Lovec korisť [4O %]
Sci-fi
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 03 Január 2013 04:00

Recenzia sci-fi filmu LOVEC KORISŤ (2010, iný zdroj uvádza rok 2009).

Recenzia obsahuje spoilery (vrátane obrázkov).

Príjemne krátky film s čudným názvom LOVEC KORISŤ zo začiatku môže pôsobiť ako poriadne lacný klon PREDÁTORA a ČIERNOČIERNEJ TMY. Skupinu hrdinov v budúcnosti na pozadí špecifických prírodných úkazov a scenérií postupne vyvražďuje mimozemšťan. No približne každých tridsať minút ponúkne zvrat, ktorý si dovolím označiť za šokujúci. Nie je to druhý ŠIESTY ZMYSEL, ale dá príbehu zakaždým nový dych – dokonca žáner!

Začína to ako neveľmi hororový sci-fi horor o skupinke vojakov v skafandroch (len počujeme ich hlasy, tváre nevidíme), ako stroskotajú na spálenej vyľudnenej planéte, pričom im zo zajatia počas havárie utečie mimozemšťan s až smiešne nízkorozpočtovým ksichtom, ktorý snáď tvorcovia ani nemohli myslieť vážne (bol by to otras i pre Rogera Cormana). Vojaci netvora začnú prenasledovať... ale už čoskoro sa ukáže, že možno v skutočnosti on bude prenasledovať ich. Potiaľto je to „klasika“. Neobývaná planéta, skupinka čoraz vysilenejších a vynervovanejších vojakov a desivé zlo na úteku.

Nasleduje prvý šokujúci zvrat. Vojaci si dajú dole prilby... a zisťujeme, že sa v skutočnosti jedná o mimozemšťanov! Celý čas sme teda držali palce mimozemšťanom, ktorí vďaka humanoidnému telu a ľudským hlasom pôsobili ako bežní ľudskí vojaci. Ani nám nenapadlo očakávať po zložení ich heliem niečo iné. Prenasledovanie netvora (ktorý vyzerá úplne inak, ako oni, takže zrejme ide o iný mimozemský druh – pomyslíte si) každopádne pokračuje ďalej. No je to zaujímavý zvrat, trocha ako keby sme sledovali PREDÁTORA z pohľadu Predátora, akurát v tom nie je džungľa, film mal „nulový“ rozpočet a celé je to na podstatne béčkarskejšej úrovni.

Ďalším šokujúcim zvratom je zistenie, že prenasledovaný v skutočnosti nie je mimozemšťan... ale človek, muž! Mimozemšťania ho potrebujú chytiť živého, lebo je údajne posledný svojho druhu, no napriek tomu údajne istým spôsobom dokáže zničiť celú ich rasu. Preto ho potrebujú dostať živého – aby im počas mučenia prezradil zásadné informácie, vďaka ktorým dokážu zvrátiť svoj zánik. Mužova trápna maska bola teda v skutočnosti celý čas naozaj len obyčajná trápna maska, pod ktorou sa ukrýval bradatý chlapík.

Tento chlapík pozabíja všetkých mimozemšťanov okrem jedného. Ten ho stále prenasleduje, no sily sú vyrovnané a medzi samcami sa postupne vytvára istý druh rešpektu. V tej chvíli film začína pripomínať zabudnuté béčko Wolfganga Petersena MÔJ NEPRIATEĽ z roku 1985. No len vzdialene, pretože kým vtedy muž a mimozemšťan spolupracovali (a časom spolu dokonca mali dieťa!), tu sú napriek určitému pozitívnemu vzťahu stále nepriateľmi plus mínus na život a na smrť.

Nasleduje ešte zopár menších zvratov (nečakaný výskyt tretej osoby na povrchu planéty) a nie úplne zrozumiteľný záver. Film nie je po stránke scenára žiadny zázrak, napriek tomu dokáže šikovne prekvapiť a osobne by som možno raz celkom rád videl vysokorozpočtový remake. Ak by k tomu došlo, odporúčal by som vyhnúť sa kravinám typu „obaja bojovníci sú ku koncu už na smrť unavení a ledva kráčajú, no vo finále zrazu nemajú problém podávať atletické bežecké a iné výkony hodné Olympijských hier“.

Film stál hrozne málo peňazí (našiel som údaj ani nie pol milióna dolárov). Zo všetkého najviac vyzerá ako nízkorozpočtový televízny film s tomu odpovedajúcimi maskami mimozemšťanov, ich zbraňami či trikmi. Napriek tomu sa tvorcom podarilo dať dokopy zopár pôsobivých záberov na vyľudnenú pustatinu.

Paradoxne, mizerný rozpočet (s tomu odpovedajúcimi maskami či kostýmami) môžeme brať ako umelecký zámer. Film sa odohráva vo vzdialenej budúcnosti, keď sa vo vesmíre medzi sebou bilo viacero rás, ktoré sa navzájom kvalitne poničili. Všetko je zlikvidované, zničené a otrieskané. Všetci (ktorí prežili) sú nervózni, sklamaní, nasratí. V konečnom efekte teda malý rozpočet filmu paradoxne skôr prospel. Ale napriek tomu... ak by som nevedel, že film je z roku 2009/2010 a mal by som si tipnúť, z akého, tipoval by som osemdesiate roky, maximálne rok 1992. Až tak smiešne lacno vyzerá.

Môžeme za to zrejme viniť amerického režiséra Sandyho Collora, ktorý sa zároveň podieľal na scenári a zahral si mimozemského lovca odmien. Jedná sa o jeho režijný takmer-debut, no dovtedy mal aspoň filmové skúsenosti ako expert na triky. Jeho nechutnú prácu sme mohli obdivovať v LEVIATHANOVI alebo v piatej NOČNEJ MORE V ELM STREET.

Tak či tak, je to trocha z núdze cnosť – nemali sme veľký rozpočet, ale mali sme chuť a pomerne dobrý scenár. Okej, beriem. Takže ak sa vám páčili hore spomenuté filmy (+ napr. SCREAMERS: HLASY Z PODZEMIA s Petrom Wellerom), mali by ste si to užiť. Relatívne.

Hunter Prey, USA, cca 90 minút

Réžia: Sandy Collora. Scenár: Sandy Collora, Nick Damon. Hudba: Christopher Hoag. Kamera: Edward A. Gutentag. Hrajú: Clark Bartram, Damion Poitier, Sandy Collora a ďalší