Walking Dead - Nemŕtvy fenomén
Seriály
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 23 September 2013 04:00

Blíži sa premiéra štvrtej sezóny „Walking Dead“. Ako to začalo, ako to pokračuje a ako to možno skončí? Spolu 11 strán informácií.

Sú s nami odnepamäti. Najskôr v legendách, odovzdávajúcich sa z generácie na generáciu. Neskôr z filmových hororov. A teraz ovládli televízne obrazovky. Reč je o úspešnom americkom zombies seriáli z dielne Franka Darabonta, režiséra VYKÚPENIA Z VÄZNICE SHAWSHANK. Walking Dead.

Dve poznámky na úvod.

Prvá. Tento článok som pôvodne písal pre časopis GoldMAN, ten ho ale nakoniec neodkúpil, tak ho dávam sem.

Druhá. Pripomínam, že na webe Recenzie sa už nachádza recenzia prvej série, druhej aj tretej série.

Haiti

Najskôr trocha histórie. Všetko sa začalo na Haiti, kde prišlo na svet náboženstvo zvané woodoo (následne sa rozšírilo napríklad do Afriky). Medzi tamojším poverčivým obyvateľstvom odjakživa kolovali strašidelné historky o mŕtvych, ktorí vstávajú z hrobov.

Hoci táto legenda dodnes nebola vedecky objasnená a, ruku na srdce, patrí skôr do mýtov než vedy, jedno z možných vysvetlení môže mať reálny základ. Na Haiti sa hovorí, že za všetko mohli tamojší čarodejníci, ktorí dokázali vyrobiť záhadný prášok z utajovaných ingrediencií (dnes by sme možno povedali droga...?). Keď ho vdýchla obeť, zomrela. Teoreticky. Jej telo nieslo všetky známy úmrtia. V tamojších horúcich podmienkach dotyčného rýchlo pochovali, aby sa nezačal rozkladať. V skutočnosti bol ale živý – nejavil však žiadne vonkajšie známky žitia a nemohol svoje žitie dať nijako najavo rodine, ktorá sa s ním prišla rozlúčiť. Tep sa mu obmedzil na také minimum, že ho nepostrehol ani lekár na obhliadke. Ak vôbec k niečomu takému došlo.

Ešte v tú noc si prišiel truhlu s umrlcom vykopať čarodejník. Dostal „mŕtveho“ z hrobu, no na dotyčného stále účinkoval prášok. V praxi sa to prejavovalo napríklad povoľnosťou svojmu pánovi, ktorého poslúchal na slovo. Často ním bol zneužívaný na otrokársku prácu na plantážach alebo ako zabijak ľudí, ktorých čarodejník nemal rád, ale bol dosť múdry na to, aby nevraždil osobne.

Živý mŕtvy bol v skutočnosti živý, avšak pod vplyvom prášku mal prázdnu hlavu i srdce. Na Haiti sa hovorí, že v jeho prázdnom tele prebýva duch smrti.

Prví filmoví zombies bývali plus mínus zobrazení práve takto. Imidž potácajúcich sa haitských „mŕtvol“ bol narušený až v roku 1968. Ten v zombies žánri predstavoval revolúciu. Po ňom už „živí mŕtvi“ boli skutočné mŕtvoly (teda presný opak haitských „nie mŕtvych“). No stále dosť živé na to, aby vás zožrali.

Romero

Iniciátorom tejto revolúcie bol americký hororový režisér George A. Romero. Tento čiperný sedemdesiatnik sa k svojmu milovanému zombies žánru dodnes vracia. Príbehy živých mŕtvych preniesol z Haiti do Ameriky a z minulosti do súčasnosti. Konkrétne sa tomu tak stalo v klasickej NOCI ŽIVÝCH MŔTVYCH. Následne k nej pridal viacero voľných pokračovaní, napr. ÚSVIT MŔTVYCH alebo DEŇ MŔTVYCH. Jednotlivé filmy mali zakaždým iných hrdinov, ale odohrávali sa v rovnakom univerze poznačenom inváziou zombies.

