Secuestrades [4O %]
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 06 Marec 2014 03:00

Recenzia rukojemnícko-únosového trileru.

Tento film som si pozrel preto, lebo som sa dopočul, že sa jedná o horor. No a vzhľadom na to, že ho vyrobili Španieli v koprodukcii s Francúzmi (Španielsko je pre mňa najzaujímavejšia hororová krajina za posledné desaťročie), nemal som nad čím váhať. Mená ako Jaume Balagueró, Guillermo del Toro, Juan Antonio Bayona alebo Guillem Morales, majú cveng pre väčšinu hororových fanúšikov, ktorí vedia, že sa na týchto pánov môžu spoľahnúť nielen čo sa týka kvalitného budovania inteligentnej atmosféry s rozumne jednajúcimi postavami, ale tiež infarktové scény a citlivo dávkované násilie.

No... bohužiaľ. Stal som sa obeťou klamstva, v lepšom prípade nedorozumenia. SECUESTRADES nemá s hororom nič spoločné a ak vám niekto bude tvrdiť opak, tak za horor pokladá aj „Včielku Maju“. Upozorňujem, že v nasledujúcom texte sa môžu vyskytnúť spoilery, takže pokiaľ vôbec nepoznáte zápletku tohto filmu, radšej prestaňte čítať.

SECUESTRADES začína prológom. V lese sa prebudí muž s vrecom na hlave a zviazanými rukami. Vstane a poslepiačky sa dostane na cestu, kde ho zrazí auto, ale nezabije ho. Šofér dá dole vrece, čím odhalí mužovu dobitú tvár. Ten je pri zmysloch, požičia si od šoféra mobil a zavolá svojej rodine, ktorú vystríha pred akýmsi nebezpečenstvom. Detským hlasom je ale uprostred vety upozornený štýlom „neskoro, už sú v dome“, na čo nasleduje strih, názov filmu, návrat v čase a sledovanie toho, ako došlo k tomu, že sa muž ocitol zviazaný v lese s vrecom na hlave.

Teda... to som si aspoň myslel. Chyba. To, čo sa stalo v úvode, nemá súvis s nasledujúcim dejom. Schválne som si začiatok prehral ešte raz. Nedalo sa na 100% rozoznať, že sa jedná o iného muža (vzhľadom na jeho znetvorenú tvár), no na 99% je to úplne iný muž, než „nasledujúci“ hrdina (v telefóne oslovuje svoje dieťa/manželku iným menom).

Ako teda mám tomuto začiatku rozumieť? Napadla mi jediná akceptovateľná možnosť – muž sa stal obeťou rovnakých únoscov, ktorí „následne“ zajali hrdinovu rodinu. Čiže tento úvod je v podstate pre dej úplne nedôležitý, pôsobí samoúčelne a zbytočne. A teda následný dej sa odohráva chronologicky po úvode. Nie je to prequel.

Alebo som niečo zle pochopil? Film som (okrem úvodu) videl len raz. Ale druhý raz ani netúžim. Nemám rád podobné trilery o unesených rodinách, ktoré v dome terorizuje skupinka anonymných zabijakov (ďalej napr. francúzsko-rumunsko ILS alias NEVINNÉ BEŠTIE, nepriznaný americký remake s Liv Tylerovou ONI, Fincherov inak kvalitný ÚKRYT alebo tak trocha MUČENÍCI Pascala Laugiera). Nemám rád trilery s pasívnymi, bezmocnými a hysterickými hrdinami.

Krátko po začiatku dôjde k obsadeniu honosného domu rodičov a ich dospievajúcej dcéry skupinkou maskovaných osôb, ktorým ide o majetok rodiny. Prepad sa samozrejme skomplikuje, nechýbajú vyhrotené scény, ani úmrtia. Všetko z toho som už v minulosti videl. Nešokovalo ma znásilnenie, ani podrezanie. Do podobne ladených trilerov to patrí, ale ak si režisér myslel, že vytvoril brutálnu porciu naturalistických scén, ktoré vyhodia diváka z vnútornej harmónie, tak za seba musím sucho skonštatovať, že mňa jeho film nechal chladným.

Objektívne pritom SECUESTRADES nie je vyložene zlý film. Od snaživých hercov (rodina pôsobí reálne, žiadni kulturisti ani modelky) cez obstojne napísaný scenár až po občasné zaujímavé technické nápady (rozdelený obraz).

Na scenári ma zaujalo, že je rozprávaný v plus mínus reálnom čase a je realistický. Únoscovia sa zo začiatku správajú rozumne, inteligentne a snáď aj v rámci možností slušne (ak chcú mužovi pohroziť, tak ho proste len symbolicky prefackajú, aby sa spamätal a spolupracoval, žiadne dýky do brucha). Rodinu zbytočne neterorizujú a dajú im jasne najavo, že im ide o peniaze a že ak ich dostanú, pravdepodobne rodinu nezabijú (sú maskovaní, takže pri vypočúvaní políciou rodina nebude môcť podať opis).

Rovnako rozumne sa prekvapivo správa aj trojčlenná rodina. Mužovi a vlastne aj jeho manželke je jasné, že nemá zmysel robiť ramená, pretože proti ozbrojenej presile silákov jednoducho nemajú šancu. Potiaľto všetko v poriadku. Oceňujem správanie sa únoscov i rodiny. Myslím si, že v realite by to za určitých okolností prebiehalo takto/podobne.

Následne ale hlava rodiny s jedným z únoscov cestuje autom do nočného mesta do bankomatu, kde musí vybrať peniaze. Únosca si tým pádom musí dať dole masku. Muž sa mu spočiatku odmieta pozrieť do tváre, aby ho (keď to skončí) nemohol identifikovať polícii a aby zbytočne neriskoval svoj život a život svojej rodiny. Nakoniec mu ale do tváre pozrieť musí, nedá sa tomu vyhnúť. Únosca sa však stále správa rozumne a dokonca v rámci možností citlivo. Akoby únos bral ako nepríjemnú/nevyhnutnú možnosť, ako sa dostať k hotovosti. Dokonca stále prichádza do úvahy možnosť, že (napriek odmaskovaniu) rodina prežije.

Následne sa ale samozrejme situácia začína čoraz viac vymkýňať spod kontroly, do deja vstupuje viacero postáv a väčšina z nich nedopadne dobre. Únoscom začínajú praskať nervy a.. veď to poznáte. Ako vidíte, je to napísané pomerne inteligentne. Opakujem ale – mne trilery s pasívnymi hrdinami nevyhovujú a aj preto (ale nielen) dávam 40%.

Secuestrados, Španielsko | Francúzsko 2010, cca 85 minút

Réžia: Miguel Ángel Vivas. Scenár: Miguel Ángel Vivas, Javier García. Hudba: Sergio Moure. Kamera: Pedro J. Márquez. Hrajú: Fernando Cayo, Manuela Vellésová, Ana Wagenerová a ďalší