Prečo je Panelák sračka (20 %)
Seriály
Napísal Ivan Kučera   
Sobota, 04 Júl 2009 11:58

Panelák láme rekordy sledovanosti! Jojka je najgeniálnejšia slovenská televízia! Ráková sa naučila hrať (a po slovensky)! Rýchlo sa niečoho napite! Panelák jáj bože.

PROLÓG

Najskôr plusy. Hoci to znie ako zúfalé hľadanie zopár milimetrov chutných miest na hnilej hruške, je DOBRE, že sa na Slovensku niečo robí, že hercov nevyužívame IBA v dabingu a že americké kriminálky z produkcie Jerryho Bruckheimera MAJÚ pôvodnú slovenskú konkurenciu. Toľko k plusom.

ZAČALO TO MARCINOM

Komediálna dvojica Peter Marcin/Andy Kraus po rozhlasovom úspechu ovládla TV scénu zábavnými reláciami „Uragán“ a „Hurikán“ (líšili sa v podstate len názvami). V roku 2006 naštartovali markizácky sitkom „Susedia“, ktorý skončil v najlepšom, čo dokazujú vysoké čísla sledovanosti i pri entej repríze.

Dohadov, prečo šou skončila, existuje niekoľko. Keďže nikto z nás „do toho“ nevidí (a Marcin s Krausom držia bobríka mlčanlivosti), pri dohadoch zostane. Možno to bola stagnácia. Publikum sitkom zbožňovalo, Kraus s Rákovou sa objavili v reklame na nealkoholický nápoj, no seriál prešľapoval na mieste (hoci na vysokej úrovni... na slovenské pomery).

Druhá verzia smrdí človečinou: medzi roky spolupracujúcu dvojicu sa vkliesnili slová „podraz“ a „peniaze“. Kraus údajne vyjednával za Marcinovým chrbtom s konkurenčnou Jojkou, Marcina vraj oslovila Markíza aby dal bez Krausa dohromady projekt na spôsob „Susedov“ (dnes je to však práve Kraus, kto „Susedov“ vykradol v jojkárskom „Kutyil s.r.o.“). Nakoniec sa rozišli; Marcin v Markíze vyskúšal sitkom „Bláznivá rodinka“, ale sledovanosť bola mizerná a nevydarený projekt bol vedením televízie stopnutý. V roku 2009, totálne nevyužitý, odchádza z Markízy do STV s neoriginálnou - ale zručne odvedenou - talk show „Chodili sme spolu“.

Je pravda, že Kraus bez Marcina tiež nie je „nič moc“. Keď dostal od Markízy možnosť uvádzať vlastný formát („Nech sa páči“), presunuli ho do neskorého večerného času kvôli (ne)sledovanosti. Lenže Kraus poskakovanie pred kamerou nepotrebuje (keď sa pred ňu vrátil v sitkome „Kutyil s.r.o.“, pôsobil na mňa dojmom, že to robí naozaj už len kvôli peniazom). Tam, kde je Marcin (napriek niekoľkým skúsenostiam s réžiou) „len“ fyzickým človekom pred kamerou, zostáva Kraus šedou eminenciou projektov, ktoré kryje zo zákulisia ako producent, ani sa nesnažiaci zakrývať svoj vysoký životný štýl.

PANELÁK

Reklamná kampaň v počiatkoch avizovala „Panelák“ ako sitkom. Aspoň ja som z nej mal taký dojem. Kraus naverboval mladú hereckú slovenskú generáciu (Bárta) a zopár skúsených divadelných veteránov (Turzonovová, Slezáček). Úvodnú zvučku (inak po vizuálnej stránke originálnu) podmaľoval Kuly z Desmodu „hlbokou“ a „dospelou“ pesničkou (niečo ako „ak chceš zabudnúť, tak zabudni“ za kvalitný text nepokladám).

