OTO 2010
Televízne ceny
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 14 Marec 2011 06:52

Večer z odovzdávania cien OTO sa niesol v znamení Lukáša Latináka (tentokrát ale nie preto, že scenár písal Dano Dangl).

V sobotu 12. 3. 2011 o 20:15 prebehol na STV 1 živý prenos z odovzdávania cien Osobnosti televíznej obrazovky (OTO) za rok 2010.

Publicistika Patrick Hermann

Šport Peter Varinský

Spravodajstvo Lucia Barmošová

Moderátor zábavného programu Adela Banášová

Novinárska cena týždenníka Život Peter Bielik

Zábavný program Partička

Spevák Mário „Kuly“ Kollár

Speváčka Jana Kirschnerová

Herec v komediálnom žánri Lukáš Latinák

Herečka v komediálnom žánri Petra Polnišová

Herec v dramatickom žánri Ján Koleník

Herečka v dramatickom žánri Emília Vášáryová

Program roka Československo má talent

Najlepší seriál Profesionáli

Sieň slávy Stano Dančiak

Absolútny OTO Lukáš Latinák

Kým minule večerom MALA sprevádzať dvojica Skrúcaný/Hudák, v skutočnosti sa objavila na začiatku, na konci a občas uprostred. Tento ročník do rúk zobral ich „syn“, hudobník Marián Čekovský. Bohužiaľ, STV ZASA použilo zvláštny nápad z minula: na moderovanie večera najalo človeka, ktorý ho ale v skutočnosti vôbec nemoderoval (len sa občas mihol a niečo zaspieval).

Tejto filozofii nerozumiem. Šťastnejšie by bolo nevymýšľať a aby v budúcich ročníkoch večerom sprevádzal jediný človek (prípadne pár), teda aby mal nielen „vtipné reči“, ale aj aby odovzdával ceny (prípadne aby ceny odovzdávali víťazi rovnakej kategórie za minulé ročníky).

Takto ich odovzdával vždy iný pár, ktorý mal spoločnú jednu vec: čím viac sa snažil byť vtipný, tým to bolo horšie.

Našťastie, mnohí pochopili, že najlepší vtip je, ak sa tvárite vážne, pretože nie je nič horšie, ako sa začať uškŕňať vlastnému vtipu.

Pokiaľ „odovzdávacia dvojka“ pozostávala z dvoch hercov/moderátorov, dalo sa, ale akonáhle tam boli konatelia firiem, bolo to trápne.

Našťastie som veľké množstvo z daných trápnych rečí nepočul, pretože práca s ozvučením bola amatérska a nebolo skoro nič počuť. Ak mi niečo neušlo, mikrofón bol celý večer v jednej polohe, resp. sa MOŽNO dal upraviť podľa výšky človeka, ktorý doňho práve rozprával, ale NIKTO to nevyužil. Takže mikrofón na začiatku pôsobil dojmom, že ho nastavili pre „priemernú“ výšku, povedzme 170 cm. Čo ale bolo fajn len pre ľudí s výškou 170 cm: akonáhle prišiel dvojmetrový Maštalír, začul som asi každé tretie slovo. Podobný amaterizmus ma v STV neprekvapuje, ale stále dráždi.

Ďalším mínusom sú rôzne tajomné otázky. Čo má kategória spevák spoločné s televíziou? Prečo má časopis Život vlastnú kategóriu? Prečo Jana Kirschnerová a o minútu už Jana Kirschner?

Vrcholom amatérstva bolo avizovanie, že program pôjde od 20:15 do 23:00; okrem TV programov to uvádzal aj teletext verejnoprávnej televízie. Aké bolo moje prekvapenie, keď Marián Čekovský zahlásil koniec o 30 MINÚT skôr! Nie, nehnevám sa. V podstate sa už smejem.

