Reťazová správa [2O %]
Slasher
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 14 Február 2012 04:00

Recenzia „mobilového“ slasheru REŤAZOVÁ SPRÁVA (2010).

Skupinka nesympatických amerických tínedžerov dostane SMS, tzv. „reťazovku“. Pamätám si, že v minulosti na e-mail zopár reťazoviek prišlo aj mne. Smrť mi v nich ale nikto neoznamoval. Naopak, zistil som z nich samé kraviny a e-mail bol zakončený skonštatovaním, že ak ho prepošlem ďalším desiatim ľuďom, vyhrám milión dolárov. Hrdinom tohto blbého slasheru ale nikto milióny nedáva. Naopak, dokonca sa im záhadný pisateľ vyhráža brutálnou smrťou. A mieni to splniť! Pomôže im polícia?

REŤAZOVÁ SPRÁVA je tupý slasher, ktorý sa vôbec nehodí do roku 2010, v ktorom vznikol. Neobsahuje nič, čo tu ešte nebolo a jediné, čo ma na ňom prekvapilo, je, že nie je remakeom nejakého japonského alebo aspoň čínskeho, hongkonského či tchajwanského hororu typu KRUH, v ktorom vraždia technológie. Niečo tak zastarané by sa hodilo skôr do roku 1997.

Tínedžeri sú blbí, policajt je osem krokov za vrahom a vrah je neporaziteľný a objavuje sa vždy a všade. Tvorcovia sa predvídateľný dej snažia obohatiť o relatívne originálne „technologický pozadie“ (internet, mobily), ale robia to strašne naivne. Nepokladám sa za žiadny technický zázrak; internet a mobil používam ako bežný spotrebiteľ na písanie SMS, telefonovanie, písanie alebo čítanie. No i mne pripadalo až neznesiteľne naivné, ako tvorcovia k téme mobilov a webu pristupovali. Moralisticky, starecky, pseudo filozoficky (Dourifova neznesiteľná prednáška o tom, že internet je zlo). Sú absolútne trápni a bolo mi blbé pozerať sa na to, čo mi ukazovali. Schválne som si nezisťoval, kto bol režisérom, ale pri pozeraní som si predstavoval minimálne 57-ročného chlapa, ktorého dospievajúci syn spáchal samovraždu a on si myslí, že za to môže počítačová hra „Aliens vs Predator“. Skrátka názory od človeka, ktorý je totálne za zenitom, nemá najmenší záujem ísť s časom a na mobily, internet a počítače má podobný názor, ako mali dôchodcovia v roku 1995. Teda počítače sú hnus a internet je len pre úbožiakov, ktorí si nevedia v reálnom živote nájsť partnera a tak v diskusných fórach hocikomu posielajú odvážne sexuálne návrhy. Čo teoreticky niekedy JE pravda, ale v tomto horore sa to počúva príšerne, lebo je to hrozne starecké, hlúpe a mentorské.

Opakujem - nie som žiadny technický typ. Vonkoncom sa počítačmi alebo predajom mobilov neživím. Ale názory, ktorými ma tento hrozný film otravoval, ma v podstate až urážali svojou zaprášenou zastaranosťou. Snáď ju, preboha, nikto nemohol myslieť vážne. Vrcholom je zrejme výkon učiteľa Brada „Chuckyho“ Dourifa, ktorý mi pripadal prvý raz v živote smiešny a smutný.

Čo sa týka „zvyšku“, nie je veľmi čo dodať. Herecké výkony mladistvých hrdinov mi miestami pripadali až vyložene terminus technicus amatérske (v podstate aj ja som podal lepší výkon) a vizuálna stránka bola miestami až hovadská („trasenie“ obrazu). Jediné dve veci, ktoré ma aspoň trocha bavili, boli policajt Keitha Davida (VEC, ČATA, ČIERNOČIERNA TMA) a vraždy. Spolu niekoľko desiatok sekúnd drastických a brutálnych úmrtí, ktoré idú na doraz. To ale samozrejme nestačí a to napriek tomu, že film má ledva hodinu a dvadsať minút. Plus na ňom samozrejme je dosť vidieť, že stál len päť miliónov dolárov.

Bizarnosťou projektu, ktorého scenár nie je vôbec logický (snáď každé tri minúty ma naštvala nejaká nelogická blbosť) je, že o vrahovi sa v podstate vôbec nič nedozvieme a koniec som vôbec nepochopil. Čo u tak hlúpeho filmu asi nebude problém mojej hlavy, ale toho, že ten film je tak mimoriadne hlúpy, že sa v ňom stratia aj vysokoškoláci. Dokonca, a teraz budem asi fakticky za blbca, som nepochopil ani len to, či bol vrah nadprirodzený alebo sa jednalo o normálneho kulturistu. A už vonkoncom som nepochopil, čo s tým mali Dourif a policajný „psychológ“, či boli členmi „združenia“ alebo s ním naopak absolútne nijako nesúviseli a teda boli v deji úplne zbytoční. Ako ostatne celý tento horor. Nie. Nepochopil som vôbec nič. Ani poriadne neviem, prečo nedávam rovno 0%.

Chain Letter, USA, cca 90 minút

Réžia: Deon Taylor. Scenár: Diana Erwinová, Michael J. Pagan, Deon Taylor. Hudba: Vincent Gillioz. Kamera: Philip Lee. Hrajú: Nikki Reedová, Keith David, Brad Dourif, Ling Baiová a ďalší