Hannibal - Druhá séria [7O %]
Seriály
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 21 Júl 2014 03:00

Recenzia druhej série kanibalského seriálu s Madsom Mikkelsenom.

Môže obsahovať spoilery.

Prvá séria ma príliš neoslovila. Mala momenty za 80%, ale aj momenty za 40%. Občas pripomínala žánrové zjavenia a udalosti typu American Horror Story – Asylum, inokedy bežnú kriminálku s „trocha“ krvavejšími zločinmi. Každopádne som rád, že vznikla druhá séria, pretože je o čosi lepšia, ako prvá (ktorá v konečnom efekte nebola zlá). A som rád, že vznikne tretia.

Problém prvej bol v tom, že popri fascinujúcej postave Hannibala Lectera (v noblesne delikátnom podaní) ponúkala podpriemerné zápletky. V nich FBI vyšetruje prípady sériových vrahov, pričom spravidla čo diel, to nový zabijak. Jednak to napriek brutálnosti vrážd začalo byť časom stereotypné a jednak nechcene smiešne – neviem, ako sú na tom v USA s počtom sériových vrahov, ale vďaka tomuto seriálu to vyzeralo tak, že čo deň, to nový.

Druhá séria na to ide inak. Nových vrahov je pomenej a priestor konečne dostali podozrenia voči Lecterovi. Prvá časť druhej sezóny ešte ani poriadne nezačne a už vidíme brutálnu bitku Crawforda a Lectera. Myslel som si, že je to sen/vízia (napr. v blázinci stále zatvoreného Willa), ale nie je. Avšak nejde o súčasnosť, ale o budúcnosť. Následne sa dej vracia späť a sledujeme, čo k týmto udalostiam viedlo.

Takže. Will je stále v blázinci. Vieme, že to naňho narafičil Lecter, ale vie to len Will, Lecter a my. A my s Lecterom to nikomu nepovieme. Will sa síce o svojej pravde pokúša presvedčiť Crawforda a riaditeľa Chiltona, ale neveria mu. Vytvára sa tak napínavé dusno, kedy sa v jednej scéne nachádza Lecter a Will (Will vie „pravdu“, ale Lecter tvrdí, že Will je duševne chorý) alebo Lecter a Crawford (Crawford tuší, že Will môže mať pravdu, ale nemá dôkazy). Sranda nastáva v siedmej epizóde, kedy je Will prepustený na slobodu a prichádza do kontaktu s Lecterom. Kým v prvej sérii sa on hral s Willom, teraz je to naopak. Radosť sledovať pri hraní Mikkelsena, ktorý vie, že Will vie, ale obaja vedia, že nie sú dôkazy.

Mne sa takto poňatý Hannibal páči viac, ako prvá séria, kde sa v zásade jednalo o bežné pátranie po zločincoch, kde-tu okorenené nejednoznačným vzťahom Willa a Lectera. Ale nebojte sa, hoci je vrahov pomenej, o beštiálne scény nebudete ukrátení. Ako minule, aj teraz sa staneme svedkami niekoľkých vrážd, ktoré snáď nemohol vymyslieť duševne zdravý scenárista (v koni zašitá ľudská mŕtvola, muž-zviera). Všetko vidíme. Črevá a iné vnútorné orgány. Paradoxne, „obyčajné“ scény, v ktorých Lecter varí, sú snáď ešte beštiálnejšie (aj keď pripravuje ryby!).

Postavy sú super, pretože sa obmedzil priestor nudného tímu FBI a do popredia vystupuje trojuholník Will, Lecter, Crawford. Keďže Will nie je pod vplyvom „drog“, má čistú hlavu a je to normálny, inteligentný muž a nie nepredvídateľný magor z prvej série. Lecterovi je vyrovnaným partnerom. Z niektorých záberov vidno, že i Lecterovi, ktorý akoby na svete nemal vyrovnaného súpera, tuhne krv v žilách a prestáva si byť istý sám sebou.

Výborný je však i Laurence Fishburne ako Crawford. Vo filmoch to bola zakaždým skvelá postava: či už ju hral Scott Glenn, Dennis Farina alebo Harvey Keitel. Dobrou správou je, že Fishburne kráča v odkaze menovaných pánov. Kebyže mám vybrať najlepšieho hereckého predstaviteľa tejto skúsenej, mentorskej a pritom autoritatívnej a ráznej postavy, mal by som veľký problém. Kým v prvej sezóne bol Jack predsa len skôr relatívne ľahko ovplyvniteľnou figúrkou, v druhej sa stáva takmer rovnocenným Lecterovým súperom. Tuší, čo je psychiater zač, ale bez dôkazov nemôže nič a tak nenápadne rozohráva hru na mačku a myš.

