Halloween [8O %]
Slasher
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 16 Január 2012 04:00

Recenzia na vyvražďovačku Johna Carpentera HALLOWEEN (1978).

1978, americké mestečko Haddonfield. Jeseň ustupuje zime. Pochmúrne ulice sú posiate opadaným lístím. Pred pätnástimi rokmi tu šesťročný Michael Myers zavraždil svoju sestru Judith. Následne bol prevezený do psychiatrickej liečebne k psychiatrovi Loomisovi (veterán Donald Pleasence - Polańského SLEPÁ ULIČKA, Lucasov THX 1138, GRÓF MONTE CHRISTO s Richardom Chamberlainom). Ten prvé roky chlapca skutočne liečil. Keď ale zistil, že sa za čiernymi očami a nehybnou tvárou ukrýva nula percent citov a čoraz naliehavejšie sa von derie Absolútne Zlo, rozhodol sa chlapca prestať liečiť (aj tak to nemá zmysel) a iba sa postarať o to, aby sa nikdy oficiálnou cestou nedostal na slobodu. Zavrieť ho do kobky a zahodiť kľúč.

Avšak práve na pätnáste výročie krvavého haddonfieldského incidentu sa smrteľne nebezpečnému mladému mužovi podarí utiecť. Loomis je presvedčený, že vyrazil do svojho rodného mestečka, kde plánuje rozliať novú (cudziu) krv. Keďže je ale v tomto presvedčení sám, vydáva sa do jesenného mesta na vlastnú päsť. Tu kontaktuje miestneho šerifa Bracketta (Charles Cyphers), nemajú však zatiaľ žiadny dôkaz, že Myers je v meste. Nič o týchto udalostiach netuší stredoškoláčka Laurie (Jamie Lee Curtisová), ani jej kamarátky. Na noc padá tma, do ulíc vyrážajú prosiť o sladkosti prvé skupinky maskovaných detí, v komíne zavíja vietor a v tieni pod nefungujúcim pouličným osvetlením postáva robustná postava „muža v čiernom“...

HALLOWEEN (nemám chuť používať krkolomný slovenský názov HALLOWEEN: PREDVEČER SVIATKU VŠETKÝCH SVÄTÝCH) je klasický slasher. Býva pokladaný za pilier tohto hororového pod-žánru. Je taký kvalitný a výnimočne atmosférický (rodinné domy s ponuro osvetlenými ľudoprázdnymi verandami desivo svietia do okolitej jesennej noci), že väčšina hororových fanúšikov ignoruje fakt, že nie je až tak prvým slasherom na svete, ako sa zdá. O toto prvenstvo sa totiž v skutočnosti bije viacero snímok. Najúspešnejšie ČIERNE VIANOCE Boba Clarka z roku 1974 (teda o štyri roky staršie od snímky Johna Carpentera, ktorý mal v čase HALLOWEENU na konte len trápneho pseudo predchodcu VOTRELCA s názvom DARK STAR a PREPADNUTIE 13. OKRSKU a pred sebou klasiky HMLA, VEC a VLÁDCA TEMNÔT).

To, že teoreticky už pred HALLOWEENOM existuje viacero ďalších potenciálnych slasherov však o jeho kvalitách nič nevypovedá. O tých vypovedá fakt, že ľudia na to kašlú a uznávajú iba HALLOWEEN.

I vzhľadom na maličký rozpočet (okolo štvrť milióna dolárov, snímka na celom svete vzhľadom na smiešny rozpočet zarobila fenomenálnych 60 miliónov dolárov) sa z filmu stal komerčný hit a uznávaná žánrová bomba. Téma vraha s vlastnou minulosťou, prejavujúceho sa výlučne na Halloween, sa ukázala byť takou vďačnou, že sa v nasledujúcich desaťročiach rozrástla do jednej z najpočetnejších hororových sérií. Už o dva roky neskôr vznikla dvojka (odohrávajúca sa niekoľko minút po prvej časti) a nasledovala trojka, štvorka, päťka, šestka, sedmička (nadväzuje len na prvé dve časti, zvyšok série múdro ignoruje) a „raperská reality šou“ osmička s podtitulom VZKRIESENIE. Po tej už séria nemala kam klesnúť a tak producenti začali odznova (remake Roba Zombieho a jeho pokračovanie).

