Sága Nočná mora v Elm Street
Slasher
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 02 December 2009 07:57

Noc sa leskla nesympatickým mesačným svitom a pokrivená postava vo vypĺznutom svetri švihla po zadychčanej panne. Treba niekomu vysvetľovať, kto je Fred Krueger a jeho filmová sága?

NOČNÁ MORA V ELM STREET, 1984

Wes Craven v novinách čítal o študentoch, ktorí zomreli v spánku. Ako hororový režisér, scenárista a producent mal v tom čase za sebou nezávislé klasiky Posledný dom naľavo a Hory majú oči. Nečudo, že jeho fantázia článok previedla do filmového hororu.

Nočná mora v Elm Street začala ako triler o pedofilovi a sériovom vrahovi detí. Volal sa Fred Krueger a v kotolni robil deťom strašné veci. Policajti ho nakoniec odhalili, postavili pred súd... a tam sa zistilo, že nepostupovali podľa zákonu a tak kvôli byrokratickej chybe musela justícia Kruegera prepustiť. Obyvatelia amerického mestečka Springwood (nemýliť so simpsonovským Springfieldom) to nezniesli a zaživa ho upálili v kotolni. Stalo sa to miestnym „verejným tajomstvom“.

Roky utekali, vrahovia (alebo „skutoční“ zástupcovia „ozajstnej“ spravodlivosti?) starli, splodili a porodili deti a prebaľovali ich tak dlho, až kým deti nevyrástli v tínedžerov, ktorí začínajú pokukovať po marihuane, alkohole a sexuálnych radovánkach.

Potom sa to stane. Prvá obeť. Zahynula v spánku a je to čudné. Tínedžerka Nancy Thompsonová (Heather Langenkampová) a jej priatelia (napríklad Johnny Depp) sa pustia do neoficiálneho vyšetrovania. Zistia, že ich milovaní rodičia v minulosti beštiálne popravili beštiálneho vraha. Ten sa teraz objavuje v snoch ich nevinných detí, straší ich, má spálené telo, nosí klobúk, pruhovaný sveter, čierny zmysel pre humor a rukavicu s nožmi namiesto prstov.

Hovorí si Freddy a v snoch má zvláštnu moc: ak zaspíte a v sne sa ocitnete v jeho kotolni a popálite sa o žeravú trúbku, strhnete sa z nočnej mory a na ruke máte popáleninu. A ak zahyniete v sne, už sa neprebudíte. Takúto moc Freddy má!

Nancy má rozvedených rodičov, ktorým keď sa zdôverí s tým, k čomu sa dopátrala, neuveria jej. Jej matka je alkoholička a otec (inak šerif – John Saxon) to tiež nedotiahol ďaleko. Zostali jej už len spolužiaci. Ale ich počet sa znižuje.

Nancy nakoniec Freda porazí, ale ako naznačuje dodnes dosť chaotická záverečná scéna, možno len vyhrala menšiu bitku.

Producent Robert Shaye z New Line Cinema však vyhral vojnu. Nočná mora v Elm Street (A Nightmare on Elm Street) sa v polovici osemdesiatych rokov stala komerčným hitom a zaradila sa do análov hororu, konkrétnejšie do jeho pod-žánru slasher/vyvražďovačka. Craven napísal taký dobrý scenár a nakrútil taký dobrý horor, že s Halloweenom a Piatkom trinástym vytvoril sesterské trio, ktoré patrí k základným pilierom žánru. Craven ponúkol šokujúce krvavé scény (vaňa, „chodenie po strope“, rozmixovanie v posteli), podmanivé herecké tváričky, ukážkovú atmosféru zaspatého malého mesta s bezmocnou políciou a neschopnými rodičmi, takmer až satanskú atmosféru a plnokrvného ústredného vraha.

