Fair Play [6O %]
Športové
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 01 Jún 2015 03:00

Recenzia športovej drámy z čias komunizmu.

Fair Game som si pozrel v jeden novembrový pondelkový večer, keď som nemal čo robiť. Inak by som si ho asi nepozrel, nakoľko filmy s Romanom Luknárom zo zásady nepozerám a to napriek tomu, že vo Fair Game nie je hlavnou, ale iba podpornou postavou. Nakoniec som neľutoval, ale nemôžem povedať, že ak by som film nevidel, prišiel by som o veľa. Stále mi to pripadá, ako keby slovenskí filmári boli radi, že dokážu vôbec udržať kameru a správne nasvietiť scénu, prípadne dokonca (!) urobiť spomalený záber a na veci ako scenár proste nie je príliš veľa času a zrejme o ne ani nie je ktovieako veľký záujem, takže sú odsúvané na vedľajšiu koľaj. Príbeh Fair Game je až príliš obyčajný a predvídateľný, hoci, paradoxne, práve v jeho obyčajnosti, civilnosti a priamočiarosti je istá sila.

Príbeh pojednáva o mladej babe (dcéra politika Gyulu Bárdosa), ktorá profesionálne preteká spolu s kamarátkou pod vedením prísneho trénera (Luknár s fúzmi). Keďže ide o veľa (peniaze, moc, prestíž, olympiáda), dievčatá „musia“ užívať ťažký doping, ktorý sa začne prejavovať na ich zdraví a v konečnom dôsledku i na psychike. Dôležitú rolu hrá podobne ako Luknár veľmi nepríjemná, otravná a priemerne talentovaná Anna Geislerová (Requiem pre bábiku, Šťastie). Konkrétne hrdinkinu mamu, ktorá je síce chápavá, ale keď sa musí rozhodnúť, či uprednostní etiku alebo dcérinu budúcnosť, uprednostní to druhé a to napriek tomu, že dcéra paradoxne o nič také nestojí. Zároveň ale tajne vykonáva „protištátnu činnosť“, na čo môže doplatiť, nakoľko súdruhovia podobné veci brali vážne a neváhali kvôli tomu ničiť životy.

Dobrou správou je, že film vyzerá „správne retro“ (odohráva sa v 80-tych rokoch), takže vďaka autám, oblečeniu a exteriérom a interiérom bytov a domov sa naozaj cítite ako „v tej dobe“.

Potešia tiež herecké výkony. Ako ste asi pochopili, Geislerová s Luknárom nepatria k mojim obľúbeným hercom, tu mi ale sedeli a nepripadali mi protivní, za čo môžu ďakovať rolám, ktoré hrajú. Nie sú to vyložené svine, napriek tomu mohli byť postavy ešte psychologicky prepracovanejšie (Luknár v podstate nemá žiadny poriadny „koniec“). Judit Bárdosová v titulnej úlohe je dobrá. Ideálna hlavná filmová hrdinka, sympatická, nevtieravá a nie blbá, občas sa dokonca vyzlečie.

Scenár nie je žiadny zázrak. Nie je síce primitívny, zaliečavý ani zjednodušujúci, ale rozhodne nie je ani originálny a neváha siahnuť po klišé (skutočne dosť náhodný spôsob, akým agenti objavia mangeľ) a nepochopiteľnom správaní postáv (skutočne nechápem, prečo dievča nevydieralo spôsobom „OK, pôjdem na olympiádu a budem to brať, ale vybavte mojej mame, aby nešla do basy“).

Fair Play, Slovensko | Česko | Nemecko 2014, cca 100 minút

Réžia a scenár: Andrea Sedláčková. Hudba: David Solař. Kamera: Jan Baset Střitežský. Hrajú: Judit Bárdosová, Aňa Geislerová, Roman Luknár, Ondřej Novák, Igor Bareš, Taťjana Medvecká a ďalší

............................................................................................................................

Môj spisovateľský web.

Môj spisovateľský profil na Facebooku.