Najväčšou kritikou (s ktorou ale niečo dokáže urobiť jedine sex a OZAJSTNÉ A PRAKTICKÉ „sociálne istoty pre každého, kto sa na Slovensku rozhodne mať vlastný byt, ženu a deti“) je malosť trhu. Sme maličká krajina a podobné „veľkolepé“ ceremónie pôsobia smiešne, nehovoriac o tom, že, prehnane povedané, aj tak vždy vyhrajú rovnakí ľudia.

O malosti nášho národa, ale inej, vypovedá vtipná scénka s únosom Banášovej, Rozborila a Pyca, kedy únoscovia (v čele s Andrejom Bičanom) volajú riaditeľom televízií a vyhrážajú sa im „Ak nám nedáte vlastnú reláciu, Pyca už neuvidíte.“, na čo riaditeľ TV JOJ zahlási „Už ho nepotrebujem, mám Kleopatru z Turca.“

Vtipné? Prča? Možno. Na prvé vypočutie. Keď si to ale necháte rozležať v hlave, príde vám z toho smutno. Nie, nebudem mať mravokárne reči: komu sa Kleopatra z Turca páči, tomu sa páči (na Slovensku sú stokrát „kultivovanejšie“ tváre, ktoré ma bytostne urážajú o 90% viac). Čo mi prekáža, je zákernosť. Sú to práve títo riaditelia/riaditeľky, kto daným programom dal zelenú. Teraz sa vzrušujú nad číslami sledovanosti, zároveň si z nich ale robia srandu, ponižujú ich, urážajú ich ľudskú dôstojnosť.

O malosti vypovedá aj jednorozmerná obľúbenosť Lukáša Latináka: kým v Čechách ho nominujú za najlepší mužský herecký výkon v podpornej úlohe smrteľne vážneho eštebáckeho trileru PUTÁ, u nás za tučného fízla, čo stále „srandovne žere krvavničky“. Lukášovi by som poradil, aby nepodceňoval ani túto „vážnejšiu“ časť svojej osobnosti: bude to práve ona, ktorá mu raz, ak to bude robiť dobre (a existuje šanca, že to robiť dobre BUDE), zachráni kožu vo chvíli, kedy slovenskému divákovi prestane stačiť jeho gúľanie očí. Ten čas na Slovensku prichádza až strašidelne rýchlo, ale možno je to dobre: obľúbené tváre musia byť neustále v pohybe, skúšať, experimentovať, vyhľadávať nové výzvy, prijímať ich. Či tie bitky vyhrajú alebo prehrajú, nie je až také dôležité, ako to, že do nich išli.

K plusom. Páčil sa mi Čekovský a ak by tvorcovia budúci rok zasa chceli prísť s niekým bizarným, odporúčal by som dvojku Mravec/Henrich Platek. Páčili sa mi niektoré vtipy (Kulyho bruško, „Pán Chudík mi v zákulisí dal vitamín C a asi to vitamín C nebol.“).

Pozitívne ma prekvapilo, že to nebolo až také zlé, ako som čakal a ak si odmyslím niekoľko predajných, falošných, zákerných, afektovaných a odporných ksichtov našej skvelej kultúry, neváhal by som tvrdiť, že to pravdupovediac nebolo o veľa horšie, ako solídny tohtoročný Český lev. I ten trpel nezmyslenými tanečno-speváckymi kreáciami (čo to má spoločné s televíziou?). Ale odsýpal rýchlejšie (trval ledva 120 minút) a mal JEDNÉHO moderátora (a skvelého - Jana Budařa).

Našťastie, STV potvrdila, že vie robiť humor: mňa osobne bavili v podstate už až urážajúce poznámky dvojice Hudák/Skrúcaný (mám tento druh humoru rád) aj inscenované scénky (prebudenie v posteli s Jozefom Vajdom).

Naopak, vtipy o pedofílii a spermiách pána Banáša ma nebavili. Celkovo by som večer hodnotil ako profesionálne zvládnutý.

„Čo si dostal k narodeninám?“ – „Vidíš hento červené porsche?“ – „Hej.“ – „Tak takej farby tričko.“