Zrodenie Planéty opíc [6O %]
Sci-fi
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 06 September 2011 04:00

Recenzia - po PLANÉTE OPÍC z roku 1968 - najlepšej časti série. Aj keď sa teoreticky nejedná o súčasť série...

San Francisco, neveľmi vzdialená budúcnosť. Mladý vedec Will Rodman (James Franco – trilógia SPIDER-MAN, MILK, 127 HODÍN) pracuje na vynájdení lieku na Alzheimerovu chorobu. Trpí ňou jeho otec (John Lithgow – „Takí normálni mimozemšťania“, CLIFFHANGER, BAVME SA O SEXE), s ktorým býva v rodinnom dome. Zdá sa, že všetko smeruje k revolučnému medicínskemu objavu, ale šimpanzia samica, na ktorej pokusy prebiehali, v poslednej chvíli zošalie a musí byť zastrelená. Bez toho, aby to vedel hrdinov peniazmi posadnutý šéf Jacobs (David Oyelowo – LOVCI DINOSAUROV, POSLEDNÝ ŠKÓTSKY KRÁĽ), v poslednej chvíli priviedla na svet samčeka Cézara. Aby ho Will zachránil pred utratením, rozhodne sa prepašovať ho k sebe domov. Šimpanz rastie ako z vody (a určite nerozpráva) a nepriamo zlepšuje zdravotný stav mladíkovho otca. Experimenty, ktoré prebehli na jeho matke, však o sebe už o niekoľko rokov dajú šokujúco vedieť...

ZRODENIE PLANÉTY OPÍC nepriamo zapadá do sci-fi série, odštartovanej knižkou francúzskeho spisovateľa Pierrea Boullea, podľa ktorej v r. 1968 vznikol kultový film s Charltonom Hestonom PLANÉTA OPÍC.

Bohužiaľ, už druhý diel bol zverstvo a tretí, štvrtý a piaty to dokopali do nešťastného konca. Nevraviac o hroznom televíznom seriáli, ktorý zúfalé štúdio 20th Century Fox následne zostrihalo do niekoľkých televíznych filmov. Brutálne problémy s logikou (ktoré boli už v inak výbornom origináli, kde opice majú súdy, ale sú šokované, ak pred nimi človek z papiera poskladá lietadielko, hodí ho a ono letí), nepochopiteľné správanie postáv a kokosové dialógy boli len špičkou ľadovca.

Takže keď v roku 2001 unudený Tim Burton urobil čosi ako remake prvej časti, stále to bolo oproti predchádzajúcim kurióznym častiam také dobré, že som jednoducho musel dať 60%. Napriek tomu, že film sa nepáčil nikomu, koho poznám, v čele so mnou, zarobil veľké peniaze a Fox okamžite chcel pokračovanie. Burton však ešte pred premiérou vyhlásil, že ak by tu taká možnosť bola... určite ju nevyužije. Štúdio následne z nejakého tajomného dôvodu došlo k záveru, že bez Burtona to nemá zmysel a akékoľvek práce na ďalšej epizóde zastavilo. V priemere raz do roka vyhlásilo, že s návratom na planétu, ktorej vládnu hovoriace opice, nikdy neprestalo „skutočne“ rátať. No plány na jej zhmotnenie sa objavili až nedávno, keď neznámy režisér Rupert Wyatt dostal na dnešnú dobu nijako mimoriadne obrovských cca 90 miliónov dolárov na to, aby planétu opíc opäť priviedol na plátna kín.

Čím viac sa v sérii vyznáte, tým menej budete vedieť odpovedať na otázku, či do nej najnovší príspevok patrí alebo nie. Najmenej skúsení povedia, že áno: ZRODENIE PLANÉTY OPÍC predsa je prequel o tom, ako vlastne došlo k onomu ovládnutiu planéty opicami a ako sa naučili hovoriť. Divák, ktorý však sériu dôkladne videl, vie, že v skutočnosti k ovládnutiu planéty došlo úplne inak (určite v nej nefiguroval žiadny vedecký experiment) a s rozprávaním to tiež bolo odlišné. Takže sa rozhodne nejedná o prequel. Iba ak o prequel, ktorý ignoruje zásadné udalosti predchádzajúcich resp. nasledujúcich epizód (nepadne tu ani zmienka o vymretí všetkých domácich maznáčikov na svete, vinou čoho si ľudstvo nájde opice).

ZRODENIE PLANÉTY OPÍC pritom OBSAHUJE prvky sequelu i prequelu. No ako divák, ktorý miestami VEĽMI trpezlivo pozeral jednotlivé časti, tvrdím, že sa jedná o príspevok, ktorý sériu ignoruje, ak nerátame zopár čisto symbolických, dej neovplyvňujúcich žmurknutí.

