El Cuerpo [4O %]
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 05 December 2013 03:00

Recenzia španielskeho trileru s občasnou hororovou príchuťou. Čo sa stane, ak z márnice zmizne telo Belén Ruedaovej?

Starý nočný vrátnik beží lesom. Čo ho prinútilo utiecť z márnice, v ktorej bol sám a ktorú strážil už stovky noci predtým? Vzhľadom na to, že skončil v kóme, bude to musieť zistiť tím skúseného derrickovského policajta (José Coronado). Ukáže sa, že všetko sa točí okolo záhadne zmiznutého tela dnes zomretej bohatej ženy (Ruedaová – VOLANIE MORA, SIROTINEC, LOS OJOS DE JULIA). Kam zmizlo? Ako s tým súvisí jej mladý manžel (Hugo Silva) a jeho ešte mladšia milenka Carla (Aura Garridoová)? Odišla mŕtvola z márnice po vlastných?!?

Ako opakujem skoro v každej recenzii nejakého španielskeho mysteriózneho trileru/hororu, hispánska hororová škola je pre mňa minimálne posledných desať rokov asi najzaujímavejšou žánrovou školou z celého sveta. Taliani stratili samých seba a opakujú prastaré stereotypy zo 70-tych rokov (nezáživné veci Daria Argenta VRAH PRICHÁDZA V NOCI alebo GIALLO s Adrienom Brodym). Francúzi sú až príliš nepredvídateľní, raz hore, raz dole. Američania sa topia v remakeoch alebo čudnej nezávislej scéne. A Ázia v podstate dodnes opakuje klišé od dôb RINGU ešte z roku 1998!

Naopak, hispánske horory sú skoro vždy niečím výnimočné, svojím spôsobom nové/inovatívne, inteligentné, zaujímavé a originálne. Ich tvorcovia sa neboja klásť nadpriemerný dôraz na možno až príliš prepracované scenáre, nečakané záverečné pointy (ale to nie je pravidlo), kvalitné herecké výkony, odsunutie gore na vedľajšiu koľaj (o to drastickejšie ale vhodne umiestnený krvavý detail potom pôsobí) a nadpriemernú psychologickú stránku veci. Napr. už spomínaný SIROTINEC z produkcie Guillerma del Tora bol tak psychologicky prepracovaný, čo sa postáv a ich motivácií týkalo, až paradoxne tak troška prestal byť „iba“ hororom a stal sa „niečím viac“. Hispánsku hororovú tvorbu si vážim a teším sa na každý nový prírastok do nej.

V SIROTINCI i LOS OJOS DE JULIA hrala Belén Ruedaová a práve vďaka nej som sa dozvedel o existencii dnes recenzovaného filmu. Keď som si na internete zisťoval, či náhodou nehrala v nejakom novom horore, dostalo sa mi do pozornosti EL CUERPO. Síce som vedel, že sa nemá jednať o „čistý“ horor, ale i tak som sa tešil. Výsledok? Nuž...

Ale pekne pomaly. Réžie sa chopil takmer debutujúci Oriol Paulo, ktorý, aká náhoda, pred niekoľkými rokmi napísal... LOS OJOS DE JULIA.

Tak v prvom rade: naozaj to nie je horor. Úvod s na smrť vydeseným vrátnikom vyzerá ako horor a ako horor to pokračuje. Profesionálny a navzájom sa dobrácky podpichujúci policajný tím. Podozrivý vdovec s tajomstvom. Záhada zmiznutého tela. Super, čo? Je to obliznuté hororom... ale nakoniec to s ním bohužiaľ nemá nič spoločné. Ak sa tešíte na atmosférický horor o nočnom strážnikovi, zopakujte si radšej STRÁŽCU MŔTVYCH z roku 1997 s Ewanom McGregorom. Ani to síce nebol plnohodnotný horor, ale oproti EL CUERPO áno.

Samozrejme, to, že sa nejedná o horor, ešte nevypovedá nič o jeho (ne)kvalite. Pri pohľade na mizerné hodnotenie 40% ste si už ale asi odpovedali aj na túto otázku.

Prvú hodinu to ale má niečo do seba. Sympatický postarší detektív a jeho tím, nočná márnica, tajomstvo zmiznutia evidentnej mŕtvoly, postranné úmysly vdovca a následne hlavného podozrivého. A vo vzduchu stále otázka „Čo sa stalo, že to takmer na smrť vydesilo vrátnika, ktorý v márnici robí X rokov a je na morbídne veci zvyknutý?“.

