) Občas dosť nepochopiteľné WTF momenty (zubár povie hajzlovi, že mu dá 2 milióny, ak ho pustí. Hajzel súhlasí. Zubár ide k počítaču, aby previedol požadovanú cifru na hajzlov účet. Hajzel ho zastrelí predtým, než to urobí. Čudne tiež pôsobí koniec, kedy hajzel vymení útek v džípe za útek po vlastných.)

6) Ako Orlando vedel, že na konci má ísť tam, kam išiel? To mu policajtka dala adresu? Vygooglila „dom na konci púšte č. 18“?

7) Zbytočnou sa javí byť i figúrka šéfa, ktorý je tu len aby tu bol.

8) Občas hapruje logika. Orlando sa chce dostať zo sídla SBS, je mu zablokovaná čipová karta, skúša ju k skeneru priložiť 4 razy a keď sa mu to nepodarí ani na štvrtý, skúsi to ešte piaty a dvere sa otvoria.

9) Otázne je aj to, prečo si dal dole masku, keď musel vedieť, že na každom kroku sú v objekte kamery.

10) Na čo tu bola dvojica, ktorá ho sledovala, keď táto napínavá odbočka skončila proste tak, že na ceste urobil hodiny a ušiel im?

11) Vysvetlené nie je ani čo sa stalo s Forestovým otcom, aj keď tam si asi budete musieť pomôcť Googlom („apartheid Afrika“) a vlastnou predstavivosťou.

12) Mám pocit, že von išla aj vedľajšia línia so vzťahom ich kolegu a africkej policajtky, ktorá ho pravdepodobne platonicky milovala (a nakoniec tiež mizne z deja).

Napriek tomu je Zulu sugestívny zážitok vďaka živelnej réžii, naliehavej atmosfére a super hercom. Po jeho dopozeraní som mal – napriek všetkým tým temným, strašným veciam, ktoré sa tu stali - dobrý pocit a cítil som sa „naplnene“. A som dosť prekvapený, že niečo takéto vzniklo vo francúzsko-africkej koprodukcii.

P.S. – Zulu je africký národ, z ktorého pochádza Forestova postava. V súčasnosti ich v krajine žije údajne 10 miliónov.

Zulu, Francúzsko | Juhoafrická republika 2013, cca 110 minút

Réžia: Jérôme Salle. Scenár: Jérôme Salle, Julien Rappeneau (podľa knihy Caryla Fereyho). Hudba: Alexandre Desplat. Kamera: Denis Rouden. Hrajú: Forest Whitaker, Orlando Bloom a ďalší

............................................................................................................................

Môj spisovateľský web.

Môj spisovateľský profil na Facebooku.