Walking Dead, druhá séria [4O %]
Seriály
Napísal Ivan Kučera   
Piatok, 24 August 2012 04:00

Recenzia druhej série zombíckeho seriálu „Walking Dead“ (2012).

Článok obsahuje spoilery.

Aby sme nestrácali čas opakovaním, tu je moja recenzia prvej série. Napriek tomu, čo som v nej napísal, som sa na druhú relatívne tešil a to napriek početným negatívnym rozhodnutiam zo strany televízie AMC (údajne skrátený rozpočet, údajné vyhodenie Franka Darabonta).

Dej druhej sezóny pokračuje tam, kde skončila prvá:

Šerifova žena Lori, šerif Rick, ich malý syn Carl, šerifov zástupca a zároveň ex-milenec jeho ženy Shane, týraná holohlavá Carol s dcérou Sophiou, obézny Afroameričan T-Dog, mladý ázijský roznášač pizze Glenn, motorkár s kušou Daryl, 64-ročný mentor Dale a blondína so sklonmi k samovražde Andrea, putujú krajinou zdecimovanou „Chodcami“ (ktorí sú o čosi rýchlejší, ako minule).

Už čoskoro do deja - po vzore „Nezvestných“? - naskočí nová resp. druhá resp. konkurenčná (zdanlivo) skupina hrdinov. Počiatočné napätie medzi oboma sa postupne mení na priateľstvo. Tieto nové postavy sú ale rovnako nezáživné, ako staré. Snáď len s výnimkou ústredného Hershela, hoci je snáď ešte neznesiteľnejšie zásadovejší, ako Rick.

Skoro všetky časti druhej série sú umiestnené na farmu novej skupiny. Neviem či preto, lebo boli scenáristi zúfalí (pritom toľko originálnych vecí sa na takúto tému dalo napísať!) alebo kvôli nižšiemu rozpočtu. Tak či tak, na farme strávime skoro celú druhú sezónu. Len občas sa vyberieme do opusteného mestečka. Inak len samé hysterické výlevy nesympatických žien a chlapov uprostred farmy, z nich najväčším sympaťákom je hajzel, ktorý do každého strieľa šípy.

Farma je nielenže obývaná nezaujímavými postavami (ak si tipnete, ktoré umrú/prežijú, skoro určite sa nepomýlite), ale nachádza sa v záhadnej alternatívnej dimenzii. Postavy na nej (a v jej blízkosti) strieľajú, stanujú, opekajú, vyvárajú a svietia hlboko do noci... a Chodci? Chodci nič. A keď treba sériu nejako ukončiť? Zrazu sú ich na farme desiatky.

Hoci noví hrdinovia na farme strávili more času, nepodnikli skoro žiadne bezpečnostné opatrenia, ak nerátame smiešne oplotenie v podobe pár narýchlo postĺkaných dosiek (alebo pletiva, ktoré by zadržalo možno párik starých zajacov). Niečo ako mreže na okná alebo kopanie únikového tunelu pod domom neexistuje.

Postavy sa správajú ako v prvej sérii. Neuveriteľne. Skoro ku všetkým nehodám/konfliktom dochádza úplne zbytočne a ťažkopádne (pátranie po dievčatku v nočnom lese... s rozsvietenými baterkami).

Nepomáha ani neprepracované univerzum – v jednej chvíli sa postavy bez problémov dostanú zo zovretia desiatich Chodcov a inokedy im robí problémy jeden. Samotní Chodci v jednej chvíli nemajú problém za 20 sekúnd zdolať silnú prekážku a v inej ich na X týždňov (!) zastaví pár lát, ktorými sú spevnené dvere stodoly.

Na začiatku sa úplne nezmyselne v lese stratí dievčatko. Následne ho skoro polovicu série ostatné postavy hľadajú, predtým je kvôli tomu nezmyselne postrelený šerifov syn. Prípadne: hoci je v opustenom mestečku lekáreň plná liekov, ktoré budú skôr či neskôr hrdinovia potrebovať, konajú úplne nerealisticky. Ak potrebujú acylpyrín, nasadnú na kone (tieto zvieratá majú v druhej sérii konečne výraznejší priestor... ale stále to nie je ono) a idú poň do lekárne. Nie aby do vakov nabalili rovno stovky ostatných liekov, obväzov atď. Nie, zoberú len acylpyrín a zvyšok nechajú v regáloch. Asi sa im uľútostilo iných ľudí, ktorí by lieky zrejme tiež potrebovali a tak im ich nechávajú. Keď ale treba zohnať nechtíkovú masť, zasa sadajú na kone a idú do lekárne (=podstupujú smrteľne nebezpečnú misiu). Samozrejme, zasa vezmú len nechtíkovú masť a zvyšok lekárne nechajú bez povšimnutia.

