Diabol v tele [4O %]
Satanské horory 666
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 07 Jún 2012 04:00

Recenzia vymetačského „kamerového“ hororu DIABOL V TELE (2012).

Recenzia obsahuje spoilery.

Keď bola Isabella Rossiová malá, jej matka počas neoficiálneho exorcizmu (vyháňania diabla z jej tela) zabila troch ľudí. Súd uznal jej konanie za nesvojprávne (z dôvodu duševnej poruchy) a umiestnil ju do talianskej psychiatrickej liečebne. Keď sa z dievčatka v roku 2009 stala mladá žena, rozhodla sa o tom nakrútiť dokument...

Medzi najslávnejšie piliere satanských hororov patrí ROSEMARY MÁ DIEŤATKO (1968) Romana Polańského a VYHÁŇAČ DIABLA (1973) Williama Friedkina. Satanské horory môžeme deliť na vyčíňanie samotného Satana resp. jeho potomka (PRICHÁDZA SATAN!/1976, VLÁDCA TEMNÔT/1987) alebo na vymetanie démona (nie Satana) z človeka.

V posledných rokoch vzniklo dosť príspevkov do tohto drsného hororového pod-žánru. Tom Wilkinson si v roku 2005 zahral v pokuse o rekonštrukciu skutočných udalostí V MOCI DIABLA, v tomto smere je ale zaujímavejší skôr nemecký film REQUIEM/2006. Ďalej Renny Harlin nakrútil prequel k VYHÁŇAČOVI DIABLA (2004), Anthony Hopkins hral v RITUÁLI (2011) a do žánru prispeli aj Španieli prvým a druhým [REC], Shyamalan DIABLOM a v roku 2006 John Moore remakeom SATAN PRICHÁDZA.

V roku 2012 do kín prichádza nízkorozpočtová (cca 1 milión dolárov) snímka DIABOL V TELE, nakrútená „kamerovou“ metódou typu ZÁHADY BLAIR WITCH. V tomto pod-žánri to pôsobí zaujímavo, hoci s rovnakým prístupom prišiel už pred dvoma rokmi Eli Roth.

V prvom rade – film je príjemne krátky, zbytočne sa nevlečie ani nenudí, neznámi mladí herci sú paradoxne zaujímavejší, ako starý Anthony Hopkins pokúšajúci sa o „veľké herectvo“ a filmu nemožno občas uprieť nepríjemné mrazenie, keďže exorcizmus je kontroverzný fenomén, o ktorom Vatikán radšej nehovorí. Tvorcovia si naštudovali tému, takže posadnutá obeť disponuje veľkou fyzickou silou, používa viacero jazykov a prízvukov, často sa jej menia nálady a jej telo sa prehýba do neprirodzených uhlov.

Tvorcovia zároveň evidentne vedia, koľko je na svete satanských hororov a tak sa snažia ten svoj inovovať. Robia to ale tak brutálne, že im z toho nezostal kameň na kameni. Výsledkom je chaotický dej, plný zmätku. Ďalej to už bez spoilerov nepôjde, takže čítajte na vlastnú zodpovednosť.

Pôvodne som myslel, že film bude o skupinke vymetačov, ktorí robia exorcizmus na hrdinkinej matke. Skupinka vymetačov tu skutočne je, posadnutých osôb je ale prekvapivo hneď niekoľko. Najskôr sa hrdinka zúčastňuje neoficiálneho exorcizmu v suteréne domu, kde je obeťou mladé dievča. Myslel som, že tu zostaneme až do konca podozrivo krátkeho filmu (ďalšou podozrivou vecou je, že film bol údajne nakrútený už v roku 2009, no do kín sa dostal až v roku 2012), v skutočnosti v ňom ale strávime iba asi 10 minút, démona úspešne (?) vyženieme a nasleduje démona z matky z úvodu filmu, odohrávajúce sa v nemocnici.

Aj z nej ale čoskoro odchádzame a stávame sa svedkami zaujímavého krstu, aký som vo filme myslím ešte nevidel. Ukáže sa, že démon zrejme preskakuje z jedného hrdinu na druhého. Nasleduje pasáž z nočného domu s posadnutým mladým budúcim kňazom a následne ešte jedna pasáž, znova v nemocnici. Film teda pripomína skôr zombíčiny (resp. [REC]), v ktorých tiež nákaza preskakuje z jedného hrdinu na druhého, než klasický vymetačský horor.

DIABOL V TELE teda/tým pádom nie je klasický vymetačský horor, ak za klasický pokladáte taký, v ktorom kňaz dve hodiny v jednom dome vymetá diabla z jednej osoby.

Nasleduje finále v aute, ktoré končí zrážkou s proti idúcim vozidlom a nasledujú záverečné titulky.

Divákov takýto záver samozrejme možno nahnevá, no skoro všetky kamerové horory (vrátane ZÁHADY BLAIR WITCH), ktoré som v posledných rokoch videl (a už ich nejakých 20 veru bude...) sa končili podobne. Teda nijako (od troch PARANORMAL ACTIVITY cez EVIDENCE po APOLLO 18, ATROCIOUS, GRAVE ENCOUNTERS, LAKE MUNGO atď., originálne názvy uvádzam preto, že filmy u nás dodnes neboli uvedené do oficiálnej distribúcie).

Film na mňa vďaka takto zvláštne vystavanému scenáru pôsobil dojmom, ako keby už vznikli štyri časti DIABLA V TELE a na desiate výročie niekto zostrihal najlepšie scény a dal ich (v chronologickom poradí) do jedného filmu s ledva celovečernou minutážou.

Film paradoxne na mňa i práve vinou čudného scenára pôsobil atraktívnym dojmom a miestami bol nepríjemný, zlovestný a surový. Predovšetkým spôsob, akým boli zobrazení jednotliví posadnutí (reč, pohyby, gestikulácia, mimika). Dialógy, v ktorých postavy riešili vzťahy medzi sebou, ma vôbec nebavili, no jednotlivé vymetania boli nakrútené pôsobivo. Také boli aj dialógy, v ktorých postavy nechali osobné záležitosti bokom a rozprávali sa o vymetaní.

Celé je to každopádne čudné, správanie „diablov“ podľa mňa nemá logiku a logiku nemá ani zopár iných vecí zo scenára (odkedy môže démonom posadnutý človek vstúpiť do kostola, akoby sa nechumelilo?).

The Devil Inside, USA, cca 83 minút

Réžia: William Brent Bell. Scenár: William Brent Bell, Matthew Peterman. Hudba: Brett Detar, Ben Romans. Kamera: Gonzalo Amat. Hrajú: Fernanda Andradeová, Simon Quarterman a ďalší