Hemingway a Gellhornová [6O %]
Romantika
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 05 August 2013 04:00

Recenzia romantickej drámy podľa skutočných udalostí s Cliveom Owenom a Nicole Kidmanovou.

Podobne ako u HITCHOCKA s Hopkinsom, ani tu mi nie je príliš jasné žánrové zaradenie. Životopis to totiž napriek istým očakávaniam nie je. Nie je to ale ani „klasický“ vojnový film. A hoci má čo-to z drámy (a rozhodne nie málo), nakoniec som sa ho, možno trúfalo, rozhodol zaradiť do romantiky.

Robustného Ernesta Hemingwaya (1899 – † 1961) zrejme netreba príliš predstavovať. Najreprezentatívnejší predstaviteľ Stratenej generácie (ďalej napr. Erich Maria Remarque, od ktorého bolo sfilmované toto) prežil svetovú vojnu, no ako jeho súkmeňovci, ani on tým nebol nadšený. Radšej by bol mŕtvy. Vo vojne zažil peklo. Videl bezmocnosť, dezilúziu z autorít aj zo sveta ako celku, neuveriteľné jatky, nezmyslenú každodennú smrť, zabitia rovesníkov, priateľov, kamarátov.

Nečudo, že keď vojna skončila, pokúsil sa zničiť sám seba. Niekto by povedal, že si chcel len užívať života plnými dúškami. Zábava, ženy, alkohol. Ja si ale skôr myslím, že to bol zničujúci spôsob života. Alebo len spôsob, ako ďalej žiť a každý deň nemyslieť na minulosť? Ťažko povedať, je to asi na posúdenie každého z nás.

Tak či onak, milovník boxu, lovu, dobrého jedla, písania a mačiek, síce získal Nobelovu cenu za literatúru a dodnes patrí k legendám literatúry, zároveň ale množstvu ľudí vo svojom okolí, keď ešte žil, ublížil a zranil ich svojím správaním a životným štýlom. Nakoniec sa zastrelil. Osobne sa čudujem, že až tak neskoro. Mohli ste od neho čítať množstvo poviedok a slávnych románov a noviel, napr. „Zbohom zbraniam“, „Rajská záhrada“ alebo „Starec a more“. Čítal som od neho skoro všetko, ale len minimum vecí ma strhlo. Napriek tomu si ho paradoxne vážim. Vážim si úsporný štýl, akým písal (a ktorý neskôr dotiahol do dokonalosti Charles Bukowski). V tomto smere je pre mňa vzorom a nijako mimoriadne neriešim, aký bol človek, aj keď to s ním určite bolo ťažké a zlé.

Každopádne viem o Hemingwayovi dosť na to, aby som mohol skonštatovať, že o ňom evidentne vedeli dosť aj tvorcovia tohto filmu. Ale nepredbiehajme.

S Marthou Gellhornovou (*1908 - † 1998) je situácia komplikovanejšia. Vraj bola pokladaná za jedného z najlepších vojnových reportérov. Behom takmer polstoročia písala o mnohých krvavých konfliktoch na celom svete. Hoci som o Hemingwayovi čítal veľa článkov a kníh, priznám sa, že som o Gellhornovej alebo nikdy nepočul alebo počul, ale už som na to zabudol. V skutočnosti naozaj existovala, naozaj bola jeho manželkou (v poradí treťou... zo štyroch...) a, čo sa vo filme už pokiaľ viem nespomína, nakoniec aj ona spáchala samovraždu.

Tak či tak, ak mám veriť tomuto filmu (a ja nemám dôvod neveriť), potom spolu mali búrlivý vzťah, ktorý neskončil dobre, ale nikdy na seba nezabudli. A nikdy nebol postavený iba o sexe.

V roku 2012 televízia HBO za takmer 20 miliónov dolárov angažovala režiséra Philipa Kaufmana, aby v produkcii prekvapivo Jamesa Gandolfiniho (herca zo „Sopranovcov“, MEXIČANA a POSLEDNEJ PEVNOSTI) nakrútil takmer trojhodinovú drámu, ktorá sa niektorými výjavmi z vojnového epicentra podobá Spielbergovým záležitostiam „Bratstvo neohrozených“ a „Pacifik“. Kaufman je inak režisér INVÁZIE ZLODEJOV TIEL z roku 1978 alebo drámy HENRY A JUNE. Nikdy nerobil sto filmov ročne, ale po takmer katastrofálnom VYCHÁDZAJÚCOM SLNKU z roku 1993, kde ho takmer zničil Michael Crichton, sa takmer úplne odmlčal, česť trom výnimkám. HEMINGWAY A GELLHORNOVÁ je jednou z nich (druhou je nudný triler s Ashley Juddovou, Andym Garciaom a Samuelom L. Jacksonom KĽÚČ K VRAŽDE a druhou QUILLS – PEROM MARKÍZA DE SADE s Geoffreym Rushom). Čo už sa o ňom nevie, resp. sa na to zabúda, je to, že kedysi napísal námet pre prvé dobrodružstvo Indiana Jonesa

Kaufman nie je zlý režisér. HEMINGWAY A GELLHORNOVÁ miestami z „normálneho hraného filmu“ plynulo prechádza do záberov, ktoré pôsobia ako archívne dobové zábery vtedajších vojnových reportérov. Je to pôsobivé, ale samotné scény z vojnového inferna ma nechali chladným. Neboli zlé, ale nebolo to niečo, čo by ma strhlo tak, ako svojho času ZACHRÁŇTE VOJAKA RYANA.