V čom bol Romero iný? Tak to je úplne jasné. Kým v legendách sa spravidla jednalo o „počarovaných“ živých ľudí, ktorí pod vplyvom čarodejníkovho zásahu stratili rozum a bolo nimi možné manipulovať, Romero prišiel s vyloženým hororom – s pochovanými a zaručene stopercentnými mŕtvolami vstávajúcimi z hrobov a požierajúcich živých okoloidúcich. Chuť na ľudské mäso pridal práve on; na Haiti nič také v legendách nebolo.

V otrhaných, od hliny špinavých pohrebných šatoch a s tvárami rozožratými podzemnými červami, sa potácali nočnou krajinou. Dávno stratili schopnosť reči, uvažovania, spomínania. Stali sa z nich tupé monštrá, ktoré žijú len aby vás zjedli. Zneškodníte ich výlučne strelou/silným úderom do hlavy. Pozor, jej oddelením od zvyšku tela dosiahnete (minimálne vo „Walking Dead“) len to, že telo aj hlava budú žiť ďalej. Musíte teda zničiť mozog. Ak vás pohryzli, ste bohužiaľ automaticky a nezvratne infikovaní a v krátkej dobe sa premeníte na jedného z nich. Pridáte sa k davu. Liek neexistuje. Nečudo, že nebolo ničím výnimočným stretnúť v Romerovom univerze vášho nedávno zomretého rodinného príbuzného. Kráčať po vlastných, s mŕtvym pohľadom, rozkladajúcim sa telom... avšak zároveň s obrovskou chuťou na ľudské mäso.

Nová éra živej smrti

Postupne sa zo zombies stali predstavitelia čoraz lacnejších a horších béčok, určených rovno na video. Zlom prišiel až v roku 2002 dvoma úspešnými titulmi. Boli to O 28 DNÍ Dannyho Boylea (režisér TRAINSPOTTINGU) a RESIDENT EVIL Paula W.S. Andersona (k snímke neskôr pribudla celá séria, najnovšie sa hovorí o šestke – recenzie štvrtej a piatej časti). Táto nová zombies vlna prekvapivo trvá dodnes. Iste, robia sa v rámci nej aj béčka, céčka a iné písmenové kategórie. Rozhodne sa ale robia aj kvalitné príspevky, v čele s nenormálne dravým remakeom Zacka Snydera ÚSVIT MŔTVYCH alebo originálne kusy typu ZOMBIELAND, PONTYPOOL, africké THE DEAD, hispánska sága [REC] alebo CRAZIES. Aj keď niektoré z nich nie sú čistými zombies flákmi, ale skôr infekčnými horormi (na smrteľne nebezpečné obludy sa v nich totiž nemenia už mŕtvi ľudia, ale ešte živí a v zásade nikoho nezožerú.

No a od roku 2010 zombies okupujú (vďaka americkej televízii AMC) už aj televízne obrazovky. Vrátane slovenských.

Na začiatku bol komiks

Reč je samozrejme o americkom seriáli „Walking Dead“. Jeho základy sú v komiksoch Roberta Kirkmana. Komiks i jeho seriálové spracovanie sa dočkali pozitívneho prijatia napriek tomu, že základná zápletka je jedno veľké klišé, ktoré fanúšikov zombies žánru nemá šancu zaskočiť. O čo konkrétne ide?

Sympatický mladý policajt zo zaspatého amerického mestečka Rick Grimes (v podaní Andrewa Lincolna z LÁSKY NEBESKEJ) je počas policajného zásahu ťažko zranený a upadá do kómy. Po čase sa síce prebudí, nemocnica je ale hrôzostrašne tichá. Po bližšom prieskume vyľudnených chodieb muž, ktorý doma nechal ženu a malého syna, zistí, že sa medzitým stalo so svetom čosi strašné. Bližšie nešpecifikovaná sila prinútila mŕtvych ožiť a žrať živých. Tých je už iba desivé minimum, no pár by sa ich našlo - a pár ich nájde aj Rick. Zároveň sa mu podarí nájsť svoju rodinu a spolu sa pripoja k menšej skupine ďalších preživších. Útoky Chodcov, ako živých mŕtvych volajú, sú na každodennom poriadku. Stratiť obozretnosť sa v tomto svete rozhodne nevypláca. Platí sa za to smrťou alebo ešte niečím horším – tým, čo príde po nej. Zásob ubúda, zo zombies sú zo dňa na deň čoraz mohutnejšie hladné davy a výrazne si to navzájom komplikujú aj samotní ľudia. Mnohí pre vlastné prežitie neváhajú urobiť čokoľvek a dopúšťajú sa veľkých svinstiev na vlastnom živočíšnom druhu.