Prvý diel dodnes zostáva neprekonanou métou. No dobre, v mojich očiach ho o chlp prekonal H20 (100%), ale inak je konkurencia v sérii slabá. Prvej časti sa rozhodne len tak niečo nevyrovná. Od sympatických, presvedčivých a sústredených hercov (predovšetkým sexi Curtisová a zábavný Pleasence, ktorý dokázal, že horor je zaujímavejší, ak má Zlo silného protivníka) po excelentnú jesennú atmosféru (výprava, hlavný hudobný motív, hudba, nezostarnutá kamera).

O samotné vraždy paradoxne príliš nejde. Je ich málo a hoci sú naturalistické, jedná sa skôr o psychologický, než fyzický teror. Odďaľovanie „konečného útoku“ je neznesiteľné, keďže všetkým vraždám predchádza desať minút, v ktorých obeť pomaly ale isto smeruje k miestu svojho úmrtia. V nenápadných kamerových uhloch vidíme, ako sa za ňou nenápadne zakráda muž v bielej maske. Ale len čo si poviete „tak a už ju má“, postava ešte niekoľko minút žije a jej skon prichádza až vo chvíli, keď ho už takmer ani nečakáte (zadýchané okno).

Film, ktorý Curtisovú preslávil a zároveň doživotne preklial (k čomu si „pomohla“ sama, keď po HALLOWEENE veselo prijímala podobné úlohy v podobne ladených trileroch a hororoch) je zároveň plný vtipov pre hororového fanúšika. Samo osebe je vtipné už meno Loomis. Tak sa totiž volala postava z Hitchcockovho PSYCHA. V ktorom mimochodom hrala Janet Leighová... matka Jamie Lee Curtisovej. Paradoxne, v HALLOWENE nielenže vystupuje postava menom Loomis, ale aj v ňom hrá herec s takýmto menom. Konkrétne sa jedná o herečku Nancy Loomisovú (zahrala si Annie). Carpenter mal PSYCHO evidentne v obľube - zdravotná sestra v úvode sa volá Marion rovnako, ako hrdina Hitchcockovho tradičného trileru.

Niektoré prehrešky voči logike môžeme s odstupom rokov hodnotiť tiež ako dobrý žart. Nevraviac o tom, že niektoré sú diskutabilné. Je sila, že od útleho detstva za mrežami zatvorený Myers výborne šoféruje auto. K tomuto sa ale v jednej scéne vyjadruje aj sám Loomis. Tvrdí, že ho to možno niekto naučil v ústave (medzi Michaelom a niektorým z jeho opatrovateľov sa naozaj mohol vytvoriť vzťah a daná osoba chlapca tajne učila po nociach šoférovať...).

Prečo teda takej klasike len 80%? Lebo v druhej polovičke sa nachádzalo na môj vkus priveľa ťažkopádnych až naivných akčných scén, nezmyslov (ak by vám na verande uprostred noci vrieskala ako o život hysterická tínedžerka, skutočne by ste len zhasli svetlo a vrátili sa do postele?) a nečakane nelogického správania predovšetkým ústrednej hrdinky.

Halloween, USA, cca 91 minút

Réžia a hudba: John Carpenter. Scenár: John Carpenter, Debra Hillová. Kamera: Dean Cundey. Hrajú: Jamie Lee Curtisová, Nancy Kyesová, Donald Pleasence, P.J. Solesová, Charles Cyphers, Kyle Richardsová, Brian Andrews, John Michael Graham, Nancy Stephensová, Tony Moran, Will Sandin a ďalší