Ordinácia v ružovej záhrade (60 %)
Seriály
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 28 Október 2009 11:17

Je to paradoxné, ale slovenská „Ordinácia v ružovej záhrade“ sa vlastne v ordinácii v ružovej záhrade ani príliš neodohráva. Dej je umiestnený skôr do nemocnice, útulnej kaviarničky a obydlí hrdinov. A že ich je!

Keď štartovala „Ordinácia v ružovej záhrade“ na Nove, bolo mi to jedno. Kvôli dobrému prijatiu u divákov, formát prevzala aj s Novou (odjakživa) spriaznená Markíza (dokonca titulnú pieseň k obom verziám naspieval Meky Žbirka, pre Novu v češtine s Evou Frühlingovou, pre Markízu v rodnej slovenčine sám). Ale aj vtedy mi to bolo fuk. Myslím, že až pri druhej SK sérii (určite vtedy už na scéne nebol Stano Dančiak) som si sadol na ružové gynekologické kreslo. A už som z neho nezišiel.

Seriál má jediný problém. Scenáre. Už samotné zápletky sú slabé (sledovať X dielov po sebe, ako je policajt Boris Farkaš terorizovaný nájazdmi blaznejúcej manželky svojho počas zásahu zastreleného kolegu, bolo vyčerpávajúce a otravné). Čo tiež prekáža, sú trápne klišé a tupé oslie mostíky, po ktorých scenáristi ustavične chodia. Postava A sa tajne bozkáva s postavou B a zrazu nečakane do miestnosti bez zaklopania vtrhne osoba C a tajomstvo je vyzradené. Myslel som, že takéto „šokujúce zvraty“ sme nechali v dvadsiatom storočí.

Jednotvárni scenáristi, ktorí od šťastia nevedeli, čo všetko urobiť, stvorili aj druhý obrovský problém seriálu - SMRŠŤ POSTÁV. Výsledkom je PREHUSTENOSŤ. Každá z postáv má v jednej epizóde v podstate len zopár minút, čo je u niektorých škoda.

Na strane druhej to chápem – pokiaľ by v seriáli účinkoval len Maštalír, budú seriál pozerať len jeho fanúšičky. No ak ďalšie úlohy stvárnia Zuzana Kronerová, František Kovár alebo Petra Polnišová, seriál si automaticky nepozrú len fanúšikovia Maštalíra, ale i Polnišovej, Kronerovej a Kovára. Zrazu sa však môže stať, že postava sa v jednej epizóde len doslova mihne, alebo sa ani neobjaví a to je podľa mňa troška podvod, pretože ja som si neželal zapratať dej tridsiatimi solídnymi postavami, ale desiatimi kvalitnými.

S tým súvisí kuriózne, bizarné mínus a to odchody jednotlivých postáv. Napríklad v určitej chvíli do seriálu nastúpila nová herecká posila (Štepka, Polnišová, Kroner) a aby sa scenáristi neutopili v nezmyselnom mori postáv, museli začať škrtať, vraždiť, posielať do väzenia, posielať na psychiatrické liečenie, do kómy, unášať za hranice Slovenskej republiky (náboženskými šialencami!) a prekladať na iné oddelenia. Zrazu sa stalo, že niektoré postavy takmer bez slova zmizli, resp. možno nie ani tak bez slova, ale ak vezmeme do úvahy, koľko toho predtým uhrali (zdravotné sestričky Alžbetka a Naďa alias Ivana Kuxová a Naďa Uličná), skutočne sa dá s prižmúreným okom povedať, že zrazu v seriáli proste prestali účinkovať a zľahla sa po nich zem. Čo je dovolím si tvrdiť neslušné už nie iba kvôli divákom, ale i samotným hercom, ktorí často/väčšinou/skoro vždy nemajú šancu ovplyvňovať vývoj svojej postavy. Naopak, minimálne u pani Furkovej prišla nečakaná zmena: z asi dvojminútových s úprepáčením trápnych vstupov zo samého začiatku, sa z nej stala dôstojná výrazná podporná postava s vlastnou manželskou poradňou.

Ale okej, pokiaľ tieto postavy len odchádzajú (do iného mesta, do inej nemocnice), ešte sa to dá. Bohužiaľ, fantázie zbavení scenáristi často volia s prepáčením debilné spôsoby likvidácie jednotlivých, pre dej už nepotrebných/opotrebovaných postáv (Ivana Kuxová ako sestrička Betka). Pokiaľ niekto rátal počet samovrážd, vrážd a úmrtí (napríklad pri autohaváriách), prosím napíšte to dole do komentárov, ďakujem. Desať? To len tipujem. A to vôbec neriešim „civilné“ odchody, ako že niekto odchádza na liečenie, niekto na dlhšiu pracovnú zahraničnú cestu a niekto menej dôležitý krachuje (automechanik Ivan Martinka, fotograf Kamil Mikulčík). Len čo som začal seriál pozerať ja, opakujem zďaleka nie od prvých častí, stihli sa v riaditeľskom kresle vystriedať traja ľudia.

