Jack Rozparovač 1988 [6O %]
Triler
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 06 August 2013 04:00

Recenzia trilerovej televíznej mini-série s Michaelom Caineom a Bodiem z „Profesionálov“, pokúšajúca sa rekonštruovať skutočné udalosti o „zakladateľovi“ dnešných sériových vrahov.

Obsahuje spoilery.

V roku 1888 došlo v londýnskej štvrti Whitechapel k sérii drastických vrážd prostitútok. Podozrivých boli desiatky, identita vraha ale nebola dodnes odhalená – a už ani niky nebude. Tajomný vrah (ktorý pokojne mohol byť aj ženou, prípadne spolkom viacerých páchateľov) vstúpil do dejín pod prezývkou Jack Rozparovač. Paradoxne si ale prezývku dal sám v jednom z listov, ktoré škodoradostne napísal polícii; dovtedy ho verejnosť poznala skôr ako „Koženú zásteru“ (podľa koženej zástery nájdenej na jednom z miest činu, ktorú možno mal, ale možno aj nemal, na sebe počas zabíjania).

Keďže jednotlivé vraždy vynikali okrem brutality (ešte aj na dnešné pomery) i zdanlivo veľkou znalosťou ľudského tela, polícia predpokladala, že vrahom môže byť chirurg/lekár (čo samozrejme s nenávisťou počúvali všetci chirurgovia/lekári). Pravda je ale taká, že do okruhu podozrivých zapadal prakticky každý. Polícia obviňovala každého možného, od pôrodných babíc až po maliarov obrazov a keďže sa jej vraha nedarilo chytiť, verejnosť pre zmenu začala časom viniť práve políciu. Pýtala sa, či nie je možné, že by vrah „náhodou“ nemohol byť policajtom a polícia ho kryje.

Určite na svete už predtým boli sérioví vrahovia. Neboli však médiá, ktoré by o nich informovali. Jack Rozparovač pôsobil v dobe, ktorá pomaly ale isto nechávala za sebou „staré“, temné a poverčivé 19. storočie a s nádejami pozerala do budúcnosti. Do blížiaceho sa nového 20. storočia, plného áut a elektriky. Noviny mohutne šírili fenomén Jacka Rozparovača a tajomný zabijak kvôli tomu navždy vstúpil do nelichotivých dejín ľudstva. Pritom zabil „len“ päť žien (mnohé teórie ale tvrdia, že počet bol minimálne o polovicu vyšší).

Určite ste Jacka Rozparovača videli vo viacerých filmoch. Postupne sa dokonca začína objavovať aj v zosmiešnenej polohe (cameo v akčnej komédii s Jackiem Chanom ŠANGHAJSKÍ RYTIERI/2003). „Dnešný“ divák ho ale asi najlepšie pozná z roku 2001, keď sa predstavil vo výbornej adaptácii grafického románu Alana Moorea „Z pekla“. Daný film síce Moore pokladá za odpad, mne sa ale ponurý rovnomenný triler s Johnnym Deppom a Ianom Holmom veľmi páčil (mimochodom páčil sa mi aj komiks, ale z úplne iného dôvodu).

Z PEKLA pracovalo s pomerne rozšírenou teóriou, že vrahom prostitútok bol uznávaný starý kráľovský lekár sir William Gull. Mal sa zbaviť skupinky prostitútok, ktoré vydierali vnuka anglickej kráľovnej Viktórie Alberta. Vnúčik bol totiž údajne poriadny neposlušný kvietok. Kurvil sa kde len mohol, vrátane štvrti Whitechapel. Výsledkom malo byť oplodnenie jednej z tamojších prostitútok. Keď sa to dozvedeli niektoré jej „kolegyne“, začali vydierať kráľovský dvor. Ten si taký škandál samozrejme nemohol za žiadnu cenu dovoliť a tak vyslal lekára, ktorý sa s podplateným kočišom rútil nočnými uličkami, pátral po inkriminovaných prostitútkach a postupne ich vraždil. Honosný vzhľad koča páchateľom umožnil veľmi jednoducho nalákať dnu prakticky akokoľvek vystrašenú prostitútku, dvojnásobne ak sa k tomu pridala ponuka vína a hrozna, čo v tých dobách pre prostitútky boli poriadne luxusné vecičky. Následne Gull (ak teda vychádzame z tejto teórie a nie z desiatich iných/ďalších/tiež možných) dotyčnú osobu zabil.

