2001: Vesmírna odysea (100 %)
Sci-fi
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 26 August 2010 06:55

Recenzia na film Stanleyho Kubricka 2001: VESMÍRNA ODYSEA.

Tiež máte plné plomby toho, ako najbližší filmový expert pokladá dielo Stanleyho Kubricka za také filozofické, že ste dodnes nenabrali odvahu pozrieť si žiadny z jeho vtipných filmov?

Zopár rokov píšem o filmoch a čítam články o filmoch od iných, preto viem, že Stanley Kubrick má povesť tajomného režisérskeho vizionára, ktorého filmy nie sú (a nikdy neboli) „ľahko stráviteľné“. Že nimi vždy chcel „niečo povedať“ (alebo aspoň naznačiť). Že to vlastne neboli filmy, ale filozofické názory, zhmotnené na filmový pás. Človek bez vysokej školy aby sa bál Kubricka pozerať, lebo sa prevalí, že je nevzdelané hovado, nemá právo vyjadrovať sa k „umeniu“ a nemá morálne právo pozerať maximálne „Priateľov“, nič proti nim. Až ma desí, akú tajomnú potrebu „mystifikovať“ osobu Kubricka všetci majú. Akoby to ani nebol človek.

TAK JA UŽ TOHO MÁM DOSŤ. Mám Kubricka rád práve za to, aké bohovské filmy robil. Ako niekto nemôže „rozumieť“ BARRYMU LINDONOVI, MECHANICKÉMU POMARANČU, OSVIETENIU alebo EYES WIDE SHUT - SPAĽUJÚCEJ VÁŠNI? Čomu tam nerozumie? Veď sú to normálne filmy... Kubrick v nich rozprával o samoľúbosti, o tom, čo sa stane, ak sa násilím potlačí násilie, o šialenstve. Čo v tom chce kto hľadať za metafory, dvojzmysly a „ťažké témy“? Kde tam niektorí stále vidia akési „neuchopiteľné filozofie“? Chlap v hoteli sa zblázni a chce rozsekať ženu a syna na kusy. TOMU sa nedá nechápať?

2001: VESMÍRNA ODYSEA (ktorá sa neskôr dočkala, ani nečítajte ďalej, lebo je to neuveriteľné... voľného pokračovania... s Royom Scheiderom a Janom Třískom!!!) býva pokladaná asi za „najnezrozumiteľnejšieho Kubricka“. Neviem, prečo. Asi preto, že sú v tom (možno) mimozemšťania a hrá do toho „klasická hudba“.

Kubrickov sci-fi epos, ktorému sa dodnes (august 2010) „žánrovo priblížilo“ len zopár filmárov (vlastne mi napadajú len Danny Boyle a Steven Soderbergh), je rozdelený na niekoľko častí. Každá má spoločného menovateľa: tajomný niekoľkometrový monolit, ktorý sa nečakane objavuje „z ničoho nič“ na nepravdepodobných miestach. Najskôr v dávnej minulosti ľudstva, kedy sme ešte boli opice (možno). Potom v budúcnosti, kedy ľudstvo ovláda tajomstvo vesmírnych letov a na Mesiac posiela tím vedcov (vedených pokojným Američanom Floydom), aby preskúmali zvláštnu vec, ktorá sa na jeho povrchu objavila. Samozrejme monolit (asi štyri metre vysoký tenký a hladký kváder), o ktorom tunajší vedci zistili len toľko, že tu bol zakopaný pred štyrmi miliónmi rokov. Pekné na Kubrickovi je, že nám odťažitý sci-fi svet približuje pôvabnými drobnosťami, ktoré chladné priestory zabývajú príjemným, dobre známym „ľudským teplom“ (popri futuristickom lete vesmírnym korábom sa astronauti dohadujú o tom, či je lepší chlebíček s kuracou alebo šunkovou príchuťou, ako povedak klasik, je to o DETAILOCH).

