Terminátor [IOO %]
Temná budúcnosť
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 21 Jún 2013 04:00

Recenzia akčnej time travel sci-fi Jamesa Camerona s prelomovou rolou Arnolda Schwarzeneggera TERMINÁTOR (1984).

Recenzia obsahuje spoilery.

Los Angeles, 1984. Mladá čašníčka Sára Connorová (Linda Hamiltonová) má problém. Ktosi v meste vyvražďuje všetky ženy s menom Sára Connorová (žije ich v ňom viac). Je len otázkou času, keď sa dostane k nej. Polícia (v čele s Paulom Winfieldom a Lanceom Henriksenom) je samozrejme v pohotovosti, no nemá šancu. Jej protivníkom totiž nie je sériový vrah s úchylkou na mená, ale nezastaviteľný robot z roku 2029 (v tom čase 37-ročný Schwarzenegger). Jediným, kto bezbrannej žene môže pomôcť, je odhodlaný tajomný mladík Kyle Reese (Michael Biehn). V skutočnosti tiež z budúcnosti. Inak, zároveň čoskoro aj otec jej syna Johna, ktorý sa v roku 2029 stane vodcom zvyškov ľudstva proti strojom...

Pokiaľ nechápavo krútite hlavou, zrejme ste nevideli žiadny diel T-série. Mám pre vás dobrú správu – keďže sa jedná o recenziu úplne prvej časti, ktorou sa to všetko začalo, máte jedinečnú príležitosť napraviť hriechy svojho filmového života.

Ale možno ani nie. Toto totiž bude troška čudnejšia recenzia, pretože som ju napísal hlavne preto, že ma vzrušovala predstava, ako budem vnímať s odstupom času jeden z filmov, na ktorých som vyrastal, ktoré som prvý raz videl ako malé dieťa a vyjavene som civel na obrazovku a zabúdal dýchať. Ľuďom, ktorí nezažili obdobie 90. rokov, asi nevysvetlíte, ako to vtedy bolo s americkými filmami. Nepochopia, aké čaro v tej dobe malo šokovane pozerať 10 i viac ročné pecky (alebo aspoň veci, ktoré nám ako pecky pripadali) ALIGÁTOR, EMANUELA, MANIAC COP, DETSKÁ HRA 3, PREDÁTOR, KRITERI 4, C.H.U.D., MODRÁ LAGÚNA, HVIEZDNE VOJNY, STOPÁR s Rutgerom Hauerom, PLANÉTA KRULL, VOTRELCI, ZLOMOK SEKUNDY alebo OPERÁCIA MONOLIT. Bol som týmito a desiatkami iných snímok zocelený, ale terminátorovské scény s operáciou ruky a oka napriek tomu patrili k scénam, pri ktorých som radšej odvracal zrak od videa.

TERMINÁTOR patril medzi „zakázané“ tituly, ktoré nás v 90-tych rokoch opantali kvalitnejšie, ako alkohol. Prvý raz som ho videl ešte keď som chodil na základnú školu a asi vám nemusím osvetľovať, akú bombu a šupu pre mňa vtedy jeden z prvých filmov Jamesa Camerona predstavoval.

Následne som si samozrejme v priebehu X rokov nenechal ujsť neuveriteľnú dvojku, zašiel som do kina na solídnu trojku, pretrpel som štvorku a videl som našťastie len pár epizód seriálu s Lenou Headeyovou.

Ako budem ako 31-ročný muž vnímať film, pri ktorom som ako 12-ročný chlapec ani nedýchal? Bohužiaľ nedokážem presne povedať, koľko rokov ubehlo od doby, čo som si TERMINÁTORA pozrel posledný raz. Ak by som ale mal tipovať, tipoval by som možno rok 2003. Ale je to skutočne iba tip.

Ako si TERMINÁTORA pamätám? Ako šupu s depresívnou atmosférou (ťažko povedať, či pesimistickejšie vyznievajú pohľady do extra ponurého sveta budúcnosti alebo paradoxne scény z nehostinnej „súčasnosti“), nezastaviteľným Schwarzeneggerom v zápornej úlohe (aj keď ako dobrý T-800 ma vždy bavil viac), skvelou Lindou Hamiltonovou, skvelým Michaelom Biehneom, skvelým Lanceom Henriksenom. Pamätám si samozrejme odpudivú scénu s operáciou, nervy trhajúce finále vo fabrike s lisom i úplne poslednú scénu na púšti, ktorá vo mne zanechala silný dojem a v ktorej už je Sára tehotná a má v džípe vlčiaka (fanúšikovia dobre vedia, prečo sú psy v T-univerze takí dôležití).

Dieťa vo mne si samozrejme živo spomína aj na erotickú scénu v hoteli, na diskotéku, na chameleóna/leguána, na vyvraždenie policajnej stanice i na povstanie oceľovej kostry z ohňa vybuchnutého kamióna.

