No One Lives [4O %]
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 19 Február 2014 03:00

Recenzia trileru s Lukeom Evansom, kde ako vrah vyvražďuje vrahov.

NO ON LIVES mohol byť pozoruhodný film. Bohužiaľ, nie je. Napriek tomu sa v scenári zachovalo aspoň zopár pozoruhodných vecí. Preto bude táto recenzia totálne spoilerová. Inak by to nebolo ono.

Hlavným plusom NO ONE LIVES je réžia drsného Japonca Ryûheia Kitamura (bežný divák od neho pozná asi len POLNOČNÝ VLAK, ale to stačí) a scenár debutujúceho Davida Cohena. Posúďte sami:

Zo začiatku to vyzerá ako tuctový revenge movie (ja osobne revenge movie nemám v láske, je to jeden z najdepresívnejších žánrov). Párik cca tridsiatnikov (Evans a akási herečka) je na ceste. Sťahuje sa. Prechádza zaspatým americkým vidiekom. Evidentne sú to dobre situovaní ľudia z mesta, inteligentní, vzdelaní. Trocha to medzi nimi hapruje... ale medzi kým nie?

Zastavia sa v nudnom mestečku. Tu si ich ale vyhliadne mladý psychopat, ktorý je členom miestneho dedinského gangu, pozostávajúceho z otca, dvoch sliepok a pár ďalších podpriemerných jedincov, ktorí pre zárobok neváhajú zabíjať. Už to v minulosti urobili, ale zatiaľ im na to polícia neprišla.

Zamilované holubičky sa dostanú do hľadáčika práve jedného z týchto psychopatov a hoci sa ho ostatní snažia krotiť, nakoniec to skončí brutálnou smrťou dievčiny. Síce jej ju paradoxne nespôsobí nikto z gangu, ale je jasné, že ak by psychopat párik neuniesol, k úmrtiu by nedošlo. Jej priateľovi sa podarí vyslobodiť a rozhodne sa bande krvavo pomstiť.

Doteraz „klasický“ revenge movie, akých ste videli desiatky. Však? Ani sem nebudem všetky tie názvy v čele so sériou PRIANIE SMRTI s Charlesom Bronsonom písať.

Vtip je v tom, že psychopatov je viac. Nielenže je psychopat mladík, ktorý zamilovaný párik uniesol, ale v podstate sú psychopati aj jeho „kolegovia“. To ale nie je všetko. V skutočnosti je psychopat aj Evans! Je to masový/sériový vrah (!) a dievča nie je jeho dievča, ale obeť dávnejšieho zločinu, pričom v kufri auta má uväznenú ešte jednu! Tá mu paradoxne v minulosti (zrejme vinou tzv. štokholmského syndrómu) zachránila život, keď sa Evans priamo pred jej očami podrezal (!), aby sa presvedčil, či ho miluje (!!).

A to nie je všetko. Dievča, ktoré je zabité, nezabije nikto z gangu, ale v skutočnosti spácha samovraždu vo chvíli, keď sa jeden z únoscov Evansovi vyhráža tak, že jej ku krku priloží obrovský nôž, na čo dievča Evansa s plačom informuje, že takto to už ďalej nejde a doslova sa „sama od seba“ podreže (!!).

Takže si to zopakujme. Proti hajzlom, ktorí sa nebránia únosom, rabovačkám a vraždám, stojí skúsený zabijak, ktorý nemá etický problém zabíjať a to ani civila, ktorý ho môže identifikovať polícii.

To je, čo?

V praxi to bohužiaľ žiadna bomba nie je. Netrvá to ani hodinu a pol, ale napriek tomu je to nuda. Režisér urobil chybu už v tom, že nás neprinútil dostatočne nenávidieť gang. Je to príliš skratkovité a hoci sú to stopercentní hajzli a suky, mali byť vykreslenejší ešte démonickejšie. Bohužiaľ, mínusom sú i herecké výkony týchto zúčastnených pánov/dám, aj keď pojem „herecké výkony“ je troška prehnaný.

