Wallander - Prvá séria [7O %]
Seriály
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 17 September 2014 03:00

Recenzia prvej sezóny kriminálneho seriálu s Kennethom Branaghom podľa bestsellerov Henninga Mankella.

Kurta Wallandera nepoznám. Je hrdinom množstva bestsellerov švédskeho spisovateľa Mankella (tento rok 66-ročného), ale žiadny z nich som nečítal. Jeden som kúpil otcovi k narodeninám, no ja som si z neho prečítal len posledný odsek (ale páčil sa mi a po spoznaní istých udalostí zo seriálu mal na mňa solídny psychický dopad).

Na rozdiel odo mňa to s ním ale skúsili filmári. V roku 2005 začal vznikať švédsky seriál, v ktorom si Wallandera zahral Krister Henrikkson, nakrútených bolo viac ako 30 častí a každá mala okolo 90 minút (nevidel som ani jednu). Amerického kino-remakeu sa Wallander prekvapivo nedočkal (napriek móde severských trilerov - Muži, ktorí nenávidia ženy, Lovci hláv). Skutočný wallanderovský boom prišiel až v roku 2008.

Vtedy sa spojili Briti so Švédmi (a údajne aj Nemcami a Američanmi, avšak seriál som videl s českým dabingom na ČT a v úvodných titulkoch sa hovorí iba o „koprodukčnom britsko-švédskom seriáli“) a nakrútili taký úspešný seriál, že následne museli pridať ešte druhú a tretiu sériu a vraj by sme sa mali dočkať ešte minimálnej štvrtej. Hoci ide o koprodukciu, v ktorej hrá titulnú rolu Brit, tvorcovia sa rozhodli nechať dej zasadený vo Švédsku, hoci podľa mňa by sa to v pohode dalo vymeniť za podobne ponurú a sychravú Britániu.

Niekto by mohol povedať, že aký seriál, keď jedna séria má len tri časti. Pokiaľ ale viem, nikde nie je napísané, že jedna seriálová sezóna musí mať 20 dielov. Wallander je úplne klasický seriál, akurát má iba tri epizódy. Zato každú s celovečernou minutážou (viď. prípady Luthera alebo Sherlocka).

Napriek tomu, že niektoré dejové linky sa ťahajú z jednej časti do druhej, nie je to televízna mini-séria. Naozaj ide o seriál (detektívne prípady sú v každej časti plnohodnotne uzavreté). Vedľajších liniek je prekvapivo málo; myslel som, že aj v druhej a tretej epizóde sa objaví Wallanderov otec, prekvapivo k tomu ale nedošlo a vrátil sa až do druhej série. Rovnako ma zarazilo, že nebol viac rozobratý jeho potenciálny vzťah so „servírkou“.

Takže odpoveď na otázku, či musíte prvú sériu pozerať porade alebo na preskačku, je komplikovanejšia. Ja by som odporučil postupne. Nevidím žiadny dôvod na to, pozrieť si najskôr tretí diel, potom prvý a potom druhý. Určitá „súvislosť“ tu je.

Prím hrá Branagh. Vždy som mal tohto uznávaného britského divadelníka a veľkého Shakespearovho fanúšika rád. Ako Kurt Wallander mi sadol. Ostatní sa snažia, ale celý jeho tím je typovo zle vybratý. S jedinou výnimkou: ustavične na vedľajšiu koľaj odsúvaného sympaťáka Toma Hiddlestona ako benjamínka vyšetrovacej skupiny. Kennethovi sa s ním spolupracovalo tak dobre, že keď neskôr režíroval Thora, do titulnej zápornej úlohy, Lokiho, si vybral práve Toma. Marvel bol predtým aj potom povestný nemastnými neslanými zlosynmi. S výnimkou Lokiho, ktorý sa následne prebojoval aj do dvojky a Avengers.

Wallander sa odlišuje od iných televíznych kolegov, Sherlocka a Luthera. Podobne, ako Luther, i on často prednáša o zle v ľuďoch, nepochopiteľnej dobe, všade prítomnom neospravedlniteľnom násilí a chorom svete, ktorý si nezaslúži druhú šancu. No na rozdiel od Luthera nejde o žiadneho akčného borca; keď má v tretej časti bežať na koniec príjazdovej cestičky a naspäť, je zadýchaný ako po maratóne.

Postavu Wallandera dobre dopĺňa jeho dcéra. Ona, Kurt a „Loki“ sú jedinými zaujímavými postavami prvej sezóny. Veľa síce robí aj kvalitná severská atmosféra s miestami fakt nádhernou výpravou. Svoje ale bohužiaľ robia aj scenáre, ktoré sú občas predvídateľné a klišé – čo je u detektívky „troška“ problém. Niekedy sa tvorcovia a postavy (dobré aj zlé) až príliš spoliehajú na náhodu (zakopnutie o koberec), niektoré vedľajšie linky nie sú dostatočne vysvetlené, niekedy sú tvorcovia príliš ukecaní a naopak, keď treba rozprávať, mlčia. Aspoň dva krát som gaunera odhalil pred Kurtom (poštár, týraný chlapec) a obávam sa, že to nie je dôkaz mojej geniality, ale priemerných scenárov. Ako vravím, romány som nečítal, no mám pocit, že scenáre ich dosť vykastrovali a zjednodušili.

Dosť ťažko som si zvykal na „univerzum“. Wallanderov svet akoby pozostával z troch polí a námestia len o čosi väčšieho, ako je zápalková škatuľka. Neviem si pomôcť, táto „televízna“ výprava mi občas dosť prekážala. Skoro som spadol zo stoličky, keď Kurt začal z miesta činu UTEKAŤ domov a po asi dvadsiatich sekundách tam bol (20 minút to nebolo, jeho kondička je mizerná a jednak by ho dávno dobehli policajti v autách).

............................................................................................................................

Môj spisovateľský web.

Môj FB profil.