Lenže to všetko sú „len“ spomienky. Zaujímalo ma, ako sa budem cítiť, ak si film pozriem v roku 2013, teda dlho po poslednej repríze a ešte dlhšie po premiére. Zobral som teda DVD a povedal som si, že si celý film pozriem seriózne. Teda nie na preskačku alebo počas varenia. Že sa naň budem sústrediť a pokúsim sa zistiť, nakoľko je alebo nie je zostarnutý. Samozrejme, bolo pre mňa nemožné tváriť sa, že TERMINÁTORA vidím prvý raz v živote resp. pokúsiť sa vcítiť do kože divákov, ktorí naňho v 80-tych rokoch zašli do kina. To je proste nemožné, nereálne. No rozhodol som sa, že sa aspoň pokúsim pozrieť si film objektívnymi očami.

Aký je výsledok?

Samozrejme, film čiastočne zostarol. Nie som expert na módu ani účesy, ale v roku 2013 skoro všetko to, čo na sebe majú postavy oblečené a čo majú na hlavách, pôsobí smiešne.

Rovnako čiastočne zostarli triky a akčné scény. Cameron bol našťastie už vtedy perfekcionista, takže si dal pozor, aby ani s obmedzeným rozpočtom nepôsobil smiešne(obávam sa ale, že v r. 2023 to už bude horšie, nevraviac o roku 2029). Jedná sa o americko-britskú koprodukciu, pričom sa odhaduje, že rozpočet sa pohyboval okolo sumy 6 miliónov dolárov. To síce v roku 1984 rozhodne málo nebolo... ale na sci-fi plné trikov a akcie to nestačilo ani vtedy. Pozrime sa na rozpočty iných výnimočných sci-fi tej doby. VOTRELEC (1979) stál 11 miliónov dolárov, BLADE RUNNER (1982) takmer 30 a prvé resp. štvrté HVIEZDNE VOJNY (1977) 11.

Sú tam nejaké drobné problémy s logikou. A teraz nemám na mysli ani tak nedostatky „časovej slučky“, ale skôr detaily ako Terminátorovo bleskové premiestnenie sa zo Sárinho bytu do baru (ale čo ja viem, možno je to desať metrov...) alebo dosť citov prejavujúcu tvár robota. Je toho ale skutočne málo a aj veci, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť nelogické (Terminátor nevie, ako vyzerá Sára Connorová?), sú v skutočnosti v deji vysvetlené, len stačí dobre počúvať čo postavy hovoria (nevie - „ľudskému odboju“ sa podarilo včas zničiť záznamy o nej, takže Skynet nemal k dispozícii ani len mizernú fotku).

Film je plný akčných scén, masiek (Terminátor je v priebehu deja čoraz znetvorenejší) a trikov. Na niektorých scénach je badať starší rok výroby, ale nie je to katastrofa. Samozrejme, scény s operáciou oka alebo futuristické stíhačky budúcnosti, to všetko by sa dnes robilo asi v počítačoch. No nebolo by to ono, aspoň pre mňa nie, lebo napr. oceľová kostra vstávajúca z ohňa na mňa dnes pôsobí psychopatickejšie, ako desiatky kompletne počítačových kostier v úvode trojky. Film napriek tomu, že bol na tú dobu po technickej stránke veľký, nezískal žiadnu „technickú“ oscarovú nomináciu. Ale ako vravím – po technickej stránke určite do nemalej miery zostarol.

Cameron našťastie veľa zachraňuje perfektným kastingom a atmosférou. Na tej sa najviac podieľa nielen depresívna výprava nočného „chorého“ mesta, v ktorom vám neustále hrozí znásilnenie, zabitie alebo aspoň okradnutie, ale aj skvelá mechanická hudba Frada Fiedela v čele s kultovým hlavným hudobným motívom. Cameron ale nie je depresívny za každú cenu; vďaka cítiacim a vystrašeným postavám dokáže nájsť aj v temnom príbehu svetlé miesta (Kyleovo vyznanie Sáre).

Takže. Ak by som mal byť taký prísny a strašne objektívny, ako som si sľuboval, musel by som dať 80%. 60% nie – na to je ten film príliš inteligentný (hoci navonok vyzerá ako „typická“ hlúpa americká nálož nezmyselne krvavej samoúčelnej akcie), všetci herci sa do svojich úloh hodia až príliš dobre a atmosféra je príliš kvalitná. Takže pod 60% by som nešiel. 100% vzhľadom na miernu (ale oproti dovolím si tvrdiť väčšine filmov z toho obdobia skutočne len miernu) zastaranosť by som síce tiež nedal... ale TERMINÁTOR, spolu s mnohými inými filmami, sčasti formoval moju dnešnú lásku k filmom. Takže si tých 100% v mojich očiach zaslúži.

„Blíži sa búrka.“ – „Ja viem.“

The Terminator, USA | Veľká Británia, cca 107 minút

Réžia: James Cameron. Scenár: James Cameron, Gale Anne Hurdová, William Wisher Jr. Hudba: Brad Fiedel. Kamera: Adam Greenberg. Hrajú: Arnold Schwarzenegger, Michael Biehn, Linda Hamiltonová, Paul Winfield, Lance Henriksen, Rick Rossovich, Earl Boen, Franco Columbu, Bill Paxton a ďalší