Kým atmosféra a vrah sa v ďalších častiach začali haliť miestami takmer až do drsnej morbídnej komédie, prvá Nočná mora je poctivý, starosvetský, staromódny, desivý, strašidelný, mrazivý a hrôzostrašný horor, v ktorom nie je Freddy náš hravý kamarát s hláškami, ale skurvená, duševne ťažko chorá sviňa, ktorá mala skapať pred počatím. Z Johnnyho Deppa sa neskôr stala hviezda, z detskej riekanky „raz dva Freddy ide, tri štyri už sa blíži“ kult a zjazvený Krueger vstúpil do popkultúry. Pokiaľ ani vy dodnes nechápete záverečné scénu, nie ste sami. Pravdepodobne ju nechápe ani sám Wes, ktorý chcel snímku zakončiť happyendom, ale producenti asi už vtedy vetrili pokračovanie.

NOČNÁ MORA V ELM STREET 2: FREDDYHO POMSTA, 1985

Dvojka (A Nightmare on Elm Street 2: Freddy´s Revenge) prišla už rok po úspešnom origináli, čo dokazuje, aký je Shaye dobrý obchodník. Myslel na „kuť železo horúce“, ale už sa nenamáhal vyprodukovať kvalitný film. Craven zmizol (údajne sa mu nepáčil scenár a Shaye mu zatrhol napísať iný), Langenkampová zmizla, zostal len Robert Englund ako Freddy Krueger. Snové pasáže sú mizerné (zďaleka najatmosférickejší je úvod s autobusom), vraždy nehodné zapamätania a skutočnou drzosťou zaváňa pokus o samovraždu scenáristu rafinovaným spôsobom – vyškrtnúť zo scenára panenskú hrdinku a nahradiť ju trápnym panicom Jesseom (Mark Patton). VYVRAŽĎOVAČKY S CHLAPCAMI V TITULNÝCH ÚLOHÁCH NEFUNGUJÚ RÓBERT. Ale možnože keby rolu získal pôvodne zvažovaný Brad Pitt...

Hoci by sa mohlo zdať, že Freddy sa po skromnom origináli odtrhne v dvojke z reťazí, v skutočnosti má snáď ešte menší priestor ako pred rokom. Ak som idiotský scenár pochopil dostatočne, Freddy je uväznený v snoch, ale snaží sa prebojovať do našej reality prostredníctvom ústredného hrdinu (ktorý sa s rodičmi práve presťahoval na Elm Street), prostredníctvom ktorého vraždí v skutočnosti. Alebo také niečo.

Režíroval céčkar Jack Sholder, ktorý mal predtým na konte malý horor s Donaldom Pleasenceom (Loomis z Halloweenov) Stratený v temnote a po Freddym nasledovali odporné výplachy Tajomné zlo a Arachnid.

NOČNÁ MORA V ELM STREET 3: BOJOVNÍCI ZO SNA, 1987

Veľký návrat. Obrovský. Aspoň teoreticky. Shaye pochopil, že smerom dvojky cesta nevedie a tak do trojky zlanáril znova Wesa Cravena. Síce nie ako režiséra, ale Wes ako jeden zo scenáristov a producentov tiež dokázal „ustrážiť“ svoje spálené dieťa a trojka má z celej série najbližšie k jedinečnému neprekonateľnému originálu (iste, Wes režíroval aj sedmičku, ale to bola skôr svojrázna paródia). Amatér Shaye ustúpil do úzadia a pľac prenechal Cravenovi a jeho ľuďom – spoluscenáristovi Frankovi Darabontovi (v roku 1983 režijne debutoval krátkometrážnou kingovkou Žena v izbe, neskôr napísal Sliz a Muchu II a režíroval Shawshank, Zelenú míľu, Majestica a Hmlu) a debutujúcemu režisérovi, 35-ročnému Chuckovi Russellovi (následne Sliz, Maska či Likvidátor). Wes mimochodom podobne ako u dvojky, ktorej sa nakoniec odmietol zúčastniť kvôli mizernému scenáru, mal aj v trojke problémy so scenárom. Pôvodne chcel napísať zápletku o tom, ako sa Fred prostredníctvom snov tvorcov a hercov „originálu“ dostáva do reality. Shaye mu však tento bizarný scenár zamietol. Craven ho využil o 7 rokov, keď sa druhý raz - ako režisér – vrátil k sérii Novou nočnou morou.

