Poughkeepsie Tapes [6O %]
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 16 Január 2014 03:00

Recenzia fiktívneho found footage dokumentu o fiktívnom sériovom vrahovi.

O THE POUGHKEEPSIE TAPES, čo je mimochodom super názov, som pred pozretím nevedel skoro nič. Prečo som si ich teda pozrel? Kvôli tým zopár veciam, ktoré som si o nich prečítal na internete. Všetky boli hmlisté a ja som kvôli nim dospel k názoru, že sa jedná o film o sériovom vrahovi a nielen tak o nejaký obyčajný triler, ale o temný, drsný, rozporuplný a kontroverzný triler.

Keďže v dnešnej dobe, keď sa ročne urodia stovky trilerov a skoro všetky sú tuctové a hlúpe, som si film pozrel. Ľutoval som?

Ani nie. Jednak naozaj je o sériovom vrahovi, jednak je ladený ako dokument a jednak je miestami skutočne znepokojujúci, ťažký a kontroverzný. Čo je v ére banálnych snímok vítané.

Keďže som o filme dopredu vedel len minimum vecí, bol som príjemne prekvapený, keď som zo začiatku pozeral „klasický“ akože dokument s „hovoriacimi hlavami“ vyjadrujúcimi sa na adresu šialeného zabijaka. Bál som sa, že tento štýl tvorcovia po pár minútach nechajú tak a prejdú do „normálneho“ hraného celovečerného filmu s odvážnym agentom FBI vyšetrujúcim sériu brutálnych vrážd.

Našťastie, dokumentárny štýl si tvorcovia múdro ponechali až do samého konca. Pretože napriek hrôzostrašnej téme sériového vraha je ich príbeh po stránke scenára neoriginálny a v podobe „normálnej“ hranej kriminálky by nemal šancu šokovať nikoho, kto videl aspoň najzákladnejšie „serial killer“ (Mannov LOVEC ĽUDÍ), nevraviac o ich sprostých klonoch (ZBERATEĽ KOSTÍ, SLEDUJE ŤA VRAH). Serial killer sa dostali do módy predovšetkým po komerčnom a kritickom úspechu MLČANIA JAHNIAT a najmä v deväťdesiatych rokoch 20. storočia vzniklo viacero zásadných kusov (SEDEM, ZBERATEĽ BOZKOV). A vznikajú dodnes (Z PEKLA, ZODIAC).

Každopádne, hoci je téma sériových vrahov sama osebe šokujúca, ako diváka ma prestáva baviť pozerať milióntu variáciu na to, ako policajt stopuje sériového vraha, až ho na konci úspešne zastrelí. Je to nuda.

Tvorcovia projektu THE POUGHKEEPSIE TAPES si toho boli vedomí a tak „klasický“ príbeh pojali ako dokument. Miestami tak dobre, že naivnejší diváci uveria, že sa skutočne jedná o dokument a na druhý deň o tom budú hovoriť v práci. Pravda je, že to nie je dokument, ale normálny film s „normálnym“ scenárom a hercami, ktorí mali napísané monológy a dialógy. Vďaka autentickej kamere či absolútne neznámym hercom je to však naliehavé a realistické.

Ako človek, ktorý sa veľmi laicky o tému sériových vrahov zaujíma, som prvých asi 30 minút uznanlivo prikyvoval, aká je to paráda a že je to síce „len“ film, ale podobných šialencov bez debaty behá (aj teraz) po svete niekoľko desiatok a mnohých z nich polícia nikdy nenájde. Ako človek, ktorý vie, kto bol Jack Rozparovač či Zodiac (ale i menej známe firmy typu „Travička z Ludanu“ a Manuel Romasanta) musím uznať, že som sa cítil ako divák dokumentu, v ktorom uznávaní profesionáli (lekári, policajti, psychológovia) hovoria axiómy o šialencoch, psychopatoch, zločincoch, sériových vrahoch, nebezpečných zabijakoch. Veril som im aj nos medzi očami. Čím neosobnejší boli, tým to bolo mrazivejšie.

Po prvých tridsiatich minútach nastala stagnácia s tým, že film má síce len hodinu dvadsať minút, ale i tak je to už po polhodine troška nudné.

Paradoxne, čím menej počúvame rozprávanie agentov FBI, ktorí na prípade „akože“ pracovali a čím viac vidíme vrahovo vyčíňanie (ktoré si nakrúcal na kameru), tým je film horší. V „mučiacich“ scénach je prekvapivo hanblivý a zbytočne sa drží bokom. Ak by sa tvorcovia v poslednej chvíli nezľakli a išli by na doraz (porno), mali by šancu vytvoriť niečo šokujúce, čomu by som bez problémov dal 80%, pretože si myslím, že nadpriemerný môže byť aj film s neznámymi hercami a „bez rozpočtu“.

Snímka na 80% mala našliapnuté, no čím menej sledujeme „chladných expertov s nezaujatými tvárami“ a čím viac sledujeme to, ako vrah unáša obete a následne ich mučí a zabíja, tým je to slabšie. Už to zrazu nemá údernosť „chladných expertov s nezaujatými tvárami“.

Napriek tomu to stále má niečo do seba. Zapôsobil na mňa istý zvrat, ktorý nastal po asi hodine, aj koniec s „bábikou“ Cheryl Dempseyovou. To bol ale zároveň jediný okamih filmu, kedy som si hovoril, že kvalitnejší herec by to zahral lepšie. Vždy je to trápne, keď sa netalentovaná amatérka pokúša o herecký výkon.

Dávam palec hore a dodávam, že to bola tuhá káva a to som už videl všeličo. Škoda, že sa hlavní tvorcovia snímky, bratia Dowdleovci, miestami držali bokom namiesto toho, aby do toho poriadne skočili. Na to, akú šokujúcu postavu vytvorili, je výsledok dosť nešokujúci. Čo je ako vtip bez pointy.

P.S. A škoda, že sa následne stratili v Hollywoode. Aspoň momentálne to tak vyzerá. Pretože ich filmy KARANTÉNA a DIABOL sa s THE POUGHKEEPSIE TAPES naozaj príliš porovnávať nedajú.

The Poughkeepsie Tapes, USA 2007, cca 86 minút

Réžia: John Erick Dowdle. Scenár: John Erick a Drew Dowdleovci. Hudba: Keefus Ciancia. Kamera: Shawn Dufraine. Hrajú: Stacy Chboskyová, Ben Messmer, Samantha Robsonová, Ron Harper, Iris Bahrová a ďalší