Spaľovač mŕtvol [IOO %]
Triler
Napísal Ján Janočko   
Štvrtok, 18 Apríl 2013 04:00

Recenzia čiernobielej filmovej klasiky SPAĽOVAČ MŔTVOL (1968).

Recenzia obsahuje spoilery.

Česká republika. Obdobie pred Druhou svetovou vojnou. Nemecká ríša sa snaží o rozmach. Ľudia žijú v atmosfére strachu a očakávania konfliktu. Netušia, čo sa s nimi môže stať, keď nemecká armáda vyrazí smerom do Česka. Toto je prostredie, v ktorom sa odohráva film z roku 1968.

K tomuto dielu som sa dostal na odporúčanie známych. Rudolf Hrušínský je pre mňa už dlhšiu dobu najobľúbenejším hercom od našich západných susedov. Možno mal za svojho života šťastie na dobré postavy. Každopádne, v mojej pamäti utkvel v každom filme, v ktorom hral, aj keď len na malú chvíľu. Práve Hrušínský je špecifický typ herca. Je to maximálny flegmatik. V každej úlohe, ktorú stvárnil, hral "kľuďasa", ktorý nikdy nevybuchol, na nikoho sa nevykričal... A predsa ste mu to uverili. Jeho nie práve najchudšia postava nebola prekážkou, aby dokázal presvedčiť divácku obec o tom, že patrí na výslnie československej filmovej tvorby.

Na začiatku sa zoznamujeme s Karlom Koprfinglom, pracovníkom miestneho krematória. Ten si žije pokojný a normálny život (aj keď pri práci s mŕtvolami je pojem „normálnosť" posunutý niekam úplne inam), vychováva spolu so ženou svojho syna a dcéru. K svojim kolegom a priateľom sa správa úctivo a milo a často cituje, či sám vymýšľa, rôzne filozofické múdrosti. (Keď už sme pri vymýšľaní – rôzne mená si nachystal pre členov svojej rodiny – žena, Marie, dostala meno Lakmé, syn je Mili a jeho dcéra dostala meno Zina. A aby toho nebolo málo, sám seba nechá oslovovať ako Roman.) Ostatní sa poväčšine tvária, že počúvajú, no zrejme veľmi nerozumejú. A tu sa dostávame k jednému z veľkých „prúserov" celej snímky.

Faktom je, že som mal po zhliadnutí problém zaradiť to, čo som si pozrel, do nejakého šuflíka. Horor? Isteže, aj na to sa to podobalo. Čierna komédia? Rozhodne by som tam našiel mnoho vtipných momentov a hlášok, ktoré síce väčšinu ľudí desia, no na druhej strane im vyvolajú úsmev na tvári. Dráma? Možno thriller, neviem presne. Ale totálne ma to pohltilo a celé sa mi to páčilo. Možno nie je dôležité to, o aký žáner sa jednalo a každý si má nájsť to svoje...

Film na motívy románu Ladislava Fuksa bol napokon ponechaný v archíve. Bývalý režim si túto „pecku" nechal odloženú. Nakrúcalo sa, okrem iného, aj vo veľkom krematóriu v Pardubiciach.

Pokojný život Karla Koprfingla naruší jeho kamarát z vojny, ktorý príde aj s manželkou na návštevu. Jeho nemecký prízvuk a presviedčanie o nemeckej krvi privedú nášho hlavného hrdinu k novému smeru života. Sila prichádzajúcej vojny z neho robí iného človeka. Z úctivého filozofa sa stáva ľudská beštia, ktorá sa neštíti ničoho. Ako dobre vieme, tŕňom v oku počas Druhej svetovej vojny boli pre nemeckú stranu príslušníci židovského národa. Nanešťastie, Karlova manželka má židovských predkov. Pre hrdého Nemca to bolo niečo absolútne nežiaduce! A tak sa musí svojej rodiny zbaviť. Ako sa však na správneho gentlemana patrí, aj túto „činnosť" musí robiť s noblesou. Skutočne zvláštnym momentom bola vražda manželky. Najmä veta, ktorá mrazila a vyčarovala úsmev na tvári v jednom okamihu – „Co abych tě, drahá, oběsil?“. Postupné zbavovanie sa „nežiaducich osôb" pokračuje jeho synom. Jeho mŕtve telo skončí v rakve spolu s cudzou mŕtvolou. Veď je to krematórium, popol ako popol, však?

Okrem hlavnej dejovej línie sme konfrontovaní s maličkosťami, ktoré sú spracované prekvapivo, šokujúco... možno až geniálne dobre. Otázka v cukrárni, či chcete rakvičku alebo venček, to mi príde naozaj vhodné, ak sa so smrťou stretávate každý deň. A čo tyč, ktorá sa nenápadne povaľuje po miestnosti s nebožtíkmi? Nebojte sa, aj tá ma svoj hlbší zmysel... Čo možno hlbší zmysel nedávalo, to bola rola Vladimíra Menšíka, ktorý v pár scénach naháňal svoju (prinajmenšom) splašenú ženu. Raz na pohrebe, raz v dome hrôzy v cirkuse, raz na boxe... Tieto scénky trošku uvoľnili atmosféru a znovu nás zneistili v tom, či náhodou nesledujeme morbídnu komédiu.

Na SPAĽOVAČA MŔTVOL som sa chystal hodnú chvíľu. Staré české „klasiky" mám celkom rád. Obvykle nezhltnem film na jeden dych, to by ma musel mimoriadne zaujať. No pri tomto som ani takmer ani nedýchal. Veľmi dobre spracované. Film, ktorý by svojím príbehom bol raritou aj v dnešnej dobe. Príjemne mrazivý, miestami klaustrofobický zážitok v humornom podmaze sľubuje SPAĽOVAČ MŔTVOL. Chyby to, samozrejme, malo. Ale dokopy nič, čo by stálo za reč. S pokojným svedomím dávam stovku.

Spalovač mrtvol, Česko-slovensko, cca 96 minút

Réžia: Juraj Herz. Scenár: Ladislav Fuks, Juraj Herz (podľa knihy Ladislava Fuksa). Hudba: Zdeněk Liška. Kamera: Stanislav Milota. Hrajú: Rudolf Hrušínský, Vlasta Chramostová, Miloš Vognič, Ilja Prachař, Vladimír Menšík a ďalší a ďalší