Shaye Wesa podrazil aj druhýkrát – Wes pôvodne trojku plánoval ako poslednú časť. Výsledkom by bola teda trilógia. Tomu odpovedá „definitívne ukončenie“ (SPOILER všetky preživšie postavy z jednotky na konci trojky prekvapivo zomrú SPOILER). Shaye však Wesovi prešiel cez rozum a následne prišiel ešte so štvorkou, päťkou, šestkou a sedmičkou a aby toho nebolo málo, pridal aj crossover + remake.

Bojovníci zo sna však do hry nevrátili iba Wesa, ale i Johna Saxona ako šerifa Thompsona a Nancy Langenkampovú ako jeho dcéru Nancy. Stále má biely pruh vlasov, ale už nie je panna a tak je otázne, či má šancu dožiť sa záverečných titulkov. Zaujímavým posunom je, že Nancy už nie je ústredná hrdinka. Tento štatút preberá Patricia Arquetteová ako Kristen Parkerová. Nancy vystupuje ako jej mentorka a dôverná bútľavá vŕba. Kristen je totiž zatvorená v psychiatrickej liečebni, kde sa pod prísnym dohľadom lekárov a personálu (napr. Craig Wasson ako sympatický Dr. Neil Gordon či Laurence Fishburne) liečia „posledné deti z Elm Street“. Trpia strašnými nočnými morami a v snahe predísť spánku zachádzajú do extrémov (vrátane samovrážd... teda aspoň to ako samovražda vyzerá). Nancy vie, čo deťom je, ale vedieť neznamená, že Fred sa tak ľahko vzdá.

Trojka je však dôležitá, lebo rozvádza Fredovu mytológiu, jeho kultové univerzum. Doteraz sme o oblude zo sna nevedeli takmer nič. V trojke však do hry vstupuje rehoľná sestra Amanda Kruegerová, Fredova matka. V skutočnosti vlastne vystupuje v príbehu iba jej duch, ale to je vedľajšie. Dozvieme sa, že v mladosti zostala omylom uväznená v blázinci, kde ju znásilnili desiatky psychopatov, vrahov a sadistických svíň. Naopak, druhý posun v scenári vychádza rozpačito až trápne. Mladiství totiž zistia, že v sne ich síce môže Fred dostať, ale môžu proti nemu efektívne bojovať: v snoch je predsa všetko možné. Ak si predstavíte, že z končekov prstov dokážete šľahať elektrické lúče, zošľaháte beztak riadne opáleného Freda na škvarok. Ani ďalšia zbytočná prekombinovanosť scenáru nefungovala (Kristen má dar preniesť do „svojho“ sna aj svojich priateľov a tak môžu účinnejšie bojovať bok po boku proti jednému, spoločnému nepriateľovi).

Freda si, ako inak, zahral Robert Englund, jediný herec, ktorý hral vo všetkých častiach (ak nerátame remake z roku 2009). Fred sa až teraz stáva TÝM Fredom, skečmenom, šašom a krvavým klaunom, cediacim drsné hlášky a vymýšľajúcim prepracované vraždiace scény. Bohužiaľ, po dôstojnej prvej polovičke sa snímka začína rozpadávať do trikovej šou, kde skutočne ide už iba o to, kto ako zomrie (bábka, televízor). Určite ale poteší prítomnosť trademarkov série (básnička, dievčatká skáčuce cez švihadlo).

Hoci si fanúšikovia Bojovníkov zo sna pochvaľujú ako jeden z najlepších dielov ságy, ja som dosť zmätený (hoci musím uznať, že v porovnaní s nasledujúcimi časťami je to skutočne „návrat ku koreňom“... ale v porovnaní s „jednotkou“ len matná spomienka).

