Ostrov smrti (40 %)
Seriály
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 05 November 2009 08:48

Pôjdu jeden za druhým, keď na krajinu padne súmrak, lesy zahalí hmla a podzemnými chodbami sa začne plaziť strašidelné dávne Zlo, vyvražďujúce obyvateľov sychravého seattlského ostrovčeka ako najkrvavejšie vie.

Nepatrím k ľuďom, ktorí majú prehľad v televíznej tvorbe. V tom, čo práve letí. Čo je in. Nezaujíma ma to. Je to strata času. Síce o sebe rád hovorím ako o jednom z prvých ľudí, ktorí „odhalili čaro Aktov X a doktora Housea“ (v čase, keď ich naše stanice začali odvážne vysielať, ich u nás nikto nepoznal a v USA zďaleka prvými dielmi nespôsobili taký fenomén, ako neskôr). Inak ale žiadna sláva. Na „Nezvestných“ som nabehol dávno po gigantickom úspechu, mnohé sitkomy, ktoré zažívajú obrovský úspech („Ako som spoznal vašu mamu“), ma prestali baviť po tretej časti a z „Hrdinov“ som videl 45 minút a strašne ma nebavili. Práve preto ma občas niečo celkom príjemne prekvapí/zaskočí.

Zatiaľ posledný raz to urobil americký mysteriózny seriál „Ostrov smrti“ (Harper´s Island, USA 2009), ktorý vlastne nie je klasickým seriálom. Má takú výraznú zápletku (skupina svadobčanov je na ostrove zabíjaná tajomným šialencom), že aj keby zaznamenal vynikajúcu sledovanosť (čo nezaznamenal a po pozretí všetkých dielov sa ani nečudujem), druhá séria by vznikla len ťažko. Veď - o čom by bola? Komando mariňákov skúma tajomný ostrov, na ktorom bola nedávno vyvraždení svadobčania? Nejedná sa však ani o klasické televíznu mini-sériu á la 254 minútová kingovka Dom v ružiach, pretože má až trinásť cca 45 minútových epizód, teda spolu úctyhodných takmer 600 minút. Tvorcovia do toho išli pravdepodobne s tým, že začnú a zároveň skončia (s) prvou sériou. Neskôr mohol prísť Tunel smrti alebo Mrakodrap smrti, ale Ostrov smrti 2 asi ťažko. Hoci to, že si pokračovanie neviem predstaviť, neznamená, že nemohlo vzniknúť. Aha na Ripleyovú.

Pozorne som sledoval úvodné titulky, ale dopracoval som sa len k trom ako-tak známym menám. Prvým bol herec Richard Burgi („Tiene nad Waikiki“, Hviezdna pechota 2) v jednej z podporných rolí (povýšený otec nevesty) a režiséri Jon Turteltaub (Kým si spal) a Craig R. Baxley (Temný anjel, kingovka Búrka storočia). „Ostrov smrti“ na známych menách nestojí. Možno je to tak lepšie, pretože námet je výborný a nepotrebuje slávne tváre (a má sa za to, že v slasheroch by nemali hrať slávni herci, lebo kazia napätie „kto prežije“). Neznamená to ale, že ak je námet výborný, že je výborný i samotný seriál...

Potešilo ma, ale to nespôsobili tvorcovia ale TV Joj, že som nemusel otravne čakať na jednu časť týždenne, ale televízia seriál nasadila od nedeľného prime-time do pondelňajšej pol jednej v noci/ráno. Údajne preto, že jednotlivé epizódy na seba tak úzko nadväzovali, že nemalo zmysel vysielať jednu za sedem dní. Takže to, čo by sa bežne vysielalo trinásť týždňov, som mal absolvované za tri.

Predstavte si, že by vás kamarát so skupinou ďalších ľudí (priatelia, budúci svokrovci, nejaký ten rodinný kus zo salaša Čierna ovca) pozval na zazobanú plavbu luxusnou loďou až na ostrov, ktorý je momentálne takmer opustený a tak sa jeho obyvateľstvo zúžilo na zopár kusov ľudí (napr. šerif a jeho zástupca, farár, barmanka, zopár rybárov, majiteľka hotela), aj tak väčšinu sychravých dní sa ukrývajúcich v obrovských domoch, stojacich na samote pri brehu alebo ukrytých v lese. Takže hoci pár ľudí sa mŕtvym mestečkom, obrovským hotelom a kilometrami štvorcových hmlistých hôr potuluje, Robinson Crusoe by nespoznal veľký rozdiel.

