Sherlock - Druhá séria [8O %]
Seriály
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 12 Marec 2013 04:00

Recenzia druhej sezóny britského seriálu s Benedictom Cumberbatchom „Sherlock“.

Článok obsahuje spoilery (ale to, čo sa stane na konci tretej časti, je prezradené už v jej úvode).

Prvá séria z roku 2010 (pozostávajúca z troch dielov, z nich každý mal celovečernú dĺžku) dosiahla vysokú sledovanosť a spokojní výslednou kvalitou boli nielen diváci, ale aj odbornejšie ladená filmovo-televízna kritika.

O dva roky vznikla - tiež trojdielna – druhá séria. Hoci prvá končila otvorene, zdanlivo neriešiteľná situácia sa vyrieši akoby medzi rečou hneď v úvode druhej a ide sa rýchlo ďalej. Duo Sherlock/Watson (uhrančivý Cumberbatch a snažiaci sa Martin Freeman) pokračuje vo vyšetrovaní prekombinovaných prípadov. Prvý je prekvapivo erotický. Ja osobne som sa tešil ale hlavne na druhý – na hororové „Psy baskervillské“ (áno, množné číslo). Tento diel je oproti knižke výrazne zmenený. Hoci sa opäť pohybujeme na anglickom vidieku, hororový nádych sa do veľkej miery stratil. Zmenilo sa aj celkové vyznenie; v knižnej predlohe Sherlock fyzicky skoro vôbec nevystupoval, čo by bol ale pre seriál stojaci na Cumberbatchovi pokus o komerčnú samovraždu.

Od veci ale nebolo ani tešiť sa na záver série, pretože v nej mal Sherlock Holmes so svojím najúhlavnejším nepriateľom Moriartym (Andrew Scott) zomrieť. A aj sa tak stalo. Tvorcovia už pri písaní tejto epizódy určite vedeli, ako zo šialenej situácie vykľučkovať. „Fígeľ“ sa samozrejme v druhej sérii nedozvieme, no bezpochyby sa ho dozvieme v tretej. Tá sa práve nakrúca začne nakrúcať už o niekoľko dní (premiéra by mala byť túto jeseň) a keďže nepôjde o prequel, sci-fi a ani reštart, je zrejmé, že Sherlockova autenticky sa javiaca „samovražda z donútenia“ bola v skutočnosti dopredu detailne naplánovaná. Celkom by som sa tešil na jej vysvetlenie, ale (po skúsenosti s vysvetlením záveru prvej série v druhej) mám podozrenie, že aj teraz to tvorcovia vysvetlia akoby mimochodom a pôjde sa bez mihnutia oka ďalej.

Samotná druhá séria je podobná, ako prvá. Sherlockove myšlienkové pochody opäť nebudete stíhať stopercentne vnímať, opäť budete zmätene žmurkať ako Watson, opäť si užijete anglickú atmosféru a svižné (miestami až príliš) dialógy. Nesmú pravdaže chýbať brutálne zvraty (bežne ožívajú zdanlivo mŕtve postavy). Sherlock je silná postava. V Benedictovom prekvapivo nie príliš cynickom podaní z neho ťažko spustiť zrak (potešiteľný je aj jeho akčný spôsob otváranie trezoru a vypočúvacie oknové metódy).