Prvá polovica má niečo do seba, lenže to tak sľubne nepokračuje. Hlavný policajt prestáva byť zaujímavý a začína byť nudný. Jeho mladý tím na škodu veci ustupuje do úzadia a stáva sa z neho nedôležitý štatista. Záhada ohľadom zmiznutia tela nie je až taká pozoruhodná, aby stačila na dvojhodinový film. Vdovec a zároveň čosi-ako-hlavný-hrdina je čoraz nesympatickejší. Ruedaová sa objavuje IBA vo flashbackoch (prípadne „víziách“) a hoci zasa hrá „sexi mamu“, jednak už to začína byť otrepané, jednak už nie je veľmi sexi a jednak je to plus mínus záporná postava; mať doma harpyu s takým infarktovým zmyslom pre humor, asi ju tiež zabijem (berte s rezervou).

Hovoril som si, že to možno zachráni aspoň šokujúce záverečné rozuzlenie (keď už to nezachránilo ani pojedanie papiera rozmočeného v záchodovej mise). Bolo mi jasné, že nejaké na mňa tvorcovia vybalia, ale hoci som po celý čas rozmýšľal aké, pri najlepšej vôli som ani ako fanúšik šokujúcich filmových koncov nedokázal prísť na nič zmysluplné. Napadli mi len dve veci, tu ale začínajú spoilery, takže asi je načase poradiť vám, aby ste túto recenziu prestali čítať.

Prvá vec. Ruedaová je naozaj živá a všetko to na svojho mladého manžela narafičila, aby ho potrestala za neveru. Z márnice odkráčala po vlastných (po tom, čo „sérum“ prestalo po X hodinách pôsobiť) a vďaka falošným dokladom odletela na Tahiti, kde sa bude zabávať do konca života v spoločnosti svalnatých Tahiťanov a na konto jej budú každoročne chodiť milióny eur z „podielov“ vo firme. Takéto rozuzlenie mi ale pripadalo nudné a neveril som, že ho tvorcovia použijú, pretože v priebehu filmu s touto teóriou pracuje aj samotná polícia, čiže by asi bolo čudné pokúsiť sa diváka ovaliť „zvratom“, ktorý postavy prezradia krátko po začiatku.

Druhá vec. Vysvetlenie bude nadprirodzené a hororové!

Nakoniec sa nepotvrdilo nič z toho. Ukáže sa, že celý čas sme pozerali príbeh á la Gróf Monte Christo. Ruedaová naozaj zomrela a na jej manžela to následne narafičil starý policajt so svojou dcérou.

Správne - vdovcova milenka a policajtova dcéra sú jedna a tá istá osoba!

Dcéra sa do spoločnosti vdovca votrela preto, aby si overila, že si ako dieťa správne zapamätala poznávaciu značku auta, ktoré pred desiatimi rokmi nabúralo do vozidla, v ktorom sa viezla s otcom a matkou. Vodič z miesta činu ušiel, pričom ani len anonymne nezavolal záchranku. Kvôli tomu policajtova žena na mieste nehody zomrela. Ak by zavolal pomoc, mohla by žiť.

Dieťa ale v šoku na poznávaciu značku „zabudlo“ a to napriek tomu, že ju jasne videlo na vlastné oči. Až po desiatich rokoch si už mladá žena „spomenula“. No nebola si tým istá na 100% a keďže nechcela na smrť odsúdiť nevinného, votrela sa do jeho spoločnosti, stala sa jeho milenkou a počas zamilovaného záchvatu úprimnosti jej prezradil všetky svoje tajomstvá. Vrátane toho, ako pred desiatimi rokmi spôsobil smrteľnú dopravnú nehodu a utiekol z nej.

Mimochodom, v aute s ním bola Ruedaová, takže bola rovnakou vinníčkou, ako jej manžel.

No a to by bolo asi tak všetko.

Tak čo poviete, baví vás také rozuzlenie? Mňa tiež nie.

Dovolím si tvrdiť, že väčšina hispánskych hororov a ponurých trilerov od cca roku 2002 je za 80%. Bolo by ale naivné domnievať sa, že sa robia len vyložene kvalitné záležitosti. Robia sa aj menej kvalitné, priemerné až jemne podpriemerné. Napr. filmy Paco Plazu ak to dobre skloňujem (DRUHÉ MENO PATRÍ PREKLIATYM, HONBA NA VLKOLAKA) alebo V TEMNOTE. Bohužiaľ, EL CUERPO je jedným z nich.

El Cuerpo, Španielsko 2012, cca 108 minút

Réžia: Oriol Paulo. Scenár: Oriol Paulo, Lara Sendimová. Hudba: Sergio Moure. Kamera: Óscar Faura. Hrajú: Belén Ruedaová, José Coronado, Hugo Silva, Aura Garridoová a ďalší