NOČNÁ MORA V ELM STREET 4: VLÁDCA SNU, 1988

Pravdupovediac, mohlo to dopadnúť oveľa horšie. Predsa len, štvorka... Našťastie mal Shaye, keď mu už zasa Wes odmietol, šťastie na aspoň zručného, keď už nie prehnane kvalitného remeselníka. A Nightmare on Elm Street 4: The Dream Master dostal do rúk dravý fínsky režisér, ktorý doma zaujal Arktickým peklom a v USA debutoval solídnou ducharinou so začínajúcim Viggom Mortensenom Väznica. Zaujímavosťou je, že ju urobil v roku 1988, kedy vznikla aj štvrtá Nočná mora. Až neskôr sa do nakrúcania oprel naplno (Smrtonosná pasca 2, Cliffhanger), postupne ale začal mäknúť (Zradná hlbočina), oženil sa s Geenou Davisovou (Ostrov hrdlorezov, Dlhý bozk na dobrú noc), rozviedol sa s Geenou Davisovou a kompletne zruinoval štúdio Carolco Pictures. Darmo, kruegerovská škola sa nezaprie.

V tomto odstavci k príbehu, ale aj k SPOILEROM. Ako iste viete, v trojke na konci zarevala Heather Langenkampová ako Nancy Thompsonová i John Saxon ako jej otec. Tým sa uzatvorila jedna éra, pričom v trojke opraty prevzala preživšia nová generácia detí z Elm Street – Kristen Parkerová, Joey Cruser a Afroameričan Roland Kincaid. V štvorke nastáva bizarná situácia, lebo predstaviteľka Kristen, Patricia Arquetteová, sa do štvorky nevrátila a hrá ju úplne iná herečka (Tuesday Knightová). Naopak, Joeyho a Rolandovi hereckí predstavitelia (Rodney Eastman a Ken Sagoes) sa vrátili, ale iba aby sa rozlúčili, lebo sú nečakane sa vrátiacim Fredom zamordovaní už v úvode.

Hoci som jednotlivé diely Elm Street videl nejedenkrát, už v trojke som mal menší problém pochopiť komplikované pravidlá (hrdinka dokázala do svojho sna vtiahnuť rovesníkov, aby proti prízraku bojovali spoločnými silami, pričom snívanie im dodalo nadprirodzené komiksové schopnosti). Nieto ešte v štvorke, ktorá navyše už nemá v podstate nič spoločné s predchádzajúcimi dielmi (ak neberieme do úvahy, že aj v štvorke akýsi znetvorený chlapík v snoch vraždí akési decká) a ak aj sa niektoré postavy z minula vrátili, hrajú ich väčšinou úplne iní herci, čo na prehľadnosti nepridáva. Scenár, o ktorom už minútu po poslednej scéne nebudete vedieť o čom dofrasa bol, prekvapí o to viac, že na ňom pracovali bratia Wheatovci (neskôr písali Muchu II so scenáristom Nočnej mory 3 Darabontom, prípadne napísali Čiernočiernu tmu či televízny spin-off k Hviezdnym vojnám Bitka o planétu Endor) a Brian Helgeland (neskorší režisér Odplaty a scenárista Eastwoodovej Tajomnej rieky).

Tvorcovia zvolili podobný prístup, ako v trojke: vtedy sa vrátila „stará“ postava, aby „zaučila“ novú. Teraz tiež: Kristen z minula zaučuje pre potreby piateho dielu novú hrdinku, Lisu Wilcoxovú alias Alicu Johnsonovú. Z tej sa však, na rozdiel od aspoň snaživej Patricie, nestala hviezda ani hviezdička. V štvorke žiadna vyložene známa tvár nevystupuje. Ak nerátame cameo Harlina a Shayea a, samozrejme, Roberta Englunda, ktorý sa ako Krueger definitívne dostáva do „zábavnej polohy“ a z vraždiaceho, hrôzostrašného prízraku, sa stáva zjazveným Matelkom.

