Útek z Planéty opíc [4O %]
Sci-fi
Napísal Ivan Kučera   
Streda, 18 Máj 2011 16:13

Recenzia na tretí diel opičej série ÚTEK Z PLANÉTY OPÍC, už bez Charltona Hestona.

Recenzia obsahuje spoilery.

Po PLANÉTE OPÍC a DO VNÚTRA PLANÉTY OPÍC v poradí tretia PLANÉTA OPÍC.

Helikoptéra, letiaca nad morom, ohlási základni objavenie zhavarovanej kozmickej lode. Dalo by sa z toho súdiť, že sa nachádzame v budúcnosti, kde sú podobné úkazy dennodennou rutinou, pretože to piloti hovoria znudeným tónom. Je to ale celé zvláštne, pretože kostýmy či zbrane odpovedajú cca sedemdesiatym rokom 20. storočia. Navyše, najneskôr v piatej časti (BITKE O PLANÉTU OPÍC) sa JASNE povie, že udalosti z tohto filmu sa NAOZAJ odohrali začiatkom 70. rokov. Je to zvláštne, že Američania už vtedy vysielali do vesmíru lode, ale svojej fantázii naivní scenáristi série hranice nikdy nedávali.

Po vytiahnutí lode na pobrežie z korábu vylezú traja kozmonauti, dajú si dole prilby – sú to opice! Fanúšikovia predchádzajúcich dvoch dielov poznajú DVE z nich: otravne tvrdohlavú Ziru (Kim Hunterová) a jej manžela Corneliusa (po dvojke, v ktorej bol pod maskou David Watson, sa do úlohy z originálu vracia Roddy McDowall). Tretím je šimpanz Milo (Sal Mineo).

Zo začiatku nepovedia ani slovo (pripadá im to ako dobrý nápad) a napriek tomu, že na sebe mali skafandre, vyliezli z kozmickej lode, majú tašku s vlastným oblečením a začnú si pomaranče krájať príborom (!), americká armáda ich zavrie do klietky. Že merajú meter sedemdesiat, chodia po dvoch a obliekajú sa, nerieši.

Keďže ale časom prehovoria (medzitým Milo bizarne zomiera rukami „obyčajnej pozemskej“ gorily, ktorá je zavretá vo vedľajšej klietke), sú zo ZOO v Los Angeles prevezené do hotela. Tu sa z nich stanú mediálne hviezdy a miláčikovia verejnosti.

Ako sa vysvetlí, pochádzajú zo Zeme, ale z jej budúcnosti. Odleteli z nej tesne pred odpálením atómovky (viď. záver dvojky). Keďže sa ale dostali do „časovej slučky“, opätovne pristáli na Zemi... ibaže v jej MINULOSTI (TEDA DÁVNO pred tým, než opice začali hovoriť - čiže asi 2000 rokov pred jej zničením. Stíhate?

Opice sú prevezené z hotela do vojenskej základne. Tu je Zira „zhypnotizovaná“ a prezradí veci, kvôli ktorým jej hrozí vykonanie potratu (je tehotná) a sterilizácia (a Corneliusovi kastrácia).

Cornelius v hneve zabije ošetrovateľa a utečie, aj so Zirou, zo základne. Dobrý psychiater Lewis Dixon (Bradford Dillman) ich ukryje u cirkusanta Armanda (Ricardo Montalban), kde Zira porodí. Odtiaľ aj so synom (ktorého pomenujú Milo a ktorý vyzerá ako obyčajné mláďa šimpanza, v štvorke sa však už nevolá Milo, ale Cézar), utekajú do „vrakoviska“ lodí.

Tam ich však armáda nájde a na konci filmu je Cornelius zabitý. Detto Zira, ktorá ešte stihne svoje dieťa utopiť, aby netrpelo. Na konci zisťujeme, že v skutočnosti ešte v cirkuse malého Mila vymenila za práve narodené (to je ale náhoda) šimpanzie mláďa, ktoré vrhla miestna samica. Mizerný film končí relatívne mrazivou scénkou, v ktorej malý Milo (Cézar?) v klietke prvýkrát povie slovo „mama“...