Základný problém „Paneláku“ je v tom, že je to denný seriál. Televízia ho propaguje ako „najúspešnejší slovenský denný seriál“. Divák ľahko zabudne, že „Panelák“ je najúspešnejší denný seriál preto, že žiadny druhý slovenský denný seriál neexistuje.

Televízia vysiela každý deň (mimo víkendov) jednu cirka tridsaťminútovú epizódu. Takéto tempo je náročné nie ani tak pre hercov, ale skôr kvôli scenárom. Tie sú mimoriadne slabé. Dialógy sú trápne, vzťahy ako v „Esmeralde“, zápletky primitívne, o predvídavosti vývoja deja a podpriemerne (ne)napísaných postavách nehovoriac.

Veľa divákov si „Panelák“ bráni. Nezabúdajme na to, že zamestnaní ľudia si chcú po vyčerpávajúcej šichte večer sadnúť na gauč a vypnúť. Chcú cítiť pocit istoty v neistom svete, v neistej krajine a v neistej dobe. Psychológ by vám to charakterizoval lepšie. Zrazu vysoká sledovanosť nie je nelogická; Kraus skrátka len zacementoval výtlk na zívajúcej slovenskej televíznej ceste. Pre mňa nie je výraznejší rozdiel medzi jedným stupídnym dielom "Paneláku" a ľubovoľnou argentínskou telenovelou. Existuje veľa seriálov, robených len na oddych. Na tom nie je nič zlé. Ale keď vedľa „Paneláka“ postavíte „Krok za krokom“ či „Alfa“, uvedomíte si, že aj „len zábava“ sa dá robiť inak.

DOPAD DENNOSTI

Problém „denného“ nakrúcania je viditeľný už „technicky“: rýchlo nahnať do šedivo nevýraznej výpravy „typického činžiaku“ (zopár stolov a stoličiek, v lepšom prípade výčapný pult) zopár štatistov alias tri štyri dobre stavané bratislavské vysokoškoláčky a pustiť do toho americký slaďák (celkom by ma zaujímalo, ako to má právne oddelenie televízie vyriešené s autorskými právami). Ak musí komparzista ľubovoľného pohlavia povedať dve slová, hanbí sa, preskakuje mu hlas, pozerá okolo seba, do stropu, do kamery, vráža do predmetov, v hlase afektovaný tón. Ja by som to nezvládol lepšie. Ale ja neleziem pred kameru.

Nežiadam, aby v každej epizóde zomrela nejaká postava (hoci je to v tomto prípade fajn predstava), ale na 99% sú zápletky VEĽMI zlé. Epizóda 273. Angie daroval Karol retiazku, ktorá sa jej nepáčila, no nevedela, ako mu to má povedať. Agáta chce s Milanom hovoriť o deťoch, hoci nateraz ešte žiadne nechce. Milan sa nahnevá a odíde do baru. Vrchol adrenalínu prichádza v momente, keď Bajzovcov kvôli predaju bytu navštívi Vlado Voštinár. O humor sa postará Imrich, keď popletie porekadlo a povie „vlk aj ovca budú sýti“. Epizóda nečakane končí vo chvíli, keď bezcharakterný šéf Ivany Švehlovej nasype do šampanského prášok, aby mal rýchlejšie sex.

Rýchle tempo nakrúcania sa podpísalo aj na hereckých výkonoch. Hoci, Viki Ráková, ktorú Kraus pre... pritiahol zo „Susedov“, by nepodala kvalitný herecký výkon ani keby mala sto rokov. Najlepší výkon podáva dôchodcovský párik Turzonovová/Slezáček. Cez humor sa im podarilo zachytiť asi jediné uveriteľné postavy seriálu (ak necháme bokom ich psa Klorka). Ale ostatní... Čo z toho, že máme dobrých mladých hercov, keď postavy, ktoré hrajú, stoja za prd? Didi Mórovú seriál preslávil... nechápem prečo, v každej epizóde je úplne rovnaká. Helena Krajčiová podľa mňa patrí skôr k hercom „jednej tváre“; je asi príliš mladá na to, aby si so svojou toporne napísanou rolou poradila s nadhľadom. Dokonca i talentovaný Braňo Bystriansky (ktorého Kraus prvú sezónu nechal v „Kutyil s.r.o.“, ale z druhej ho vyškrtol) je ako hlúpy krčmár Imro trápny.