Vinou Harlinovej cool réžie snímka viac ako horor pripomína veľkolepo trikový akčný film s teoreticky hororovými vsuvkami. Ďakujem, neprosím – ďalší prosím!

NOČNÁ MORA V ELM STREET 5: DIEŤA SNA, 1989

Päťka (A Nightmare on Elm Street: The Dream Child – to nie je chyba, v originálnom názve chýba číslovka) a štvorka mi splývajú do jedného halucinogénneho celku, akoby jedného filmu, náhodou preseknutého na dva diely. Viac ako horor pripomínajú akčný triler s prepracovanou audiovizuálnou stránkou, v ktorej niet priestor pre scenár či herecké výkony. Na strane druhej, Shaye aspoň (na rozdiel od odpadovej dvojky) vsadil na remeselnú istotu a vďaka opulentnej réžii Stephena Hopkinsa (neskôr: Predátor 2, Lovci levov, Stratení vo vesmíre) nemôže byť reč o prepadáku. Shaye by predsa nikdy neskončil niečo, čo mu môže vyniesť peniaze. Áno, o to v sérii definitívne ide. O zarábaní na fanúšikoch (päťka vznikla iba preto, že štvorka, ktorá mala byť ale už ozaj posledným dielom, nakoniec zarobila najviac z dovtedajšej série).

Okrem povinného Englunda zostáva piatej časti verná jediná tvár štvorky – Lisa Wilcoxová ako Alica Johnsonová. A o čo ide? Snímka sa nesie v rovnakom duchu, ako úvodná pasáž – nevieme, na čo sa pozeráme, ale je to pekne nasnímané. V skutočnosti to, čo vidíme, je milovanie, z ktorého Alica vychádza v požehnanom stave. Lenže čo ak je otcom dieťaťa ach bože Fred Krueger? Viac odo mňa prosím nežiadajte (scenár bol vraj dokončený tesne pred prvou klapkou), veď zo série sa dávno stala zabehnutá mašina na ukázanie čo najvyššieho počtu násilných scén, kde naozaj ide už iba o to, ako čo najvtipnejšie/najoriginálnejšie Fred dostane svoju ďalšiu obeť (motocykel, komiksový autor).

FREDDYHO SMRŤ – POSLEDNÁ NOČNÁ MORA, 1991

Kým päťka nemala v názve číslovku, šestka nemá komplet názov. Žiadna Nočná mora v Elm Street. Freddyho smrť – Posledná nočná mora bohato stačí (Freddy´s Dead: The Final Nightmare). Bohužiaľ, kým na dvojku, trojku, štvorku a päťku som kydal, oproti strašnej „šestke“ sa na ne dá pozerať. Vykastrovaná Freddyho smrť však pôsobí malátne, mátožne, fádne, matne, prehnane civilne, chaoticky (Shaye odmietol scenár Petra Jacksona, ktorý mal aj režírovať) až televízne. Proste Kriteri 3. Réžie sa nešťastne na Shayeov príkaz, chopila Rachel Talalayová, doterajšia producentka série a predstavila nám „ale teraz už vážne vážne vážne posledné“ snívajúce deti, ktoré definitívne definitívne definitívne skoncujú s Fredom Kruegerom (samozrejme Englund). Odchádzajú teda do vyľudneného Springwoodu, v ktorom po predchádzajúcich udalostiach zrejme nezostal žiadny človek. Len mŕtvolne vyľudnené uličky. A v nich... prízrak!

