Melancholia [6O %]
Temná budúcnosť
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 11 Júl 2012 04:00

Recenzia rodinnej drámy Larsa von Triera o konci sveta s Kirsten Dunstovou v hlavnej úlohe MELANCHOLIA (2011).

V honosnom a starobylo pôsobiacom sídle bohatého Kiefera Sutherlanda (HRÁČI SO SMRŤOU) a jeho ženy Charlotte Gainsbourgovej (masturbovala v režisérovom predchádzajúcom ANTIKRISTOVI) sa stretáva veľká spoločnosť dobre oblečených ľudí, kvôli svadbe Charlottinej duševne nevyrovnanej sestry Kirsten Dunstovej (trilógia SPIDER-MAN). Tá si ide brať Alexandra Skarsgårda (remake STRAŠIAKOV), no evidentne sa jej do toho príliš nechce a jej rodičia John Hurt (VOTRELEC) a Charlotte Ramplingová (BAZÉN) sa skôr detinsky handrkujú medzi sebou, než že by jej pomáhali. Do toho sa motajú jej arogantný šéf Stellan Skarsgård (Alexandrov otec), Udo Kier (BLADE) a Jesper Christensen (QUANTUM OF SOLACE). Nenadšenú atmosféru narušuje správa o tom, že sa možno blíži apokalypsa. K Zemi sa vraj približuje planéta Melanchólia, ktorá nás má zničiť...

Povedal by som, že som zmätený, to by som ale nesmel poznať predchádzajúce projekty svojrázneho kontroverzného režiséra von Triera. Tomu sa do svojho pomerne šialeného a ťažko uchopiteľného (no oproti ANTIKRISTOVI mi dej pripadal v rámci možností „normálny“) filmu podarilo získať do značnej miery veľkolepé herecké obsadenie, kombinované z hollywoodskych hviezdičiek (Dunstová, Sutherland), bizarných Nemcov (Kier), čudných Francúzov (Gainsbourgová), strašidelných Britov (Ramplingová), Švédov (Skarsgårdovci) a veteránov (Hurt). Nakrútil príbeh o blížiacom sa konci sveta a nie je to žiadna metafora. K našej planéte sa naozaj blíži niečo, čo ju pravdepodobne zničí. Samozrejme, výsledkom nie je druhý ARMAGEDDON (ale asi by to bola sranda), takže žiadne trikové orgie nečakajte. Dokonca neuvidíme ani výbuch Bieleho domu. Neverím ale, že niekto by od filmu Larsa von Triera mohol čakať DRVIVÝ DOPAD alebo 2012. Ak áno, celkom by som chcel vidieť, ako sa tváril pri MELANCHOLII.

Napriek tomu, že film nemá veľkolepé akčné trikové scény, trvá viac, ako dve hodiny. Napriek tomu som sa nenudil a miestami ma to dokonca bavilo (napr. keď von Trier Dunstovej ústami hovorí, že Zem je zlo). Nebol som nadšený ani strhnutý, ale od režiséra, ktorý ak by do ANTIKRISTA nedal zopár šokujúcich pornografických vecí, unudil by ma ním na smrť, som čakal niečo horšie. Von Trier je svojrázny tvorca, ktorý nevie/nechce nakrútiť obyčajný žánrový film, takže i do niečoho, z čoho by iní režiséri urobili tradičný horor (seriál „Kráľovstvo“) alebo tradičné porno (IDIOTI), dá niečo, čo mnohých divákov naštve a znechutí a výsledkom je ťažko stráviteľná... vec.

O čom teda je MELANCHOLIA, keď nie o skupine odvážnych Európanov, v podzemí vymýšľajúcich spôsob, akým odvrátiť blížiaci sa zánik sveta? O skupine svadobčanov, ktorí zisťujú, že sa blíži koniec sveta, no stále sa nedeje nič „klasické“: postavy sa rozprávajú, jedia, pokúšajú sa mať sex, hádajú sa alebo aspoň jazdia na koňoch. Nemožno povedať, že to nemá atmosféru, ale určite inú, akú by človek čakal od katastrofického filmu. Tým každopádne MELANCHOLIA nie je.

Jej druhá polovica sa ale k nemu začne predsa len mierne blížiť. Väčšina ľudí z oslavy odchádza a v obrovskom vyľudnenom sídle zostávajú len sestry, manžel jednej z nich a občas sa mihne ďalšia postava (napríklad kôň). Väčšina postáv z prvej polovice sa z deja vyparí (a už sa neobjaví) a von Trier začína do filmu umiestňovať apokalyptické scény. Vtip je v tom, že sú realistické/minimalistické, takže hoci sú v podstate šokujúce a takmer úplne odpovedajú mojej predstave o tom, ako by sa povedzme „inteligentnejší“ ľudia (ktorým je jasné, že si nijako nepomôžu, ak začnú rabovať obchody alebo vraždiť) správali, ak by vedeli, že koniec sveta je otázkou hodín.

Atmosféra je rovnako zvláštna, ako postoje postáv k blížiacej sa katastrofe: všetci to vedia, ale nikto s tým nemôže nič urobiť a tak sa snažia žiť svoje bežné životy, čo je absurdné. Von Trier vážnejšie, ako apokalypsu, berie počet fazúľ v pohári.

Film sa preslávil paradoxne nie kvôli svojim kvalitám (ktoré nie sú omračujúce, no zlý film to tiež nie je), ale kvôli nahým scénam Kirsten Dunstovej a kontroverzným nacistickým vyhláseniam režiséra v Cannes, kvôli ktorým bol z filmového festivalu vyhnaný (a následne vyhlásil, že už nikdy žiadny rozhovor nedá).

Čo sa týka nahých scén, je ich strašne málo (v ANTIKRISTOVI ich bolo oveľa, oveľa, oveľa viac) a ak si film pozriete len kvôli nim, budete sa cítiť podvedení. Dunstovej prsia uvidíte, ale ak čakáte aspoň dve masturbácie, nečakajte. Nič také tu nie je. Von Trier akoby sa zrazu bál.

Čo sa vyhlásení týka, osobne mi pripadalo vtipné sledovať, ako sa počas nich tvárila Kirsten Dunstová, ktorá sedela vedľa režiséra. Neviem, či to bolo nedorozumenie (Dán von Trier komunikoval po anglicky a všetci vedia, že mu to príliš nejde) alebo niečo iné, ale možno si len robil srandu z Kirsten a jej hollywoodskej dokonalosti. Mám ju rád, no vyhodiť americké hviezdy z ich banálnych životných koľají a postaviť ich tvárou v tvár nepredvídateľnej realite mi pripadá (občas) vtipné. A to mám Kirsten celkom rád. Tento film už až tak rád nemám.

P.S. Ďalší rafinovaný vtip slovenského distribútora, ale som zrejme príliš hlúpy na to, aby som ho pochopil – film u nás išiel do kín pod názvom MELANCHOLIA, nie MELANCHÓLIA.

Melancholia, Dánsko | Švédsko | Nemecko | Francúzsko, cca 136 minút

Réžia a scenár: Lars von Trier. Kamera: Manuel Alberto Claro. Hrajú: Kirsten Dunstová, Charlotte Gainsbourgová, Kiefer Sutherland, Charlotte Ramplingová, Udo Kier, Alexander Skarsgård, Stellan Skarsgård, John Hurt, Jesper Christensen a ďalší