Následne dej skáče znova dopredu (o 18 mesiacov): ako tretiu „líniu“ sledujeme tichú plavbu kozmickej americkej lode Discovery One (letiacej k pol miliardy míľ /momentálne sú 80 miliónov míľ od Zeme/ vzdialenému Jupiteru, teda tým smerom, ktorým vysiela signál mesačný monolit a kde teda, pravdepodobne, existuje mimozemská civilizácia ktorá ho asi vyrobila alebo aspoň stopy po jej existencii – a zániku). Traja z päťčlennej posádky sa nachádzajú v umelom spánku, „hore“ sú len dvaja astronauti. Ich „vesmírny deň“ sa odvíja v pomalom, mlčanlivom a rutinnom tempe, keďže loď je na 99% ovládaná geniálnym palubným počítačom s názvom HAL 9000. Môže počítač zošalieť? Boj dvoch mužov končí tragicky: prežije (a tu sa začína štvrtý príbeh jedného celovečerného filmu) jediný. „V hlbinách filozofického kozmu“ sa stretáva s mimozemskou civilizáciou (alebo také niečo; že si scénu môže každý vyložiť po svojom, ešte neznamená, že je to nepochopiteľný film). Ale halucinogénna snová pasáž, plná hrajúcich sa farieb, je taká šialená, že to má ďaleko k VOTRELCOVI, VOTRELCOM či BLÍZKYM STRETNUTIAM TRETIEHO DRUHU.

Samozrejme, všetky spomenuté kultové filmy vznikli PO dnešnej snímke. Tá vznikla už v roku 1968 (teda takmer desať rokov pred HVIEZDNYMI VOJNAMI, ktoré sa už zrazu až také revolučné nejavia). Je neuveriteľné, ako mohol niekto v tej dobe (kedy boli počítače naozaj skôr sci-fi, nevraviac o „počítačových efektoch“) NIEČO TAK NÁROČNÉ nakrútiť. Vychádza mi z toho, že Kubrick, ktorý sa podieľal i na scenári (inšpiroval sa dielom A.C. Clarkea, pričom tento žánrový velikán mu so scenárom dokonca POMÁHAL!) a výrobe špeciálnych efektov (a produkcii), bol génius a právom za triky získal Oscara. Snímka bola ďalej nominovaná už „len“ za réžiu, scenár a výpravu.

To, že sa jedná o kultový film, poznáte podľa toho, že ho mnohí kopírovali (VOTRELEC s tiež vzbúreným počítačom), parodovali (ZOOLANDER) a daný film obsahuje minimálne jednu geniálnu scénu („hod kosťou“, dnes už je to všetkými do zunovania citovaná scéna, ale keď sa nad ňou zamyslíte, skutočne je to až geniálne – vypovedať jednou kosťou behom dvadsiatich sekúnd históriu ľudstva). Dokonca, keď porovnáme masky „opíc“ s tými z PLANÉTY OPÍC, je výsledok neporovnateľný a to sú oba filmy z toho istého roku (lacnosťou zaváňa len prítomnosť mláďat, čo sú proste "skutočné" mladé šimpanzy).

Disciplinovaní herci sú sympatickí, až skvelí, výnimočnú výpravu/kostýmy/masky komentovať ani nebudem. V „opičej“ pasáži ma fascinovala atmosféra („rozľahlej krajiny, kde vládne mrazivé ticho, len občas prerušené krvavým útokom predátora na „opicu“). Pasáž na Mesiaci bola krásne tajomná. Časť „boj proti počítaču“ bola taká dobrá, až si myslím, že ju režíroval Hitchcock. A záverečný „let farbami“ pokladám za filozofický a to mám odpor k filmom, hrajúcim sa na filozofiu.

- 2001: A SPACE ODYSSEY, Veľká Británia/USA 1968, cca 141 minút -

Réžia: Stanley Kubrick. Scenár: Stanley Kubrick, A.C. Clarke (podľa diela A.C. Clarkea). Kamera: Geoffrey Unsworth. Strih: Ray Lovejoy. Hrajú: Keir Dullea, Gary Lockwood, William Sylvester, Vivian Kubricková, Margaret Tyzack a ďalší

BlueBoard.cz