Seriál

Z tejto jednoduchej až béčkarskej zápletky vychádza už v poradí tretia sezóna a vzhľadom na jej úspech je takmer isté, že sa tak skoro nakrúcať nové série neprestanú. Momentálne vzniká štvrtá.

Seriál je zaujímavý asi predovšetkým tým, že jeho scenáre majú skôr bližšie k filmom, než k nekonečným seriálom na pokračovanie. Dôležité postavy v priebehu deja zomierajú, vrátane žien, detí a sympatických dôchodcov.

Určite je plusom aj vizuálne prevedenie mŕtvych hladošov. Masky čoraz renomovanejšieho maskéra Grega Nicotera vyzerajú skutočne nádherne, i keď, pravda, v zvrátenom zmysle slova. Kto vyrastal na podobne zombies maskách Toma Saviniho, bude nadšený.

„Walking Dead“ je miestami skutočne hardcore bitúnok. Niektoré gore scény sú samoúčelné, i tak ale zaskočia. V jednej z pasáží hrdinovia rozsekajú zombies a natrú sa ich zvyškami, aby „splynuli“ s davom. Okolití zombies ich tým pádom pokladajú za svojich a neútočia na nich. V inej scéne v lese odchytia zombie a aby sa presvedčili, či nezožral jedného z nich, vypitvú ho (s ďalšími kusmi to ale už prekvapivo nerobia, hoci v jeho bruchu nič nenašli). Je to prehnané, ale k zombies príbehom to patrí. Aj keď samozrejme násilie nie je všetko.

Poteší tiež výprava ľudoprázdnych miest, tichých budov a opustených ulíc s odstavenými tankami a sprevádzané tichým šramotom potácajúcich sa zombies, ktorí nemajú do čoho zahryznúť.

Tvorcovia od začiatku vedeli, že sa budú sústrediť na dospelé hororové publikum. Odvaha a vízia televízie AMC im tým pádom umožnila ponúknuť v prvej sérii nadštandardné gore, ktoré sa nevidí ani v mnohých filmových hororoch. Pomohol aj vzrušujúco otvorený koniec s návštevou „centra pre liečbu chorôb“. Takže napriek pár zakopnutiam nebol dôvod netešiť sa na druhú.

Druhá séria

Nepríjemné precitnutie. Sledovanosť „Walking Dead“ síce stúpa a televízia môže nadšene robiť večierky plné drahého jedla a pitia. Otázkou je, čo so scenármi. Už prvá séria nebola žiadny zázrak, ale príliš sme to nevnímali, pretože mala len šesť dielov. Navyše sme v tom čase boli príjemne zaskočení celkovou drsnosťou tvorcov.

No počas druhej sezóny, ktorá už mala viac ako dvojnásobok epizód („šťastných“ 13), boli problémy poriadne viditeľné. Kým prvá séria sa ešte dala s privretými očami vnímať ako solídna road movie s rozmanitými miestami, ktoré hrdinovia navštívili, druhá sa obmedzila na nezáživnú farmu a do neďalekého mestečka sme sa vypravili len občas.

Problémy druhej série vyvrcholili v podobe úžasne nelogického správania postáv a nezmyslene naťahovaných problémov typu „hľadanie dieťaťa naprieč polovicou série“. Na kráse výsledného projektu sa kladne nepodpísalo ani nechtiac komicky samoúčelné vytváranie nových problémov (postavenie neoploteného tábora uprostred lesa plného zombies, hľadanie nezvestnej osoby v nočnom lese plnom zombies s rozsvietenou baterkou).