Ako ukáže scéna s lietadlom, séria sa definitívne prepadla do počítačových trikov a o scenár, herecké výkony a už aj réžiu prestalo ísť. Jedinou slávnou tvárou je starnúci Yaphet Kotto, dávna hviezda z Votrelca, dnes starý herec motajúci sa v opotrebovanej sérii, ktorá už nemá čo ponúknuť. Hoci býva s týmto dielom nezmyselne spájaný aj Johnny Depp, debutujúci v jednotke, v skutočnosti je celé tajomstvo jeho účinkovania v šestke v tom, že sa na pár sekúnd mihne v TV reklame. Inak, ako bolo zvykom v predchádzajúcich (hoci nie úplne všetkých) dieloch, i v tomto sa Englund mihne i bez masky. A jeho otca si zahrá Alice Cooper.

NOVÁ NOČNÁ MORA, 1994

Teoreticky obrovský návrat (New Nightmare). Prakticky dosť veľká nuda, čudný mix svojrázne prepracovanej paródie a čistokrvného hororu, ktorý prišiel pre sériu príliš neskoro. Jednak sa písali deväťdesiate roky a tie priali skôr dobe Terminátora 2, než vraha z osemdesiatych rokov. A druhak, aj najtrpezlivejší fanúšikovia to s posledným obyvateľom Elm Street vzdali po nie príliš uspokojivých posledných dieloch, v lepšom prípade po nie príliš uspokojivom poslednom dieli biednej Rachel Talalayovej. Robert Shaye a New Line si ale povedali „ešte aspoň raz“ a o tom, čo je Shaye za vtáka, vypovedá už fakt, že zrazu mu bol dobrý aj Wes Craven a jeho scenár, ktorý kedysi odmietol. Ťažko povedať, čo prinútilo Wesa vrátiť sa k sérii Elm Street ako režisér (trojku len produkoval a písal jej scenár, so žiadnymi ďalšími dielmi – samozrejme okrem originálu – nemal vôbec nič spoločné), ale zrejme si povedal, že keď už má sériu niekto definitívne pokaziť, nech je to radšej on sám, než ako niekto na spôsob Talalayovej.

Pokaziť je, pravda, silné slovo. Mnohí fanúšikovia boli týmto „návratom starých čias“ nadšení. Osobne by som pravdu hľadal niekde uprostred. Wesovi sa síce podarilo do titulných rolí zlanáriť Heather Langenkampovú a Johna Saxona, dole klobúk, ale nehrajú Nancy a Donalda Thompsonovcov... ale samých seba. Heather je hviezdička, žijúca zo zašlej kruegerovskej slávy. Je pozývaná do rôznych TV relácií, kde rozpráva o tom, ako to bolo hrať v sérii Nočná mora. A ak si to dramaturgia môže finančne dovoliť, na konci rozhovoru sa akože pokazí osvetlenie a zo zákulisia vybehne Robert Englund, zamaskovaný za Freda. Ha-ha-ha. Takisto John Saxon hrá sám seba. Teda Johna Saxona, ktorý sa objavil v prvej a tretej Nočnej more. A Robert Englund hrá sám seba. Teda herca, ktorého najviac preslávil masový vrah Krueger. Aby toho nebolo málo, vo filme hrá aj Robert Shaye (ako Robert Shaye) a dôležitú rolu získal... Wes Craven... ako Wes Craven (určite to ale nie je prvý raz, čo režisér sám seba obsadil do vlastného filmu do plnohodnotnej úlohy - Koncert hrôzy Lucia Fulciho).

Bohužiaľ, vo výsledku to nie je zasa až také vtipné, ako by sa mohlo zdať (hoci si Craven napísal scenár a produkoval). Najväčší plus siedmej Elm Street je však predsa len práve v tom, aká je to strašná bžunda (Craven podobný prístup „filmu vo filme“ využil i vo Vreskote o dva roky neskôr... podstatne zaujímavejšie). Výsledok je troška chaotický – nevieme, či si Craven robí srandu zo seba alebo z nás. Čo má napríklad znamenať scéna, v ktorej John Saxon hrá Johna Saxona, ale hovorí to isté, čo hovoril v prvej Nočnej more, ale nie ako John Saxon, ale ako šerif Donald Thompson (ktorého náhodou hral istý John Saxon)? Ja neviem. Je to také vtipné, až to už ani nie je vtipné? Alebo som niečo nepochopil? Nebodaj satira? Alebo je to proste len sranda?