Našťastie, vo filme sú okrem vojny a politiky (menšie úlohy Rusov si zahrali Robert Duvall a „Monk“ Tony Shalhoub) aj „normálne“ dialógové a vzťahové scény. Určite sa nejedná o plnohodnotný životopis a to napriek tomu, že končí tak, ako si asi teraz myslíte, že končí, ale bojíte sa, že na to tvorcovia nemali odvahu (mali). No ako niekto, kto si Hemingwaya váži a dosť o ňom vie, nemám pocit, že by mi tvorcovia podsúvali „upravené“ informácie. Okrajovo musím spomenúť v podstate dokonalú masku na konci, kedy som mal pocit, že sa jedná o skutočného Hemingwaya, akého si pamätám z fotiek.

Hemingwaya a Gellhornovú si zahrali Clive Owen a Nicole Kidmanová. Nikto z nich nie je môj vyložene obľúbený herec. Kidmanovú mám pomerne rád, hoci jej výber je často nepochopiteľný (INVÁZIA, STEPFORDSKÉ PANIČKY, MOJA KRÁSNA ČARODEJNICA). Našťastie to kompenzuje výkonmi vo filmoch ako NÁVRAT DO COLD MOUNTAIN, TÍ DRUHÍ alebo KRÁLIČIA NORA. V úlohe Gellhornovej je presná, na čom určite malo podiel, že dostala kvalitnú rolu. Našťastie sa aj párkrát vyzlečie, vrátane relatívne slávnej scény „sex v bombardovanom hoteli“, keď všade naokolo lietajú kusy stien. Časom z toho možno bude komická scénka v „Scary Movie 17“, ale tu to funguje v štýlom „sexom proti šialenstvu“.

Owena nemám rád. Pripadá mi ako čudný moták, ktorý sa nešikovne, ako slon v porceláne, tacká plátnom. Rovnako akceptovateľný, ako herec, by pravdepodobne bol ako inštalatér, zametač chodníkov, robotník na stavbe alebo gigolo. Hral síce aj v dobrých filmoch (POTOMKOVIA ĽUDÍ), tie sa mi ale nepáčili kvôli nemu, ale kvôli scenáru. Už fyzicky mi Clive pripadá nesympatický. Našťastie, v tomto filme je celý čas pomerne výrazne zamaskovaný (okuliare a fúzy + neskôr brada a nadváha). Myslel som si, že po polhodine sa oholí, vďakabohu ale nie. Vytvoril takého Hemingwaya, akého som si vždy predstavoval. Dominantného, hlučného, žoviálneho, emotívneho, občas surového a krutého, no pozornejší človek vidí, že je to len jeho spôsob, ako bojovať proti veciam, s ktorými nesúhlasí.

S Kidmanovou (ktorá zrejme má nejaký psychický problém, lebo vždy rada hrávala po boku podobných priemerne talentovaných samcov, ďalej napr. Daniel Craig a Hugh Jackman) mu to pristane. Obaja boli nominovaní na Zlatý glóbus. Otázka, či je Owen lepší ako detský Chris O´Donnell v nevydarenej LÁSKY A VOJNE (čo bolo zrejme jedno z 50 najnevhodnejších hereckých obsadení desaťročia), je nemiestna a budem sa tváriť, že som ju nepočul.

Vo filme okrem Duvalla a Shalhouba hrajú aj iní známi herci (napr. David Strathairn, môj obľúbený Peter Coyote alebo Parker Poseyová), no len podpornú figúrky. Prím hrajú Kidmanová/Owen, pričom vo filme ťažko nájsť scénu, v ktorej by nebol aspoň jeden z nich. Takže je to fajn, ale (česť výnimkám) nijako extra ma to nechytilo za srdce. No som rád, že som si to mohol overiť.

Hemingway & Gellhorn, USA 2012, cca 155 minút

Réžia: Philip Kaufman. Scenár: Jerry Stahl, Barbara Turnerová. Hudba: Javier Navarrete. Kamera: Rogier Stoffers. Hrajú: Nicole Kidmanová, Clive Owen, Robert Duvall, Parker Poseyová, Connie Nielsenová, Jeffrey Jones, Tony Shalhoub, David Strathairn, Peter Coyote, Brooke Adamsová a ďalší