Keď už scenáristi pochopili, že s blbosťou postáv už ďalej zájsť nemôžu (zrejme – uvidíme v tretej sérii), vytiahli z rukáva najhlúpejšiu „zhodu z nebies“, aká im práve napadla (pokazenie karavanu, had).

Postavy sa síce relatívne dobre psychologicky vyvíjajú (malý syn sa stáva bezcitným malým psychopatom, šerifov zástupca prechádza na stranu zla, z dovtedy sympatickej blondíny sa stáva militantná krava a dokonca aj odvážny šerif ku koncu potemnel), ale za prvé to stále nie je žiadny psychologický zázrak a za druhé to naráža do malého až nijakého talentu skoro všetkých zúčastnených hercov (takže to, že niekto prešiel na stranu zla, zistíme len podľa toho, že sa ostrihal dohola a škaredo na všetkých zazerá). Niektoré postavy sú vyložene nesympatické (šerifova žena a syn, holohlavá žena), iné len totálne nudné (Aziat).

Zďaleka najlepší je (zasa) drsný Norman Reedus. Kým mnohé kladné postavy sa menia na záporné (alebo aspoň „nie úplne kladné“), Reedus sa z agresívnej postavy mení na čoraz sympatickejšiu a keďže je to na rozdiel od ostatných dobrý herec (hral napríklad tu), jeho premena je dôveryhodná.

Fenomén postáv, ktoré sa objavia a zmiznú, je zachovaný aj v druhej sezóne. Po Afroameričanovi a jeho synovi z prvej epizódy prvej série stále nie je ani stopy (možno v osemnástej sérii), zato sa konečne objaví (ale inak, ako by ste čakali) Reedusov seriálový Michael Rooker.

Druhá sezóna ma príjemne zaskočila iba veľmi, veľmi, veľmi nečasto. Napríklad sa mi páčil (a trocha dojal) záverečný rozhovor šerifa a syna o tom, že na smrť sa nedá pripraviť. Rovnako ma pozitívne prekvapila nečakaná likvidácia troch postáv. K týmto príjemným veciam som sa ale musel bolestivo presekať stovkami nudných minút.

Gore je rovnako krásne (Gregovi Nicoterovi, zrejme za odmenu, dovolili režírovať jedenásty diel a podieľať sa na produkcii celého seriálu) a rovnako zbytočné, ako minule, od „studňového“ Chodca cez nezmyslenú pitvu iného, aby hrdinovia zistili, či to, čo zožral, bolo zviera alebo dievčatko. Scéna je robená len na šokujúci efekt, pretože hoci následne stretnú množstvo ďalších Chodcov, tých už nepitvú.

Tešil som sa aspoň na záver, ten na mňa ale nezapôsobil tak, ako záver prvej sezóny, pretože nám v ňom nie sú sľúbené žiadne vyložene zaujímavé veci, len zopár priemerných otázok (kto sa ukrýva pod kapucňou a prečo so sebou na reťazi vláči bezrukých Chodcov, vrtuľník, Rickovo dištancovanie od demokracie).

Tvorcovia ale predsa len na niečo talent majú: na ukončovanie jednotlivých častí. Jedna časť trvá v priemere 42 minút, pričom prvých 40 je o ničom. Posledné dve ale diváka navnadia na ďalšiu časť nečakaným problémom (šerifovho syna zastrelia!). Ten je ale v nasledujúcej časti nudne vyriešený za pár sekúnd (šerifovho syna v skutočnosti nezastrelili, ale len postrelili) a zasa nasleduje uspávajúcich 40 minút.. aby seriál chytil dych až v posledných dvoch... a takto trinásť dielov za sebou... Scenáristi akoby sa sústredili na toto a originálne nápady drzo ignorujú (Nebraska alias „málo ľudí, veľa zbraní“, úplne zbytočný motív nebezpečného konkurenčného gangu... ktorý neuvidíme).

Ja samozrejme chápem, že seriál o niečom musel byť. Ale takto umelo vyvolávať konflikty... miestami sa zdá, že si postavy bez strát na životoch nie sú schopné ani uvariť kávu.

Človek by povedal, že ak chlap utešuje ženu za to, že jej dcére musel vystreliť mozog po tom, čo sa premenila na živú mŕtvu, je zábavnejší (nie v komediálnom zmysle) ako rakúsko-nemecká romantická rodinná telenovela, v ktorom muž utešuje ženu po tom, že ju podviedol manžel s mladšou milenkou. Ale nie. V skutočnosti je to stále posratá rakúsko-nemecká romantická rodinná telenovela.

P.S. Darabont podľa všetkého zostal aj v druhej sérii (úvodné titulky ho uvádzajú ako producenta), no stále je to mimo.