Vo výsledku, podľa mňa, sa nič nemení – stále je to len vyvražďovačka, vychádzajúca z toho, že Krueger v podstate bol vždy „skutočná bytosť“ (ale nebol to konkrétny Fred Krueger, ale skôr čosi ako hm Absolútne Zlo) a teraz sa pokúša dostať do „skutočnej reality“, vyberúc si k tomu režisérov, producentov a hercov, ktorí ho takpovediac stvorili. Neviem, či vám to dáva takto na papieri zmysel. Ale možno aj áno a ak aj nie, aspoň to MÔŽE znieť ako sranda. Obávam sa, že výsledkom nie je ani geniálna paródia, ani poriadny „čistý“ krvák a to, že Craven schválne cituje vlastné scény (vrátane „prechádzky po strope“!), je síce pekné, ale to je asi tak všetko. Takže síce poteší, že sa k sérii vrátili ľudia, ktorí ju „urobili“, ale vlastne to v praxi pre fanúšika nič extra neznamená, čo je skutočne neuveriteľné. Ale zasa ak to porovnáme so Shockerom...

FREDDY PROTI JASONOVI, 2003

Robert Shaye bol príliš skúsený obchodník na to, aby nepochopil, že Elm Street je stále výrazný fenomén, ktorý by mu mohol na konto pripísať ďalšiu čiastku.

Sean S. Cunningham bol príliš skúsený obchodník na to, aby nepochopil, že Piatok trinásteho je stále výrazný fenomén, ktorý by mu mohol na konto pripísať ďalšiu čiastku. Nuž to dali dokopy a vznikol crossover (Freddy vs. Jason) o tom, čo sa stane, ak sa v jednom filme zrazia dve hororové legendy a začnú vyvražďovať tínedžerov. Nápad na snímku existoval už dlho, ale začínal a končil ustavičným vyhadzovaním potenciálnych režisérov (Guillermo del Toro, nakoniec režíroval Číňan Ronny Yu o 5 rokov predtým režírujúci podobne „uvoľnený“ horor, Chuckyho nevestu) a finančnými suchotami. Až 2003 došlo k čelnej zrážke, ktorú produkovali Shaye a Cunningham. Šikovne si uvedomili, že nesmú súperiť, ale naopak pomôcť si. Vedeli, že ako zhovorčivý Fred Krueger (znova Englund), tak mlčanlivý (veľmi, takže je fuk, kto ho hrá pod hokejovou maskou) Jason majú milióny fanúšikov na celom svete a preto bude treba rafinovane (alebo zbabelo? Či kompromisne?) jednak obom monštrám ponúknuť rovnaký priestor a rovnako vyrovnať strany – raz vyhrá jeden, raz druhý, ale koniec je pochopiteľne dvojznačný, takže sa nedá povedať, kto presne vyhral (pôvodne zamýšľaný koniec bol ale lepší – Freddyho a Jasona v ňom zabil Pinhead zo série Hellraiser).

Hoci snímka nie je taká dobrá, ako mohla, pre divákov, ktorí na oboch sériách vyrastali, musí byť super dostať v 95. minútach svojich dvoch obľúbených (anti)hrdinov a všetko, čo k nim patrí (mne sa najviac páčilo asi to, ako skladateľ Graeme Revell šikovne skombinoval slávne hudobné motívy oboch ság). Snímke naopak nepomáha na môj vkus prehnaná kombinácia poctivého klasického hororu s morbídnym humorom a polovičnou poctou/paródiou. Je tu toho na môj vkus priveľa. Od fanúšikov sa ale zrejme nečaká nič iné, len rátanie počtu mŕtvol (bodycount), ktorý tentoraz z pochopiteľných dôvodov prevyšuje úctyhodné číslo dvoch desiatok mŕtvych kusov.