Nedobre pôsobilo i nedopracované celkové univerzum. V jednej chvíli hrdinu ohrozí jeden živý mŕtvy, v druhej záhadne nemá problém pištoľou skosiť dvadsiatich naraz. Rovnako je zaujímavé, že niektorí zombies urobia tackavý krok za minútu, kým iní takmer utekajú. Sklamanie akiste spôsobila tiež absencia niekoľkých postáv, ktoré sa dôležito mihli v prvej sezóne a fanúšikovia ich logicky očakávali aj v druhej, na ešte väčšom priestore. Reč je hlavne o Morganovi a jeho synovi z úvodnej časti a o rasistickom primitívovi Merleovi v podaní Michaela Rookera (HENRY: PORTRÉT MASOVÉHO VRAHA). Ten sa v druhej mihol len v snovom cameu na zopár sekúnd, Morgan so synom ani to nie. Fanúšikovia rozhodne čakali viac.

Paradoxne, napriek pribúdajúcim problémom bola sledovanosť vysoká a tak AMC odklepla tretiu sériu so šestnástimi dielmi.

Napriek klesajúcej úrovni scenárov bol aj záver druhej sezóny ukončený dosť zaujímavo na to, aby sme sa tešili na tretiu. Na konci sa ukázalo, že preživších hrdinov zrejme žiadny šťastný koniec nečaká, pretože už tým, že chodia po planéte Zem, sú automaticky nakazení „vírusom“ a aj kebyže zomrú napríklad na rakovinu (teda zombies sa ich nemusia ani dotknúť), po smrti ožijú a pripoja sa k nekonečnému stádu Chodcov. Samozrejme vždy je v hre „nečakané“ objavenie lieku, ale ťažko povedať, či ho drsní scenáristi postavám doprajú. Objavil sa tiež náznak toho, že žijú aj iní ľudia (vrtuľník) + pribudla nová tajomná postava s katanou a sprevádzaná dvojicou rúk a čeľustí zbavených zombies. Diváci sa teda pýtali, čo prinesie tretia séria a či bude lepšia.

Woodbury

Bude. Druhá pôsobila naťahovane a unavene. Takmer celá sa odohrávala na nudnej farme, pričom do deja boli zakomponované mnohé nové postavy. Žiadna z nich ale nemala divákom čo povedať. Krv zostala, riešenie jednotlivých vzťahov ale začalo pripomínať hlúpu telenovelu nezmyselne naťahovanú z jednej epizódy do druhej. Nechýbala manželská nevera, nemanželské dieťa ani novo-vznikajúce nové romániky medzi mladými holubičkami.

To všetko bolo našťastie v tretej nekompromisne vymazané. Nudné preživšie postavy boli bez milosti popravené, zaujímavá je však odvaha tvorcov zlikvidovať aj niektoré sympatické.

Dobre pôsobí tiež všadeprítomná dezilúzia. Aj čestný Rick značne potemnel, čo potom ostatní. Podobne, ako v Romerovom filmovom univerze, aj v seriálovom „Walking Dead“ vidíme, ako niekdajšie autority upadajú. Hľadajú preživších, ale nie aby im pomohli, ale aby ich zastrelili a vzali im zásoby jedla, zbraní a liekov. Rúcajú sa posledné istoty a hoci sa sem-tam formujú menšie vojensko-vedecké oddiely, v skutočnosti je to len pozlátka. Pod nablýskaním povrchom drieme zlo, ktoré je možno ešte horšie ako smrť.

No občas sa prekvapivo vyskytlo aj dobro. V tretej sérii túto pozíciu zastupuje mladý vedec, ktorý napriek ustavičným sklamaniam verí, že v zombies stále sú, niekde hlboko, ukryté posledné stopy ľudskosti. Asi netreba dodáva, že táto postava nakoniec dopadne najhoršie zo všetkých. Tvorcovia seriálu rozhodne pozitívni ani optimistickí voči ľudstvu nie sú.

Tretia séria toho naozaj dosť napravila. V divákoch prehlušila pachuť a sklamanie z druhej. Konečne sme opustili nezáživnú farmu a dostali sme sa do väzenia a vojenského mestečka. V obrnenom Woodbury sa podarilo udržať poriadok a bezpečnosť vďaka vojenskému režimu. Žije tu niekoľko desiatok obyvateľov, vrátane žien a detí. Uliciam vládne naoko pokojnou, benevolentnou a priateľskou rukou „guvernér“ v podaní britského herca Davida Morrisseya (MANDOLÍNA KAPITÁNA CORELLIHO, ZÁKLADNÝ INŠTINKT 2). Harmónia a romantická idylka sú ale samozrejme len rafinovanou maskou, pod ktorou sa ukrýva zlo.