Otázkou je, prečo by to vzdelaný muž/lekár namiesto jednoduchého zabitia volil takéto drastické metódy. Kvôli zastrašeniu zvyšných prostitútok resp. každého, kto by v budúcnosti dostal nápad vydierať kráľovskú rodinu („obyčajné“ zabitie by ho od toho asi neodradilo, muselo to byť niečo pekelné)? Lebo sa zbláznil a začal si to užívať?

Hoci teória o vraždiacom kráľovskom lekárovi môže laikovi znieť absurdne, šialene a trápne, ako človek, ktorý sa o túto tému relatívne výrazne zaujíma, môžem s čistým svedomím potvrdiť, že patrí medzi najrozšírenejšie. Ľudí na nej láka predstava veľkolepého sprisahania. Týchto ľudí nudí verzia o obyčajnom chlapovi, ktorého smrteľnou pohlavnou chorobou nakazila prostitútka a tak sa z pomsty rozhodol pozabíjať ich čo najviac, kým on sám neumrie (relatívne ich vinou).

V gullovskej teórii sa ďalej hovorí, že polícii sa síce Gulla podarilo chytiť, ale vzhľadom na neuveriteľne pikantné pozadie (rozkaz na vraždenie vydala vraj samotná kráľovná, samozrejme neoficiálne) sa im podarilo jeho identitu ututlať. Gull si síce ešte niekoľko rokov požil, ale už v čase vraždenia mal údajne veľmi zhoršený zdravotný stav, takže skôr dožil, než žil.

S touto teóriou pracuje ako Alan Moore a filmová adaptácia jeho kultového komiksového veľdiela, tak prekvapivo aj dnes recenzovaná televízna americko-britská mini-séria z roku 1988. V hlavnej úlohe (skutočne existujúceho) detektíva Abberlinea sa predstavuje vtedy 56-ročný Michael Caine. Teda v úlohe, ktorú v Z PEKLA hral Depp. Pričom jeho pravú ruku, seržanta Godleyho, si strihol Lewis Collins (v Z PEKLA to bol Robbie Coltrane). Nič? No predsa švihák Bodie z legendárneho seriálu „Profesionáli“! Má fúzy a je taký dobrý, až je čudné, prečo sa nedočkal žiadnej veľkolepejšej filmovej kariéry.

Medzi ďalšie plusy by som označil celkom pôsobivú dobovú atmosféru (kostýmy, výprava, účesy, rekvizity) a vernosť historickým faktom. Hoci to môže znieť ako výmysel scenáristov, Jack skutočne políciu bombardoval výsmešnými listami (mnohé boli bez debaty podvrhy od viac či menej bláznivých Angličanov), raz jej skutočne poslal balík s ľudskou ľadvinou, ktorá pravdepodobne patrila jednej z jeho obetí, v prípade skutočne figuroval veštec a skutočne sa na jednom mieste činu na stene našiel židovský nápis. A tak ďalej a tak podobne.

Nepáčili sa mi samoúčelné akčné scény. Máme v kastingu Bodieho? Tak ho dáme do zbytočnej trojminútovej krčmovej bitky! Ďalej sa mi nepozdával nešťastný kasting podporných postáv. Mnohí sú vyložene nesympatickí, v čele s budúcou doktorkou Quinnovou alias Jane Seymourovou.

„Čo si čakal?“ – „Spravodlivosť.“ – „Tak si ma mal nechať zastreliť ho.“

Jack the Ripper, USA | Veľká Británia 1988, cca 182 minút

Réžia: David Wickers. Scenár: Derek Marlowe, David Wickers. Hudba: John Cameron. Kamera: Alan Hume. Hrajú: Michael Caine, Armand Assante, Lewis Collins, Jane Seymourová a ďalší