Chef [7O %]
Road movie
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 27 Apríl 2015 03:00

Recenzia chutnej road movie od režiséra Iron Manov o hľadaní cesty k synovi. A samému sebe. Pomocou jedla.

Na úvod k žánru. Je to skôr melodráma, než road movie. V road movie by sa malo cestovať aspoň 80 – 90% minutáže, kým v Chefovi sa to deje relatívne nečasto. Rozhodol som sa napriek tomu šupnúť ho do kategórie road movie, nakoľko je v nej málo filmov :-)

Po Vianočnom škriatkovi, Zathure – Vesmírnom dobrodružstve, oboch Iron Manoch (recenzia prvého a druhého) a Kovbojoch a votrelcoch mal toho hollywoodsky režisér a herec Jon Favreau po krk. Odmietol réžiu Iron Mana 3 (resp. mu ju ani neponúkli, zostal každopádne aspoň ako producent a predstaviteľ Starkovho svojrázneho komorníka) a nakrútil si, len tak pre radosť (a podľa svojho scenára) takmer-road-movie o niekdajšom špičkovom šéfkuchárovi Carlovi.

Prečo bývalom? Zapredal sa totiž rutine, komercii a stereotypu. I vinou šéfa (Dustin Hoffman), ktorý ho núti nevybočiť z mantinelov. Carl toho ale má dosť a všetko vyvrcholí potýčkou s kulinárskym kritikom (Oliver Platt), vďaka čomu sa z neho síce stane hviezda internetu... ale nie v práve najpozitívnejšom zmysle. Vyčistiť si hlavu sa rozhodne výpoveďou a kúpou pojazdného stánku rýchleho občerstvenia. Spoločnosť mu robí len malý syn (Emjay Anthony) a bývalý kolega (John Leguizamo).

Najlepší šéfkuchári sveta nemajú nič proti jednoduchým jedlám. Skôr naopak. Musia byť ale výborne urobené a z kvalitných surovín. Čím je jedlo jednoduchšie a čerstvejšie, tým lepšie. Z tejto idei vychádza Chef.

Takmer päťdesiatnik Favreau si v ňom zahral titulnú rolu a tí z vás, čo viete, ako vyzerá, môžu byť jeho výzorom prekvapení. Zdá sa mi, že trocha schudol, nechal si narásť bradu a pridal tetovania (prípadne ich vždy mal? Neviem...) a nasadil také rýchlopalné kecanie, že problém stíhať bude mať aj Eddie Murphy s Chrisom Tuckerom a Chrisom Rockom.

Hľadať paralelu medzi Favreauom a Carlom je veľmi ľahké. Potreba oslobodiť sa od totálnej komercie, kde vám iní hovoria, ako to máte robiť a ako to má celé vyzerať. Jasné, to Favreau spustil rachot okolo marveloviek. Ale, ruku na srdce, jeho Iron Mani boli zrežírovaní tak „univerzálne“, že ich mohol nakrútiť ktokoľvek. Ale OK - Favreau ako „štartovač“ odviedol dobrú robotu. No nečudujem sa, že s tým sekol a rozhodol sa vyraziť s pár kamošmi na cesty a nakrútiť svieže uvoľneného, nezávislým dojmom pôsobiaceho Chefa.

Môžete sa síce nechať nalákať menami Downey, Johanssonová a Hoffman, ale ide o roličky na hrane camea. Viem, prečo ich Jon obsadil a viem, prečo im nedal väčší priestor. Najviac sa mi páčil Platt, ktorý vyzerá lepšie, ako pred desiatimi rokmi. Jon dal ale priestor hlavne sám sebe. Je to uragán, ktorý na seba strhne pozornosť a verím, že tí, čo ho doteraz nepoznali, sa po titulkoch budú pýtať, kto to je. Nezlezie z plátna, je skvelý. Je ozajstný, je pravdivý. Je sympaťák, ale i občasný cholerik. A rozhodne workoholik. Svoju prácu zbožňuje. Možno nie je dobrý otec a určite nebol dobrý manžel. Ale varenie miluje a urobil by preň prvé posledné. Je veľký, hlučný, žoviálny, otvorený, priamy a úprimný. No nie je hulvát ani hovädo. Je veľmi fajn tráviť dve hodiny v spoločnosti prima chlapíka.