Napriek tomu, že fanúšikovia boli skôr príjemne ako nepríjemne zaskočení a napriek relatívne fajn komerčnému úspechu (celosvetová tržba nad 100 miliónov USD sa dá v porovnaní s ani nie tridsaťmiliónovým rozpočtom určite chápať ako celkom fajn), pokračovanie nevzniklo (hoci sa šepkalo o treťom do party – Ashovi... doteraz som si myslel, že Ash Brucea Campbella bol kladnou postavou).

REMAKE MICHAELA BAYA A NIGHTMARE ON ELM STREET, 2010

Týmto naše rozprávanie končí. V dobe písania týchto riadkov listujeme v kalendári október 2009 a k tomu, ako skončil remake Nočnej mory, nevieme nič povedať. Lebo sme ho nevideli, premiéru má v máji 2010. Ak pôjde všetko podľa plánu. To by ale bolo, aby sa Michaelovi Bayovi nakrúcanie vymklo spod kontroly. Síce nerežíruje, ale ako producent snímky má ešte väčšiu moc, takže čo povie, to splní. Snímka pochádza z jeho produkčnej dielne Platinum Dunes, od r. 2003 (Texaský masaker motorovou pílou) sa špecializujúcej na remake starších amerických hororov (Stopár, Piatok trinásteho). Sebavedomý Bay naštval fanúšikov už pred prvou klapkou tým, že odmietol účasť Roberta Englunda a v roli Freda Kruegera sa objaví Jackie Earle Haley zo Strážcov. Je to však nakoniec práve on, na koho sa znechutení fanúšikovia (ktorí si nemyslia, že je na jedinečnom origináli čo vylepšovať a remake chápu len ako žmýkanie peňazí) tešia najviac, lebo veria, že pri jeho špecializácii sa na filmových psychopatov, z toho môže byť ešte veľmi dobrý výkon... k zvyšku filmu sa diplomaticky nevyjadrujú.

VŠETKO?

Ťažko. Ak bude mať remake úspech, prečo by nevzniklo pokračovanie? A ak nevznikne – no a čo. Freddy si bude neustále prerážať krvavú cestu do nášho sveta. Je na ňom niečo chytľavé a kultové a takto to môže ťahať ešte X desaťročí. Veď i Michael Myers to s nami ťahá už od roku 1978. Mňa osobne táto séria nikdy príliš nechytila a to napriek tomu, že prvý diel by som bez výrazného váhania zaradil medzi 100 najlepších hororov, aké boli kedy nakrútené, na trojku som sa vďaka staršiemu bratovi prepašoval do kina napriek tomu, že bola deťom neprístupná (pani riaditeľka ho kvôli tomu bola osobne napomenúť) a na štvorku som radšej brata vyslal už samého a následne ho terorizoval detailným vypočúvaním o tom, čo kto komu ako a kedy urobil. Takže nostalgia tu je, ale to je asi tak všetko. Na môj vkus sa tu priveľmi snívalo a postupne bolo tých snov toľko, až sa zabudlo pracovať s príbehom a postavami a všetky časti, hoci so mnou fanúšikovia určite nebudú súhlasiť, v podstate len kopírujú prvý, výnimočný, diel. Napriek tomu Fredovi to, čo dokázal, neberiem. Prenikol do pop-kultúry a plným právom patrí medzi hororových klasikov.

P.S. Áno, v rokoch 1988 – 1990 vzniklo takmer 40 častí amerického seriálu „Freddyho nočné mory“ (Freddy´s Nightmare), ale musím sa otvorene priznať, že som zo seriálu nevidel ani sekundu a z toho, čo som si prečítal na internete, som pochopil (možno zle), že nie v každej epizóde vystupuje Freddy (samozrejme stále Englund), takže tipujem, že sa jedná skôr o „poviedkový“ seriál na spôsob „Príbehov zo záhrobia“, kde hnilá smrtka rozprávala čierno humorné hororové príbehy.