Pred siedmymi rokmi zažil ostrov strašnú tragédiu, keď John Wakefield (Callum Keith Rennie) zavraždil niekoľko ľudí, vrátane mamy titulnej hrdinky Abby Millsovej (Írka Elaine Cassidyová). Hoci je seriál zabývaný približne tridsiatimi postavami, príbeh sa sústredí predovšetkým na traumatizovanú dievčinu, ktorá stretáva starých známych (šerif je v skutočnosti jej otec) a vidí čoraz viac indícií, vedúcich k šokujúcej otázke, či Wakefield naozaj zomrel alebo má len zdatného náhradníka, šialene kopírujúceho štýl svojho vzoru (alebo je odpoveď úplne iná). Alebo je pravda niekde uprostred. Alebo vo hviezdach?!

Nebudem vás napínať, „Ostrov smrti“ je vyvražďovačka/slasher. Ibaže v seriálovej podobe. Ja som doteraz nič také nevidel a už preto ma to zaujalo. Poteší solídna horská výprava a miestami príjemne mrazivá/tiesnivá atmosféra rozľahlého ostrova s osamelými, kde tu postavenými tichými rodinnými domami, v ktorých sa môže práve čokoľvek diať (napríklad ôsmym dňom hniť mŕtvola) a gore. Čo už poteší menej, je, že už v prvých častiach dôjde k sérii úmrtí, ale nikto nehľadá telá, nikomu nie je čudné, že aktívni účastníci svadby sa na celé dni vyparia. Stratu postáv si za celé tri časti NIKTO NEVŠIMNE. Čo je to za blbosť?

Seriál je kombináciou Pustatiny (vrah sa vyzná v miestnych lesoch a vyrába „vojenské“ pasce), ľubovoľnej vyvražďovačky (tlupa nafetovaných, bláznivých a sexuálne výbojných tínedžerov na odľahlom mieste konfrontovaná so záhadným vraždiacim psychopatom) a série Nezvratný osud a Saw („čudné“ úmrtia a prepracované vraždy - čln s brokovnicou).

Bohužiaľ, s pribúdajúcimi dielmi sa mnohé postavy stávajú nesympatické, čo je rovnako vina slabých až nevýrazných hercov (zďaleka najviac ma zaujal hneď na začiatku zavraždený opilec s pištoľou) ako scenárov, (nezaujímavé vzťahy medzi nezaujímavými postavami). Zápletka o vrahovi a ostrove možno ako tak vydrží v celovečernom horore, ale 600 minút je 600 minút. Celé to prestáva fungovať, aspoň trocha zaujímavé postavičky sú predčasne zabité a mdlé postavy prežívajú do poslednej chvíle. Ak je niečo otravnejšie, ako neustála snaha urobiť každú chvíľu podozrivého z niekoho iného (aby sa následne ukázalo, že daná postava s tým nič nemala a dve sekundy po tomto „šokujúcom zistení“ je narýchlo prebodnutá najbližšou harpúnou), tak už len debilné jednanie postáv (hrdinovia majú guľovnice, pušky, pištole a brokovnice, vrah nôž a ONI utekajú pred NÍM; kamarátmi nájdete čln so zavraždeným človekom, kufrom peňazí a pištoľou - skutočne prvé, čo urobíte, je, že prestrelíte čln, ten sa aj s mŕtvolou potopí a vezmete si peniaze?)

Po príjemnom (ale negeniálnom) štarte a strašnom strede prichádza vyslobodenie vo forme záverečných dielov, kedy síce postavy jednajú primitívne, ale aspoň sa blíži odhalenie a tak sme už z princípu napnutí. K odhaleniu sa vyjadrovať nebudem – a k ostatnému som sa už vyjadril. Čas, strávený pri „Ostrove smrti“ neľutujem, ale nebol som z neho ani nadšený.