Lososy v Jemene [4O %]
Romantika
Napísal Ivan Kučera   
Utorok, 11 Jún 2013 04:00

Recenzia takmer rybacej romantickej melodrámy s Ewanom McGregorom a Emily Bluntovou LOSOSY V JEMENE (2011).

Pre podobných expertov (na problematiku rýb a zemepisu) ako som ja: lososy v Jemene rozhodne bežne vo voľnej prírode nežijú. Myslieť si, že žijú, by bolo podobne trápne, ako myslieť si, že v našej voľnej prírode žije ľadový medveď alebo užovka na Marse. Napriek tomu sa v tomto filme o nasadenie tisícok týchto rýb musí pokúsiť (z politických dôvodov a za peniaze sympatického mocného šejka Muhammeda) netradičné duo McGregor/Bluntová...

A teraz k recenzii (môže obsahovať stopové prvky spoilerov).

Aby bolo jasno - hnevám sa na Lassea Hallströma za to, že nedokázal z LOSOSOV V JEMENE urobiť taký film, na aký bolo minimálne po stránke hercov a scenára zamiesené. Pred pozretím som bol takmer presvedčený o tom, že pod 80% nepôjdem. V priebehu pozerania som si začal uvedomovať, že pod 60% asi nepôjdem. No dve hodiny, ktoré ubehli od dopozerania jeho filmu, som prekvapil sám seba. Je to na 40%. Všetko nad by bolo neúprimné.

Je to samozrejme škoda, pretože Ewan McGregor je fajn, Emily Bluntová (DIABOL NOSÍ PRADU, VLKOLAK, LOOPER) je tiež celkom fajn a zatiaľ prakticky neznámy Egypťan Amr Waked (SYRIANA) ako priateľský šejk je dokonca viac, než len fajn. Samotná zápletka je dostatočne originálna/šialená na to, aby mohol film fungovať aj po stránke citového zatiahnutia diváka do myslí a sŕdc troch hlavných postáv. Prostredia Jemenu je zaujímavé samo osebe, detto občasné výlety do škótskej divočiny. Scenár obsahuje myšlienku „je jedno, akej sme národnosti, ide predsa o lásku“, tá sa ale nanešťastie do filmu takmer vôbec nedostala! Vlastne som prekvapený, že má film takmer dve hodiny, pretože sa v ňom skoro nič nestane (a to, čo sa stane, je hrozne predvídateľné – najskôr „prekvapivá“ vojakova smrť a následne jeho „prekvapivé“ oživenie).

A teraz nemám na mysli akčné scény. Tie ostatne od drámy režiséra ČOKOLÁDY samozrejme ani nečakám. Naopak – akonáhle tu bolo niečo, čo sa na ne malo podobať, bolo to na zaplakanie. Predovšetkým po stránke detinskej naivity – zúfalo nevydarený atentát na rieke je taký bizarný, že ešte ani teraz nemôžem uveriť tomu, že sa mi nesníval, ale že naozaj bol v hotovom filme. A čo sa týka geniálnej „teroristickej“ sabotáže... namiesto odpálenia priehrady „šikovní“ zabijaci len vypustia rieku. No to sú teda kurva ale teroristi, chcelo by sa zvolať. Aj šejkovo chytenie a jeho dvojhodinové šteklenie by bolo brutálnejšie a zmysluplnejšie, ako toto. Samozrejme chápem, že zrejme chceli udrieť na jeho najcitlivejšieho miesto, i tak to ale vo filme pôsobí nemiestne a nechtiac smiešne.

Fenomén lososov je prekvapivo zatlačený do úzadia a skoro vôbec o tieto svojím spôsobom fascinujúce ryby nejde. Samozrejme chápem, že v skutočnosti lososy predstavovali len spôsob, ako svetu ukázať isté veci. O samotné ryby de facto nikdy na 100% nešlo ani samotnému šejkovi, to som pochopil. Ale i tak si myslím, že bola amatérska a neodpustiteľná chyba, že sú lososy v deji až natoľko odsunuté na vedľajšiu koľaj. Vyzerajú totiž na celkom fascinujúc stvorenia.

A čo je na hlavnej koľaji? Dočerta vlastne nič! Románik medzi Bluntovou a McGregorom je napriek pomere veľkej charizme oboch hercov pojatý tak civilne, že keď sa na konci chytia za ruku, je to hotový výbuch emócií. Pravdaže i toto chápem – Bluntová je zranená istou vecou v jej živote a tak je celý film dosť nevýrazná, akoby utlmená. McGregor pre zmenu hrá muža s typicky neemočnou anglickou náturou. Mám v podstate rád nielen filmy plné emócií (TITANIC), ale aj filmy, v ktorých sa emócie odohrávajú takpovediac „pod povrchom“ (= nikto ich nahlas príliš nerieši, viď. ŽIVOT POD VODOU Wesa Andersona). LOSOSY V JEMENE sa mi však nepáčili.

Zaujímavé je, že sa v Hollywoode stále nájde niekto, kto dá rolu vo filme Kristin Scott Thomasovej (ZAKLÍNAČ KONÍ). Taký nechutne nesympatický anti-herecký zjav by som našiel snáď len na Slovensku. Rovnako odpudivá je aj McGregorova manželka. Švéd Hallström má zrejme zo žien obrovské komplexy a rozhodne nepatrí k režisérom, ktorí by o nich a pre ne mali nakrúcať film (áno, napriek zaliečavej ČOKOLÁDE).

Film je totálne neemotívny. Akonáhle sa objaví scéna, ktorá si koleduje o divákove slzy dojatia (spamätanie sa lososov a ich následné plávanie proti prúdu), je nemilosrdne ustrihnutá v tom najlepšom alebo nakrútená tak nezáživne, až to bolí.

Namiesto týchto pôsobivých scén ma režisér otravoval tupým (ne)vzťahom medzi Bluntovou a akýmsi mdlým vojačikom. Nechápem, prečo Hallström uprednostnil telenovelové banality pred parádnymi lososmi a parádnym šejkom. Pritom scenár napísal za MILIONÁRA Z CHATRČE oscarový Simon Beaufoy (ďalej bol na Oscara nominovaný za DO NAHA! a 127 HODÍN s Jamesom Francom).

Takže smola a škoda, pretože to určite malo na viac. Takto je to len „čosi“, akási vec, skôr nedorobený predmet, než hotový film. Musím sa priznať, že v tomto prípade ma to fakt mrzí. Nie prehnane, na to začína byť Hallström skutočne príliš veľký hlupák. Na jedného fantastického HAČIKA – PRÍBEH PSA pripadajú rutiny ako CASANOVA s Heathom Ledgerom, POBREŽNÉ SPRÁVY s Kevinom Spaceym, ŽIŤ PO SVOJOM s Redfordom... a teraz už aj LOSOSY V JEMENE s Ewanom McGregorom. Sa môžem na takéto filmy pekne krásne vybodnúť.

Salmon Fishing in the Yemen, Veľká Británia, cca 107 minút

Réžia: Lasse Hallström. Scenár: Simon Beaufoy (podľa knihy Paula Tordaya). Hudba: Dario Marianelli. Kamera: Terry Stacey. Hrajú: Emily Bluntová, Ewan McGregor, Kristin Scott Thomasová, Amr Waked a ďalší