Keď už sme pri negatívach – deti. Čosi strašné (o to viac, že som pred troma dňami videl Želary). Prečo to nie je (ani zďaleka, zďaleka, zďaleka) také strašné v americkej produkcii, kde deti NEPOZERAJÚ do kamery, VEDIA komunikovať pred kamerou, usmievajú sa vtedy KEĎ MAJÚ, rozprávajú ZROZUMITEĽNE a aspoň sčasti maskujú svoje ROZPAKY? Nehnevajte sa na mňa, ale na „detské výkony“ v Ordinácii v ružovej záhrade sa jednoducho NEDÁ pozerať. Je to trápne, amatérske, hrozné a miestami to až bolí. Prečo sa stále podceňujeme a tvárime sa, že nemáme v dobrom drzé, sympatické a talentované decká? Prečo stále tieto s prepáčením mátohy, ktoré sa pokakajú len čo režisér povie „Akcia!“? Len čo niekto v seriáli povedal „DODKO“, nabehla mi husia koža a rýchlo som prepínal.

Toľko k mínusom. A teraz k plusom. Celý seriál je podľa mňa príjemne staromódne, starosvetsky a konzervatívne (v dobrom) nakrútený. Lekárske diagnózy a operácie vyzerajú v rámci možností reálne, herci sa profesionálne namemorovali zložité lekárske výrazy a celé to odsýpa, pretože o lásku ani nenávisť nie je núdza.

Ten skutočný život ale seriálu, ktorý sa začal vysielať v roku 2007, dodáva až pozoruhodná galéria hercov. Uznávam, že niektorí majú taký „výrazný štýl“, že nemusia sedieť každému. Priznám sa, že napríklad mne sa pán Kramár, ktorého som mal dovtedy plus mínus rád, troška sprotivil moderovaním šou „Slovensko má talent“. Ale vždy sú názory dobré aj zlé. Preto by som sa sústredil na plusy a tým je skutočné práve ono vychvaľované herecké obsadenie, kde si každý nájde svojho favorita. Tvorcovia výborne skombinovali špičkových divadelných veteránov, ktorí majú často desaťročia dlhé skúsenosti, s mladou novou slovenskou hereckou krvou. Tento generačný stret je veľmi zaujímavý.

Všetci herci majú svoje vlastné originálne životné i profesijné skúsenosti a vidieť na pľace Ľuboša Kostelného (Muzika), Borisa Farkaša (Rozhovor s nepriateľom), Alexandra Bártu (Zima kúzelníkov), Adyho Hajdu (kurník Ady snáď som vás dobre vyskloňoval), Jozefa Vajdu (Tábor padlých žien), Zuzanu Kanóczovú (Román pre ženy), Zdenu Studenkovú (S tebou ma baví svet), Moniku Hilmerovú (Bathory) alebo Soňu Norisovú (Václav), je úchvatné. Seriál predstavuje LÚKU ŽIJÚCEHO SLOVENSKÉHO HERECKÉHO NEBA.

Ale ako vravím, kvôli až prehnane dobrému hereckému obsadeniu vzniká tragikomický efekt, kedy skutočne dobrí herci hrajú skutočne zle napísané postavičky (Csongor Kassai, Emília Vášáryová). Hoci televízia, pochopiteľne, robí bombastickú reklamu s nástupom nových posíl do ďalších sezón, na konci sa nejeden raz ukázalo, že to bolo veľa kriku pre nič. Nie snáď, že by nebolo super vidieť v úlohe záchranára Stanislava Štepku (Rebeli). No kým reklama ho hlásala ako novo nastupujúcu posilu, jednotlivými časťami sa úplne zbytočne motal, len aby strhol pozornosť tým, že „aha, Štepka“ (a nie tým, že „aha, výborná postava, náhodou hraná Štepkom“).

Momentálne štartuje ďalšia sezóna a sám som zvedavý, či podobne nedopadne aj ďalšia posila (Marián Labuda ako nemecko-slovenský nový majiteľ kaviarne). Zatiaľ ma v tomto smere príjemne zaskočil snáď len Juraj Mokrý ako psychiater Suchý, ktorého si viem pokojne predstaviť časom ako hlavnú postavu.

V mnohých scénach sa mi okolo srdiečka objaví príjemné teplo. Ale určite nie vďaka blbým scenárom, ale vďaka kvalitným hercom, korí so cťou uhrajú aj blbé scenáre.