Veľký priestor dostali však i ďalšie postavy. Jeho manželku hrá Sofía Vergaraová (Štyria bratia). Veľmi originálne je, že hoci sú rozvedení, majú priateľský vzťah. Je svieže vidieť normálny vzťah dvoch rozvedených, ktorí majú viac spoločných vecí, než je „iba“ syn. Toho si zahral už spomínaný Anthony a chémia medzi ním a Favreauom je taká skutočná a intenzívna, až som bol prekvapený, keď som sa dozvedel, že nejde o jeho skutočného syna. Výbornú štvorku dopĺňa Leguizamo zo Spawna. Tento magor často skĺzava do afektu, ale jeho priateľský kuchár Martin je jedna z najobyčajnejších a pritom najlepších postáv, aké hral. Niekedy stačí fakt málo.

Atmosféra je nadštandardne príjemná. Občas sa objaví náznak konfliktu, ale všetko je okamžite vyriešené. Zaujalo ma, ako postavy hovoria o problémoch, ktoré medzi sebou majú a to, čo by v drámach Larsa von Triera narástlo do obrích rozmerov kvôli mlčanlivosti postáv, to Favreauove riešia úprimným dialógom. Ktorý, áno, nebojím sa to napísať, je dojemný.

Za mínus by som označil, že film trvá takmer dve hodiny, no „tým“ filmom, ktorý si zamilujete, začne byť až v druhej polovičke. Jasné, nebyť prvej, kedy sa predstavujú postavy a budujú vzťahy, neužili by sme si druhú. I tak je ale prvá hodinka jemne zdĺhavá. Až keď si Favreau kúpi pojazdnú kuchyňu, začne to byť parádička.

Nebojte sa však, už predtým váš čaká veľa silných, dojemných a vtipných scén a zamilovania hodné postavy. A jedlo? To hrá hlavnú rolu. Taký filmový kulinársky zážitok som naposledy zažil v Ratatouille a to bolo v roku 2007. Scény varenia a jedenia sú nakrútené hravo, vynaliezavo, s láskou a najmä s chuťou.

Za mínus by som označil bleskovosť dialógov. Ak neviete po anglicky a budete odkázaní na titulky, miestami nebudete stíhať čítať (a chápať). Občas je to naozaj o nervy.

Ten hravý film má takú „príjemnú, hrejivú, ľudskú atmosféru“, že si možno poviete, že tu niečo nesedí, že policajt ich zavrie do basy, že Hoffman sa premení na masového vraha alebo že Leguizamo je v skutočnosti drogový díler, používajúci pojazdný stánok na dovoz drog. Ale nie, ozaj nič také, Chef je len o príjemných pocitoch. A je nakrútený tak dobre a napísaný tak férovo, že si nezaslúži, aby sme si z neho robili srandu. Lebo sám má zmysel pre humor.

P.S. – Jon každopádne dlho oddychovať nepotreboval, v roku 2014 začal režírovať vysokorozpočtovú, trikmi zapratanú Knihu džungle.

Chef, USA 2014, cca 114 minút

Réžia a scenár: Jon Favreau. Kamera: Kramer Morgenthau. Hrajú: Jon Favreau, John Leguizamo, Emjay Anthony, Scarlett Johanssonová, Dustin Hoffman, Sofía Vergaraová, Oliver Platt, Robert Downey Jr. a ďalší

............................................................................................................................

Môj spisovateľský web.

Môj spisovateľský profil na Facebooku.