Jednotlivé časti si začínajú odporovať. V tretej časti sa Zira prizná, že v minulosti (budúcnosti?) „veľa ľudí rozrezala“. Pritom pár minút predtým tvrdí, že bola psychiatrička a pokiaľ som prvé dve časti pozeral pozorne, tiež sa prikláňam k názoru, že bola pacifistická a odmietala pitvať divochov. To bola predsa práca orangutanov, nie? Spomínate na scénu z prvej časti, keď Taylor uvidí svojho parťáka, no keď ten sa k nemu otočí tvárou, Taylor vidí, že mu bola prevedená lobotómia? Vždy som si myslel, že to urobili orangutany...

Pozoruhodná je zmena opíc. Keď Taylor v „jednotke“ poskladal z papierika lietadlo a hodil ho, opice boli uveličené. Takmer kolabovali. V dvojke sa evidentne nikam výrazne nepohli. NAPRIEK TOMU je v trojke „medzi rečou“ spomenuté, že koráb, ktorým uleteli z vybuchujúcej planéty, je zrekonštruovaný TAYLOROV KORÁB. Ten ZREJME z jazera (do ktorého padol v prvej časti) vylovil (ako?) Milo a opravil ho. Keďže to nie je konkrétnejšie vysvetlené, môžeme si len domýšľať, ako môže opica, ktorá ledva pozná drevené koleso, zrekonštruovať „železnú“ kozmickú loď a, ako hovorí Zira, naučiť sa ju pilotovať. Odleteli tesne pred výbuchom. Ako sa dozvieme v polovici snímky, Zem prestane existovať v roku 3950 (resp. 3951) po Kristovi (pravdepodobne).

Tento diel vysvetľuje univerzum, v akom sa séria odohráva – zistíme, ako to začalo. Ľudstvu epidémia vyhubila domácich maznáčikov (psov a mačky). Keďže ale človeku bolo za zvieratami ľúto, vybral si nového miláčika. Opicu.

Časom sa z domácich maznáčikov stali sluhovia. Pozorovali nás a po dvoch storočiach si uvedomili svoje nelichotivé postavenie. Začali sa zgrupovať do skupiniek a naučili sa ovládať zbrane. „Pád ľudstva“ bol od tej chvíle otázkou času. To sa aspoň hovorí v trojke. V štvorke, DOBYTÍ PLANÉTY OPÍC, však dôjde k vzbure o 180 rokov skôr (dej štvorky sa odohráva 20 rokov po udalostiach z trojky). Má tu niekto problém so základnou matematikou alebo som len niečo zle pochopil?

Film režíroval Don Taylor, ktorý dostal po seriáloch (napr. „Alfred Hitchcock uvádza“) ponuku na sériu drahých hollywoodskych snímok, v čele s dnešným filmom (a oveľa lepším sci-fi TAJOMNÁ ŽIARA NAD PACIFIKOM). Väčšinou sa však potácal od mizerného filmu k mizernému (viď. podobne zbytočné pokračovanie kultového filmu, DAMIEN: OMEN 2). Hoci sa k sérii v trojke vrátil legendárny skladateľ Jerry Goldsmith i herec McDowall (obaja v dvojke chýbali), výsledný film, ktorý prišiel len rok po dvojke, nestál za veľa. To skutočné peklo ale malo v ságe ešte len prísť.

Escape from the Planet of the Apes, USA 1971, cca 98 minút

Réžia: Don Taylor. Scenár: Paul Dehn. Kamera: Joseph F. Biroc. Hudba: Jerry Goldsmith. Hrajú: Roddy McDowall, Kim Hunterová, Bradford Dillman, Eric Braeden, Ricardo Montalban, Sal Mineo, M. Emmet Walsh a ďalší