Prekvapivo, keď sme ich už nečakali, sa vrátil Morgan (ale bez syna) a (už jednoruký) Merle. Tento bývalý vojak, ktorý nejde po xenofóbnu urážku ďaleko, zostáva príliš osobitým na to, aby sa pridal na niektorú z dvoch strán... Nakoniec si ale vyberie. A jeho výber rozhodne je prekvapivý a psychologicky uveriteľný.

Psychologická uveriteľnosť robí zázraky. Doteraz skautský Rick čiastočne prestal jednať v rukavičkách, „zlý“ Merleov mladší brat a zároveň špičkový strelec z kuše v podaní Normana Reedusa v sebe naopak nachádza čoraz viac odvahy. Ako do druhej, aj do tretej sezóny nastúpilo viacero nových postáv, no na rozdiel od tých z druhej tieto boli kvalitne napísané aj zahrané. Okrem už spomenutého manipulujúceho psychopata „guvernéra“ je to najmä Danai Guriraová ako mĺkva, podozrievavá, obozretná a dredová samurajka Michonne.

Tretia séria zároveň postavila ľudí proti ľuďom. Raz darmo, nenávisť, túžba po ovplyvňovaní menej skúsených jedincov alebo zrada, to všetko zostalo aj vo svete zničeným hnilou apokalypsou. V každej časti je čoraz prítomnejšia skepsa a sklamanie z rozpínajúceho sa sveta, v ktorom je dôležité snáď už len to, denne pozabíjať čo najviac Chodcov.

Sú ale aj dobré veci. Skupina okolo Ricka je čoraz zovretejšia a pripomína rodinu. Nakoniec je všetko zlé na niečo dobré. Ukáže sa, že samotár v tomto svete nemá šancu. V lepšom prípade neprežije, v horšom sa zblázni. Na konci tretej série si Rick uvedomuje, že už ďalej nemôže byť drsným vodcom, ktorý sa nezaujíma o názory svojho „stáda“. Práveže zo stáda musí urobiť demokratickú skupinu, inak dopadnú ako Guvernér. Čo je presný opak konca druhej série.

Iste, nejaké mínusy by sa našli. Na konci druhej série sľubovaná zima v tretej neprišla, pretože sa odohrávala v lete (zimné prežitie skupinky bolo halabala ozrejmené pár vetami a tým, že Hershelovi narástla brada). Našli by sa logické kraviny (viacero úmrtí je úplne zbytočných), je tu tiež určitá predvídateľnosť deja a dlho dopredu avizovaný gigantický boj o väznicu sa trápne obmedzil na blbú 10-minútovú prestrelku.

Za oponou

Za úspechom seriálu okrem zástupu režisérov, kvalitného hlavného maskéra a producentky Gale Anne Hurdovej (ex-manželka tvorcu Avatara Jamesa Camerona a zároveň producentka jeho hitov, napr. TERMINÁTORA 2: DŇA ZÚČTOVANIA) stojí najmä Frank Darabont. Muž, ktorý sa preslávil adaptáciami románov Stephena Kinga (okrem VYKÚPENIA Z VÄZNICE SHAWSHANK ešte ZELENÁ MÍĽA a HMLA, prípadne krátkometrážna adaptácia jeho poviedky THE WOMAN IN THE ROOM), za „Walking Dead“ stojí ako producent resp. „kreatívny konzultant“.

Dobrou správou je, že hoci seriál nie je taký dobrý, ako byť mohol, s pribúdajúcimi sériami sa paradoxne môže zlepšovať. Fantázii sa medze nekladú a ak budú tvorcovia odvážni a vizionárski, pokojne môžu Ricka na konci piatej série zabiť, šiesta sa bude odohrávať tri roky po nej a hrdinom bude jeho dospievajúci syn. Pokojne sa z toho môže stať epická rodinná krvavá sága, taký zombies „Cirkus Humberto“. Tak či tak, o tom my nerozhodujeme. My si môžeme len počkať na najbližšiu sériu.