Napr. ústredný šimpanz sa volá Cézar (ako hrdina štvorky a päťky), v stáde sa vyskytuje šimpanzia samica menom Cornelia (Cornelius bol Cézarov otec z prvej, druhej a tretej časti) a dokonca v ňom nájdete i opicu menom Maurice (Maurice Evans bol herec, ktorý v prvých dvoch častiach hral Ministra vedy Dr. Zaiusa). Nechýba ani klasická hláška „Daj zo mňa preč tie svoje hnusné paprče, ty špinavá opica“ + sú zasa zastúpené tri druhy opíc (šimpanz, gorila, orangutan) a i teraz majú rovnaké povahové črty (gorila – sila, orangutan – filozof, šimpanz - inteligencia).

Čiže spojitosti sa nájdu, no inak snímka dejovo (viď. chronológia série) odporuje v podstate všetkému, čo v sérii za desaťročia odznelo (napr. o nukleárnej bombe).

Schválne som k obsahu nenapísal viac, pretože dej je veľmi neoriginálny a žiadny z prekvapivých zvratov ma neprekvapil, vrátane úmrtí postáv, o ktorých je od začiatku jasné, že umrú. Dovolím si tvrdiť, že snímka po stránke scenára skutočne nemá šancu niekoho „skutočne“ prekvapiť – a to dokonca ani divákov, ktorým bizarný fenomén s názvom PLANÉTA OPÍC nič nehovorí. I tým musí byť jasné, že skôr alebo neskôr sa pokus musí vymknúť spod kontroly a že ak je postava TAK posadnutá peniazmi, MUSÍ zomrieť.

Za ďalší mínus by som označil, že na filme je občas vidieť, že sa nerodil za ľahkých okolností. Už počas nakrúcania na verejnosť presakovali náznaky o tom, že nie všetko je s kostolným poriadkom. Prišli na radu nečakané dotáčky, iné scény sa dodatočne nanovo pretáčali (ZAČIATOK SPOILERU Pintoová v pôvodnej verzii zomrela, nakoniec „len“ náhle a nie príliš logicky mizne z deja KONIEC SPOILERU) a Franco nebol s režisérovým prístupom natoľko spokojný, že sa od filmu takmer až dištancoval a vopred odmietal svoju účasť v prípadnom sequele. To nakoniec aj dodržal, no vzhľadom na pozitívne prijatie "jednotky" si zrejme trieska hlavu o stenu. Isté zákulisné problémy sú badať napríklad v scéne, v ktorej opice prenasledujú Francovho šéfa a hoci je zrejmé, že ho mali dobehnúť, on im v pohode ujde a hoci ho evidentne prenasledovali vyskakovaním cez zatvorené okná, o pár sekúnd na to, keď beží k policajnej helikoptére, nie je po opiciach ani stopy.

Dobrou správou je, že ZRODENIE PLANÉTY OPÍC napriek tomu nie je hlúpy film. Je neoriginálny, ale ak som ho v preview prirovnával k MUŽOVI BEZ TIEŇA Paula Verhoevena, nebolo to férové, pretože čo sa IQ týka, je niekde inde. Nie snáď, že by Verhoevenov hardcore trikový opus bol pre blbých. Niečo ako dobré postavy, divákovo súcitenie s nimi alebo nedajbože dialógy, však nemala.

ZRODENIE PLANÉTY OPÍC nebude nominované na Oscara za najlepší scenár. Napriek tomu scenáristom tak záležalo na postavách a vzťahoch medzi nimi (či už medzi ľuďmi a ľuďmi alebo opicami a ľuďmi alebo opicami a opicami), že vzniká paradox: hoci je film neoriginálny, jednotlivé udalosti napriek tomu majú niečo do seba, lebo namiesto filmových postáv vidíme skutočných ľudí a to napriek tomu, že skoro všetci herci dostali banálne klišé postavy v štýle „skautský hrdina s odvahou a zmyslom pre spravodlivosť“, „jeho baba“ alebo „jeho nadriadený, ktorému záleží iba na bankovom konte“. Ako Franco, tak veterinárka Freida Pintoová, David Oyelowo či Brian Cox (a dokonca Tom Felton ako Coxov nevydarený syn alias Draco Malfoy z potteroviek) sa so svojimi mdlo napísanými rolami pobili prekvapivo kvalitne.

Jedinou „poriadnou“ postavou však, ak necháme bokom Cézara (ktorého glochovským štýlom „predhrával“ Andy Serkis), je len hrdinov otec vo výbornom podaní Lithgowa. Jeho obsadením sa potvrdilo, že ak si do dramatickej úlohy vyberiete komika, môže to dopadnúť ešte lepšie, ako keď si do nej vyberiete shakespearovského divadelníka. Bohužiaľ, Lithgow nie je na plátne prehnane veľa a jeho rola nakoniec nie je možno až taká dobrá, ako mohla byť. Verím ale, že ak by mal väčší priestor a rola duševne chorého muža by bola ešte psychologicky prepracovanejšia, minimálne nominácia na minimálne Zlatý glóbus by nereálna nebola...

