Jojkárski Profesionáli (60 %)
Seriály
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 04 August 2009 06:08

Boh chcel, aby som tento článok napísal. Pamätný Výbuch disku 2009 totiž navždy zničil i pôvodnú verziu tohto článku. Nevzdal som sa však, Profesionáli stoja i za dva disky.

No dobre, zasa až tak geniálni nie sú. Ale ak ich porovnáme s ostatnou tvorbou televízie JOJ (sračkový „Panelák“, preceňovaný cyklus „Ako som prežil“), blížia sa k tomu najlepšiemu, čo táto televízia kedy vyrobila. Ak máte v láske „Mafstory“, tešte sa. „Profesionáli“ (nemýliť s kultovým britským špionážnym seriálom, ktorého existenciu pripomína zarámovaná fotka Bodyho a Doylea v kancelárii policajného kapitána) sú podobne drsní, ošúpaní, vulgárni, špinaví a na pomilovanie šupácki. Preto ma prekvapilo, že po prvých dvoch sériách televízia počas letných prázdnin tradične prerušila nakrúcanie nových dielov a začala reprízovať jednotlivé diely bez cenzúry. Že slovo „drbnutý“ prestalo byť nadávkou, to ešte beriem, ale miestami je slovník jednotlivých postáv seriálu taký žumpový, až ma skutočne celkom prekvapilo (ale skôr milo), že JOJ-ka sa rozhodla dialógy nepípať, ale nechať ich v pôvodnom stave.

„To čo všetko opakuješ dvakrát jak nejaký debil, to čo všetko opakuješ dvakrát jak nejaký debil?“

Pravdaže, nadávky nie sú všetko. Seriál ma niečo dôležitejšie. Nielen miestami výnimočné dialógy (o ktorých ma ale ani scenáristi s hercami nepresvedčia, že niektoré z nich nevznikli improvizáciou), rozkošne „hnusnú“ atmosféru (krčma piatej cenovej, hnusná policajná stanica s okopanou omietkou) a herecké obsadenie. To najmä. A sme pri pointe. Skutočne neviem, ako by seriál dopadol, keby v ňom nehrali tí herci, ktorí v ňom hrajú. Našťastie také hypotetické sprostosti riešiť nemusím a namiesto toho môžem skonštatovať, že herecké obsadenie je fantastické. Prípadne aspoň nadpriemerné. Hrdinami sú piati policajti z malého mesta. Múdry kapitán Maroš Nagy (Peter Batthyany). Toho ustavične terorizuje telefonátmi manželka Ruženka. S touto postavou, ktorú nikdy neuvidíme, tvorcovi odkazujú k ďalšej kriminálnej zahraničnej klasike (Columbo, samozrejme). Maroš je pod papučou, ale inak je to správny zrelý chlap, ktorý sa snaží „príliš na to netlačiť“. Niekedy až tak, že pôsobí ako riadne pripečený dobráčisko.

„Je to podozrivé. Všetci jej traja manželia zahynuli pod lavínou.“ – „A NARAZ?!“

Jeho pravá ruka František Boborovský (môj rovesník Ľuboš Kostelný robí všetko preto, aby sme sa mu o pár desaťročí kľakali ako takému veľkému hercovi, až pripomína obyčajného smrteľníka - Muzika). Ten sa večne opakuje, je nezdravo ambiciózny, svojich kolegov často oslovuje „hej ty debil zasratý“ a jeho cholerické výstupy by strčili do vrecka i Annie Wilkesovú. Bol dvakrát ženatý a ani si nechceme predstaviť, čo robí, keď príde večer domov z roboty (ale vraj v tom figuruje obušok a jeho nahý zadok). Je to verklík na Šaštínskej púti.

„Tento mesiac máme na cestách akciu s názvom ´Bezpečnosť na cestách´.“ – „Ty krava sprostá a čo doteraz bolo na cestách nebezpečno?“

Súčasťou tímu je i atraktívna tridsaťtriročná policajná hovorkyňa „Skajka“ (Helena Krajčiová), ktorá sa stále parádi a ako jediná z tímu pôsobí dojmom, že je na správnom mieste. Rada sa ukazuje vyfintená pred kamerami (je to bývalá Vicemiss Topoľčian) a snaží sa ignorovať nechutné sexuálne urážky kolegov a závistlivé listy bývalých kamarátok z Topoľčian, ktoré jej píšu, aby sa prestala strápňovať pred kamerou a, citujem, išla radšej zbierať psie sračky na námestie.