Akonáhle sa do toho vložia iné postavy (zvyšok tímu, Gillian Andersonová ako Lecterova psychiatrička, Jackova manželka, Willova bývalá, novinárka), atmosféra a vlastne všetko odchádza do tmy a o slovo sa hlási nezáživnosť a nezaujímavosť. Našťastie, tvorcovia to s týmito postavami nepreháňajú. Asi si sami uvedomovali ich mdlosť a tak sú tu len na nevyhnutne dlhý/krátky čas. Asi najviac to bije do očí v súvislosti s pani Crawfordovou. Stavil by som sa, že sami tvorcovia v druhej sezóne oľutovali, že ju do prvej vôbec dali, lebo jej životnosť je krátka a prínos pre dej a postavy (vrátane Jacka) menší, než by sa zdalo (smrteľná choroba).

Otázkou je, aký vzťah k seriálu majú fanúšikovia bestsellerov Thomasa Harrisa (mne sa vyložene páčil iba Hannibal). Tvorcovia síce z času na čas tvrdia, ako ohromne sa nimi inšpirovali, proste to ale nie je pravda: s knižkami to až na postavy nemá skoro nič spoločné. Miestami im to vyložene pľuje do očí (to, ako dopadne Dr. Chilton). Jasné, občas sa v scenári objaví prekvapivé „prihlásenie sa“ k notoricky známym románovým udalostiam (Hannibalova sestra, Lady Murasaki), ale nie je toho veľa. Nechápal som, ako je možné, že sa v úvodných titulkoch objavovalo „podľa románu Červený drak“. Ešte nepoviem „na motívy literárneho diela Thomasa Harrisa“. Ale „čisto“ Červený drak? Ani náhodou.

Ku koncu ale prepojenie s knižkami začne byť jemne pozoruhodné. Narážam na vedľajšiu dejovú líniu, v ktorej sa objavuje Michael Pitt (Rojkovia, Osada). Keď sa objavila správa, že si v druhej sérii zahrá zápornú postavu, čakal som, že bude hosťovať v dvoch epizódach ako ďalší sériový vrah v poradí. Našťastie je to úplne inak: Pitt hrá Masona Vergera, jednu z najultimátnejších postáv Lecterovho univerza. Kto čítal Hannibala, vie, že ide o psychopatického boháča, ktorý žije so svojimi posluhovačmi na rozľahlom statku a robí tam skutočne zlé veci.

Verger pochádza z uznávanej dobytkárskej rodiny, no v hlave to nemá v poriadku. Fanúšikovia vedia, že sa stane Lecterovým pacientom, no ten ho následne prinúti odrezať si z tváre väčšinu kože a mäsa a pohádzať to psom. Urobí však chybu: Vergera nechá žiť. Bohatý, ťažko znetvorený magor na to nikdy nezabudne a o X desaťročí na Lectera, toho času inkognito žijúceho v talianskej Florencii, usporiada krvavý lov. Spoločné scény Hannibala a Vergera najlepšie dokazujú, že Lecterovi sa zo všetkého najviac hnusí hrubosť, vulgárnosť a neslušnosť.

Hoci by sa mohlo zdať, že výskyt tejto postavy už v tejto časti Lecterovho života je nelogický, paradoxne presný opak je pravdou. Lecter sa totiž s Vergerom ako jeho psychiater musel logicky stretnúť samozrejme ešte predtým, než ho zatvorili. Ale je pravda, že tvorcovia to s držaním sa knižnej predlohy nevydržia ani v súvislosti s Vergerom. Šialený Verger, rozľahlý statok, prasatá, sestra, úhor, znetvorená tvár – to všetko je v súlade s románom. Problém nastáva u Sardínčanov Carla a jeho brata. Tí si „správne“ mali ešte nejaký ten rok (desaťročie) požiť.

Otázne je, čo s touto postavou. Je fascinujúca, ale ak sa chcú tvorcovia držať literárnej série, potom zbytočná, pretože fanúšik vie, že následne sa po Vergerovi zľahne na zopár desaťročí zem. Na strane druhej, tvorcovia už pár krát dokázali, že sa dielom Thomasa Harrisa nemienia nijako extra nechať spútať (zaznie pár viet o tom, že Hannibal kedysi mal mladšiu sestričku Mishu, ktorá je už mŕtva, ale kto sa chce dozvedieť viac, bude sklamaný).

P.S. – Mohol Crawford také drastické zranenie prežiť? Asi áno. V scéne predtým Lecter nožom pretne stehennú tepnu jedného z únoscov, pričom zbraň mu nechá v rane. Únosca si ju vyberie, na čo nasleduje gejzír krvi komentovaný Hannibalovým suchým „to nemal robiť“. Následne je medzi riadkami povedané, že muž zomrel. V nasledujúcej scéne Hannibal Crawfordovi zasiahne inú tepnu – krčnú. Crawford si však nôž nechá v rane, čím by mohol zamedziť uniknutiu takého množstva krvi, ktoré by už bolo smrteľné. Čiže som presvedčený o tom, že musí prežiť. Ak v tretej sérii zomrie, bolo by to podobné, ako keby zomrel Will.

............................................................................................................................

Môj spisovateľský web.

Môj FB profil.