Ostatní sa snažia, ale niektoré scény pôsobia až amatérsky improvizačne. Nečudo, nikto nemá čas - ide sa na „prvú dobrú“, všetko sa musí spráskať rýchlo, čo najrýchlejšie a okamžite utekať na ďalšiu stránku scenára. Kraus je dočasným víťazom: nahrabal si za „Panelák“ prachy, ale kde bude o dva tri roky? Divákom sa sprotiví. Pochová ho vlastná (pod)priemernosť. Len čo slovenský divák pochopí, že veci sa dajú robiť aj kvalitnejšie (Muzika) a spomenie si na pomyje, ktorými ho Kraus kŕmil, vráti mu to aj s úrokmi. Nehnevá ma ani tak to, že sú tu ľudia ako on, robiaci zlú robotu. Hnevá ma, že im na to Slováci vždy na pár rokov skočia.

MÁM SPADENO NA VIKI

Viki Ráková (*1981) bola tŕňom v oku divákov tak dlho, že jej živnostníčka Agáta dostávala čoraz menej priestoru. Nakoniec postava, ktorej herecká predstaviteľka je schopná byť ešte ako-tak zaujímavá v komickej roličke popletenej Maďarky v bielych ponožkách, „odišla na liečenie“. Bohužiaľ sa z neho vrátila a otvorila si v paneláku obchod a násilím vytvorila nereálny vzťah s drsným mafiánom, čomu sa skutočne nedá príliš uveriť. Nie je schopná podať vážny psychologický výkon. V jednom rozhovore sa vyhovárala na málo životných skúseností. Spomínam na Oscara nominovaného jedenásťročného Haleyho Joela Osmenta. Asi len na Slovensku sa môže stať, aby sa herec vyhováral na blesky nad Tatrami.

Za ešte závažnejší problém u herečky pokladám uši trhajúce maďarské zaťahovanie. Pokladám to za ponižujúce (pre diváka), neprofesionálne (pre herečku) a nešťastné pre nás všetkých, pretože, xenofóbiu nabok (skutočne nemám nič proti Maďarom, vlastne rozmýšľam, či som vôbec niekedy nejakého živého stretol, každopádne pána Slotu som nikdy nevolil), NEDÁ sa to počúvať. Je to zúfalé a neospravedlniteľné amatérstvo. Veď aj politici si najímajú profesionálov, ktorí ich učia artikulovať, prezentovať sa mimikou, gestikuláciou atď. Ako je potom možné, že HEREC nevie používať základné vyjadrovacie prostriedky? Herečka sa v interview pre týždenník Život (č. 23/2008 s. 32) obhajovala tým, že scenáristi ubrali z jej veselej povahy a „prinútili“ ju hrať „vážne“. Stephen King mal pravdu. Niektorí ľudia by mali mať zakázané hovoriť.

TÍ DRUHÍ

Časom došlo v seriáli k niekoľkým odchodom (Filip Tůma) a naopak, prišli nové tváre (Lucka Vondráčková). Bohužiaľ niektorí herci sú veľmi slabí. Už som spomínal Helenu Krajčiovú (a jej je nafúknutú pózu „to čo si do mňa dovoľuješ“, ktorú používa aj v „Profesionáloch“). Róbert Jakab je stále dýchavičný (aj ja som dýchavičný, ale opakujem - aspoň som sa rozhodol nestať hercom) a tak sa to snaží maskovať tým, že neustále niečo konzumuje. Len si to všimnite: akonáhle má niečo povedať, takmer už podvedome siaha po chlebe so šunkou, aby žutím zakryl základné nedostatky svojho prejavu. Vôbec, všetci tu radi papajú. U Hitchcocka sa vám v „jedálenských“ scénach zbiehali slinky. V „Paneláku“ vás zo všetkých tých jogurtov a šunkových chlebov napína na dávenie a pýtate sa, prečo tých ľudí rodičia nenaučili nemliaskať. Mórová (životná partnerka Juraja Mokrého) je stále povýšenecká, to už nie je „stagnácia postavy“, to je repríza prvej epizódy! Neznesiteľná je bohužiaľ manželka Radoslava Brzobohatého, (inak skvelá) pani Hana Gregorová, ktorá hrá otravnú mamu jedného z hrdinov. Je úsmevné sledovať, ako sa Diana Mórová v každej druhej časti rozhorčuje nad tým, že „mamička tu stále je“ (aj v časti 180).