Problém je tiež v tom, že ich nemôžeme úprimne nenávidieť za smrť dievčaťa, pretože ho nezabili (čo je u revenge movie „troška“ problém, nemyslíte?) a podľa všetkého ani zabiť neplánovali.

Mňa osobne takýto vývoj deja prekvapil, pretože som síce vedel, že Evans nehrá anjela, ale rozhodne som nevedel, že sa z neho vykľuje bezcitný zabijak. Niečo sa mi marilo o tom, že je to bývalý zločinec, kriminálnik, gangster alebo niečo také. Možno bývalá hlava podsvetia toho času na úteku pred políciou a „kolegami“. Ale že je sériový vrah, to som nevedel, dosť ma to zaskočilo a v podstate do záverečných titulkov to odo mňa neodskočilo.

Okrem nevýrazných hajzlov a s tým súvisiacich v podstate až otrasných hereckých výkonov (okrem Evansa, o tom ešte bude reč) je s pribúdajúcimi minútami čoraz viditeľnejšie ich nelogické správanie. Dosť čudným rozhodnutím je aj ich prirýchla likvidácia – neubehlo ani trištvrte hodiny a už to mala tuším väčšina z nich za sebou.

Mučiace scény a scény zabíjania sú síce brutálne, ale nie sú až tak hardcore, aby film robili výnimočným. Napriek tomu je tu viacero gore chuťoviek. Najvýraznejšia je asi scéna, v ktorej sa Evans do sídla hajzlov dostane tak, že zabije najväčšieho z nich, vypitve ho, „zašije“ sa do jeho brucha a kamaráti obete mŕtvolu odvezú k sebe domov, pričom im na jeho váhe nepripadá nič podozrivé, pretože už zaživa meral dva metre a vážil aspoň 150 kíl. Liam Neeson v ROB ROYOVI sa zašil do zvieraťa (tuším do kravy?), ale človek do človeka? Nie, to som vážne ešte asi nikdy nikde nevidel.

V druhej ťažkej pasáži Evans jedného z hajzlov rozdrví v obrovskej drvičke na odpad (zaživa a pri plnom vedomí obete) a akoby to nestačilo, následne rozomleté maličké kusy mäsa, kostí, kože, vnútorností atď., napchá do vreca, zavesí ho pred dvere príbytku gangu a zaklope.

Násilie ale pravdaže nie je všetko a tak vďakabohu aspoň za Evansa, ktorý sa nebál prijať kontroverznú postavu. Môžete si ho pamätať z filmov SÚBOJ TITANOV, ROBIN HOOD či VOJNA BOHOV (Zeus) a minulý rok pridal šieste RÝCHLO A ZBESILO (hlavný zloduch) a druhého HOBITA (aragornovský Bard). Luke disponuje zaujímavou „drzou“ charizmou.

Filmu nepomáha, že vyzerá prestrihane. Akoby sa krvavo strihalo, pretáčalo a prepisovalo priamo počas nakrúcania. Napr. rozhodne malo byť lepšie vysvetlené, kto je vlastne Evans, pretože tri flashbacky a jedna reportáž v televízii nestačia. Plus sa objavuje, ako som už spomínal, množstvo problémov s logikou (Evans na konci proste príde do nemocnice, brutálne v nej zabije pacienta a pri odchode sa ešte usmeje na sestričku, asi aby ho mohla lepšie identifikovať, pričom všade musí byť plno bezpečnostných kamier + následne sa v pohode pred nemocnicou premáva pred novinármi s kamerami a foťákmi). Plus nudná posledná polhodina.

No One Lives, USA 2012, cca 86 minút

Réžia: Ryûhei Kitamura. Scenár: David Cohen. Hudba: Jerome Dillon. Kamera: Daniel Pearl. Hrajú: Luke Evans, Adelaide Clemensová, Gary Grubbs a ďalší