Opice boli stvárnené trikovou metódou, ako bol v minulosti stvárnený napr. spomínaný Gloch v PÁNOVI PRSTEŇOV, King Kong v Jacksonovom filme alebo robot Sonny v JA, ROBOT. Hoci sú triky v niektorých scénach diskutabilné (čo už sa ale nedá povedať o prepracovanej detailnej mimike opíc), i tak je to kus odvedenej práce. Na filme je ale najlepšie, že nestojí a nepadá na trikoch. Je to prosto dobrý príbeh... a to napriek tomu, že samotný scenár nie je príliš dobrý.

Film má takmer dve hodiny a akcia nastane až na konci, kedy ma tvorcovia zaskočili sviežimi nápadmi (kone verzus opice, vrtuľník, kanálový poklop do predného skla, voda verzus elektrika). Záver je otvorený dokorán pre prípadné pokračovanie (ktoré takmer určite priskáče) spôsobom, ktorý sa mi celkom páčil (lebo režisér ani po akčných orgiách nezabúda na postavy a na to, aké vzťahy medzi nimi boli). Film určite nestojí na akcii a paradoxne ani na trikoch, pretože sú väčšinou také dobré, že si ich paradoxne čoskoro prestanete všímať. V tomto smere teda treba oceniť kvalitné „nenápadné“ technické pozadie filmu, za ktorým stoja mená ako Andrew Lesnie (kameraman PÁNA PRSTEŇOV), Patrick Doyle (skladateľ Branaghovho FRANKENSTEINA) či Conrad Buff IV a Mark Goldblatt (strihači druhého TERMINÁTORA a ARMAGEDDONU).

Snímka stojí na postavách a dialógoch. Práve vďaka tomu, že v tomto smere scenáristi, herci a režisér odviedli dobrú prácu, príbeh nenudí. Naopak, je vzrušujúci napriek tomu, že som vedel, akým smerom sa dej bude vyvíjať. Ani uprostred akcie tvorcovia nepozabudli na postavy a vytvorili veľa úprimne dojímavých až nežných scén, po ktorých sa mi v očiach kde-tu objavili slzy.

Vďaka celkovému inteligentnému prístupu sa veci nedejú z čistého neba, ako je to v mnohých iných hollywoodskych hitoch, ale spravidla desať minút pred zvratom sledujeme udalosti, ktoré mu predchádzali. Zrazu zvrat nie je vycucaný z prsta, ale je výsledkom jediného logického možného vyústenia takto vystavanej situácie.

Faktom je, že nemôžem dať 80%, pretože to nakoniec nebolo zasa až také dobré, hoci som sa na film poriadne tešil. Scenáristi (ktorí film zároveň produkovali) tomu až na drobnosti veľa nedali, logika občas haprovala, v niektorých scénach mi opice pripadali prehnane veľké (i na zmutované opice), myslím, že zápletka sa dala využiť ešte provokatívnejšie (čo ak by sa infikovaní ľudia menili na „ľudské opice“?), herci nakoniec môžu byť radi, že sa im tak biedne napísané postavy podarilo aspoň ako-tak uhrať dôstojne a miestami je v deji priveľa zbytočných oslích mostíkov (zbytočné nakazenie uprostred pokusu, zbytočné kýchnutie na suseda, zbytočná postava násilníka).

Ak vezmeme do úvahy napr. mizerné DOBYTIE PLANÉTY OPÍC, ktorému som dal 40%, zaslúžil by si najnovší príspevok do ságy minimálne 80%. Na tých je ale scenár až príliš priemerný. Takže musím paradoxne dať len úplne rovnakých 60%, ktoré som dal aj oveľa horšej Burtonovej verzii. Tej som pre zmenu nemohol dať len 40%, lebo to stále bolo o dosť lepšie, ako ÚTEK Z PLANÉTY OPÍC (40%). ZRODENIE PLANÉTY OPÍC by si teda zaslúžil skôr 70%.

P.S. – Na strane druhej, tvorcovia to veľmi nenápadne, ale o to šokujúcejšie, nakoniec predsa len zaplietli (medzi rečou spomínané správy o vesmírnej lodi)

P.S. 2 – Po záverečných titulkoch nasleduje bonusová scéna o "infekcii".

Rise of the Planet of the Apes, USA 2011, cca 105 minút

Réžia: Rupert Wyatt. Scenár: Rick Jaffa, Amanda Silverová. Hudba: Patrick Doyle. Kamera: Andrew Lesnie. Hrajú: James Franco, Andy Serkis, Brian Cox, John Lithgow, Freida Pintoová, Tom Felton, David Oyelowo, Andy Serkis („predhrávateľ“ Cézara) a ďalší