„Robili sme minimálne chyby v maximálnom množstve.“

Tím uzatvárajú dvaja muži. Papkáč a extrémne mäkko (je z Očovej, ale strýka má v Radvani) rozprávajúci Karol Hůrka (Lukáš Latinák), ktorý je tu kvôli v policajnom zbore vysoko postavenej rodine a retardovaný, prípadne geniálny, Šaňo (Radošinec Csongor Kassai – Musíme si pomáhať). Brutálne nezlučiteľná kombinácia, poviete si. A práve v tom je základné kúzlo seriálu. Dal dohromady hercov, ktorí by sa zrejme len tak skoro nestretli. No dobre, Kostelný bil Kassaia (Slnečný štát) a Latinák bil Kostelného (Muzika), ale napriek tomu všetci pôsobia dojmom, že nemajú vôbec nič spoločné. Ich až drastickú rozdielnosť využili tvorcovia a mnohé scény pôsobia ako vyložená improvizácia. Kostelný je fantastický úbožiak, Latinák je s tými svojimi očami a chlpatým pupkom na vybozkávanie a Kassai sa do projektu hodí o to viac, o čo viac sa doňho vlastne vôbec nehodí (je to ako keby v sitkome hral Ian McKellen). Títo traja herci sú skvelí a len čo sa objaví čo i len jeden z nich na scéne, je ju radosť pozerať a počúvať. Čo potom, keď sa v nej objavia všetci naraz! Musím ale priznať, že v mojich očiach vďaka seriálu dosť stúpla Helena Krajčiová, ktorej výkon v „Paneláku“ som totálne zašliapal do hnoja. Herečka si zo seba nebojí urobiť srandu a jej občasné hysterické „vrkú vrkú“ záchvaty sú skvelé. Úspech seriálu určite môžeme hodiť na plecia výborným komikom (čím nechcem povedať, že Kostelný, Kassai či Latinák nie sú schopní podať kvalitný „vážny“ výkon, naopak, mnohí o tom predsa už presvedčili aj skeptikov, ale veď aj v zahraničí je úplne samozrejmé, že často bývajú najlepšími komikmi „dramatickí“ herci – a naopak).

„Zdravím vás páni fízli. Tak čo. Jak vám... jak sa hovorí, dupú králiky?“ – „Čože?“ – „No že ako sa máte.“

Obrovským prekvapením je Peter Batthyany, ktorý sa rozhodol risknúť to. Toto mnohí seriáloví herci nevedia a navždy zostanú zaškatuľkovaní v jedinej postave. Hercovi nič nebránilo v tom, zostať ešte pár rokov Banánom z „Mafstory“. Napriek tomu zariskoval a objavil sa v ukážkovo diametrálne odlišnej postave. Žiadne násilné sklony, žiadne mávanie pištoľou pred tvárou, žiadne ostré silácke hlášky. Naopak, umiernený šedivejúci zrelý pánko, robiaci česť svojmu priezvisku. Super! Akousi čerešničkou na torte je Janko Króner ako neuveriteľne šmelinársky („Bude to dvestopäťdesiat.“ – „KOĽKO!?!“ – „Tak dvesto. Nech nežerem.“) krčmár Miňo Demovič, ktorý vlastní odpudivý lokál Café Bar Riviera a má vo všetkom prsty, ale nikto mu nič nedokáže. Pravda, miestni policajti o väčšine z toho ani len netušia. Priznám sa, že akonáhle sa mu objavili vo vlasoch prvé šediny, začal sa mi páčiť tak akosi... tak akosi... naozaj. Plusom je aj to, že ak aj v seriáli sem-tam hosťuje nejaká známa tvár, vie hrať a nie sú to nejaké „trápne objavovania sa slávnej jojkárskej tváre“, ako to rada so svojimi moderátormi večerných správ robí napríklad Markíza (dodnes ma v noci zo sna budí Patrik Švajda, našťastie som už zabudol, v čom sa objavil... v „Susedoch“?). A mínusy? Seriál je presne taký, aký mal byť. Že niekomu prekážajú nadávky nie je „objektívny“ mínus. Za ten by som teoreticky označil určitú stagnáciu. Stále je to proste to isté. Kostelný stále len opakuje slová a vety, Latinák sa stále len napcháva... Ale veď ani to nie je zápor. K seriálom opakovanie jednoducho patrí. Prekážalo niekomu, že Columbo len vyšetroval zločiny, že Body len balil baby a že Nick Slaughter sa len večne váľal na pláži? Takže dvíham palec hore, ale nebojím sa, že je to prvá lastovička a Jojka odteraz začne vyrábať podobne kvalitné záležitosti.

Tak čo. Bude dnes čóro móro, bude dnes čóro móro? Či?

P.S. Šaňov PIN je 2451.