Deň Šakala [8O %]
Špionáž
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 03 Marec 2011 07:29

Recenzia na klasický špionážny triler DEŇ ŠAKALA.

Niekto chce spáchať atentát na francúzskeho prezidenta de Gaullea. Je dobre oblečený a na vraha rozhodne nevyzerá. Je to Šakal. Práve on je ústredným (anti)hrdinom slávnej snímky, svojho času nominovanej na Oscara za najlepší strih. Je to tajomná postava profesionálneho špičkového nájomného zabijaka. Prezývka je v podstate to jediné, čo o ňom polícia vie.

Možno si pamätáte, že Šakal vystupoval už vo viacerých filmoch. Napríklad ho hral Aidan Quinn v spoločnosti Donalda Sutherlanda a Bena Kingsleyho v trileri HON NA ŠAKALA. Diváci bohužiaľ najviac poznajú asi verziu ŠAKAL (obe spomenuté tituly vznikli v jednom roku, 1997). Tam Šakala trápne zahral Bruce Willis. Výsledkom bol TRÁPNY film, ktorý sa mi nepáčil už ani keď som ho videl 1x v kine. Dnes je môj vzťah k nemu ešte o to chladnejší, že som si medzičasom pozrel „pôvodný film“, keďže snímka s Willisom je v podstate jeho remake.

Je to remake primitívny, jednoduchý, hulvátsky, krčmový, detinský, jednoduchý, hlúpy a bez úrovne. Je v ňom, na rozdiel od noblesného a nekrvavého „originálu“, zbytočne zdôraznené nezmyselné násilie. Prím hrajú tiež nevydarené akčné scény, afektované otravné nadávky a čo je asi najhoršie – Šakal v ňom nie je hlavnou postavou. Je to zloduch, ktorý je „občas v zábere“, no väčšinu času sledujeme „tých dobrých“: agenta FBI, ruskú policajtku (!) a polepšeného teroristu (ktorého sa pokúša hrať Richard Gere).

Aký je teda originál? Úplne iný. Tam, kde Michael Caton-Jones staval do popredia akciu a smiešne kladné postavy, tam už v 70. rokoch dvadsiateho storočia režisér Fred Zinnemann (držiteľ dvoch Oscarov – za ODTIAĽTO AŽ NA VEČNOSŤ a ČLOVEK PRE KAŽDÉ POČASIE) rozohral veľkolepú špionážnu medzinárodnú hru o beštiálnom vrahovi, ktorý si až nechutne chladnokrvne „ide za svojím cieľom“. Áno, pestrofarebný remake mal množstvo akcie, ale pravdupovediac „maľovanie auta“ (a podobné občasné skromnosti) originálu ma zaujali oveľa viac. Neviem... boli realistickejšie? Áno, naivnejšie, ale bola to doba, kedy počítače boli ešte sci-fi a stačilo auto prestriekať z červeného na žlté, aby ste ušli policajnej kontrole. A zasa až taký zastaraný ten film nie je. Je ako seriál „Profesionáli“ – napriek tomu, že žijeme v úplne inej/modernejšej dobe, stále má kus napätia, ktoré mu dnešné „počítačové filmy“ môžu závidieť.

Najviac sa mi páči, s akým odstupom je príbeh rozprávaný. Krok za krokom sledujeme „prácu nájomného vraha“. Tento je ale iný, ako Bessonov Leon. Nie je na špinavú prácu; vraždy, na ktoré si ho najímajú len solventní a slušne vystupujúci muži, pácha s eleganciou. Ako keby tancoval. Často „tancuje“ s vysoko postavenými politikmi. Tam, kde neparadoxne zlyhávajú mnohopočetné zločinecké organizácie, vybavené samopalmi, sa on hravo prešmykne bez upozornenia práve vďaka tomu, že je to obyčajný, nenápadný chlapík z davu.

Výsledkom jeho „pomalého metodického postupu“ (komunikácia s objednávateľom vraždy, tréning, zháňanie zbrane, zháňanie bytu) je napínavá a starosvetská atmosféra, ktorá uspokojí skôr tých, ktorí dodnes uprednostnia skôr Bodyho a Doylea, než Jasona Bournea. Pritom prístup už VTEDAJŠÍCH filmárov bol do značnej miery „dokumentárne odťažitý“ (v snímke vraj nezaznie takmer žiadna hudba, ale dej ma natoľko zhypnotizoval, že som si to nevšimol), čím snímka paradoxne trilógiu s Mattom Damonom do veľkej miery pripomína, či skôr trilógia pripomína jeho a jej tvorcovia sa DŇOM ŠAKALA v podstate až MUSELI inšpirovať resp. prekvapilo by ma, ak by som sa dozvedel, že ho ani nevideli.

Vďakabohu nie je tu žiadne hlúpučké moralizovanie ani dobré postavy pohotových policajtov. Teda, jedna taká tu je, ale spravidla sa na nič nezmôže, na plátne je nečasto a výraznejšie sa do akcie zapojí až na konci, počas samotného atentátu. Patrí jej tiež provokatívna záverečná otázka. „Ak to nebol Šakal... kto ním bol?“ (toho si s chuťou a na úrovni zahral skvelý Edward Fox).

The Day of the Jackal, Veľká Británia/Francúzsko 1973, cca 143 minút

Réžia: Fred Zinnemann. Scenár: Kenneth Ross (podľa románu Fredericka Forsytha). Kamera: Jean Tournier. Hudba: Georges Delerue . Strih: Ralph Kemplen. Hrajú: Edward Fox, Michel Auclair, Alan Badel, Maurice Denham, Jacques Françoisová, Derek Jacobi, Michael Lonsdale, Jean Martin, Anton Rodgers, Jean Sorel, Philippe Léotard, Edward Hardwicke, Andréa Ferréolová a ďalší