Otravný, prísna, popletený – čo najtupšia charakteristika pre nenáročného diváka. Šedý priestor medzi Dobrom a Zlom? Čo to sem zaťahujete! Toto nie je umenie. Toto je, ako by povedal Johnny Depp, výplň medzi reklamou.

Mne osobne sa zďaleka najviac pozdáva z hereckého obsadenia (okrem Turzonovová/Slezáček) Alexander Bárta ako „podnikateľ“ Kordiak; herec očaruje vrodenou aroganciou. Napríklad Colin Farrell ju má. Plus u mňa má tiež Henrieta Mičkovicová, ktorá ako jedna z mála pôsobí dojmom, že má čo hrať a ktorej postava sa vďakabohu nedá debilne vhodiť do jednorozmernej škatuľky. To zvládol i Kobielsky ako počítačový expert pod papučou, čo je o to obdivuhodnejšie, že jeho postava by v podaní menej skúseného/sebavedomého/sympatickejšieho herca okamžite padla na samé dno žumpy; na Kobielskeho „slabošské scény“ by som sa však vedel pozerať do nekonečna.

Občasné fádne mini úlohy (Andy Hryc ako hudobný vydavateľ, Vlado Černý ako nadržaný šéf) zaváňajú samoúčelným predvádzaním sa (Katarína „jaj bože bolesť v srdci!“ Brychtová ako Kordiakova nevlastná sestra). Nevraviac o neznesiteľných dvojičkách, ktorým v živote prajem všetko naj, ale, chalani, obávam sa, že herci z vás nebudú. Pri vašich kŕčom presiaknutých scénach odvraciam zrak. Upratovačka Lucia Siposová sa uspokojí so špúlením vlhkých pier. Obávam sa, že na viac nemá a u mňa klesla (ako človek) ponosovaním sa na „odťažitý štýl“ Karla Rodena (jedného z najkvalitnejších hercov, akých Česi kedy mali). Starosta Ľubomír Paulovič? Tvári sa strašne prísne a všetkých ponižuje a uráža. Pozerať sa na to jednu epizódu? Okej. Dve? Hm. Desať? Kdeže, na toto nervy nemám. Kraus hrá/útočí na najnižšie sexuálne a iné pudy: sympatická, sviňa, krásna, hajzel. Chcete psychológiu? Choďte do divadla.

Mám rád mladých slovenských hercov a veľmi im držím palce. Ale tadiaľto cesta nevedie. Prosím, nespreneverujte sa kvôli peniazom svojmu talentu! Pôvodne som tento článok vôbec nechcel uverejniť. Je v ňom priveľa negatívnej energie a žiadne fajn miesta. Trvalo mi niekoľko týždňov, kým som zmenil názor. Ako som totiž tak článok pomaly dopisoval, s narastajúcim zlým pocitom som si znechutene uvedomoval, ako všetko kritizujem a nič viac. Nemám rád také články. Mám rád, ak okrem kritiky človek napíše aj svoj názor, čo by mal Kraus urobiť, aby sa výsledok zlepšil. „Panelák“ je však taká hrozná sračka, že jediné zlepšenie Kraus dosiahne až keď ju stopne. Samozrejme nestopne. Po letných prázdninách 2009 štartuje štvrtá séria.