Tomu neuveríš! [2O %]
Relácie
Napísal Ivan Kučera   
Štvrtok, 30 September 2010 17:56

Článok o skrachovanej „zábavnej“ relácii Juraja Mokrého, „Tomu neuveríš!“.

Na začiatok, aby som „vyrovnal skóre“, sa musím vyjadriť k sľubu, ktorý som Jurajovi v otvorenom liste dal minulý rok. Vtedy som tvrdil, že mu ako jediný v SR napíšem rolu na telo. Malo sa jednať o na tabletkách proti žalúdočným vredom 24 hodín denne frčiaceho šéfa oddelenia vrážd, ktorého dvaja nesúrodí podriadení sa čoraz viac zaplietajú do krvavej vojny medzi bratislavskou mafiou a Ministerstvom vnútra SR. Zápletku som mal rozpísanú v dvoch školských zošitoch, nakoniec sa ale ukázalo, že jediný režisér, ku ktorému ma ťahalo srdiečko, nemá záujem. Keďže srdiečko je vec dôležitá, musel som tým pádom práce na scenári s nepublikovateľným pracovným názvom oficiálne ukončiť skôr, než sa v podstate poriadne začali. Neoficiálne na tom stále pracujem, ale už sa jedná o klasický „šuplíkový nápad“.

Ale k veci.

V piatok 5. februára 2010 sa na obrazovkách TV Markíza krátko po dvadsiatej rozozvučal nový program, súťažno-zábavná šou „Tomu neuveríš!“. Nahradila markízacku bohužiaľ-klasiku „Aj múdry schybí“. Dnes, keď píšem tieto riadky (koniec septembra 2010) už našťastie Markíza nevyrába ani jednu z týchto príšerných relácií.

Najskôr k slovu súťažná. Nie je to ako u Andreja Bičana, že súťažia „rodiny z ľudu“. Nie je to ani ďalší „Milionár“. Súťažia dva tímy, každý má dvoch členov a rovnakého pohlavia, teda muži proti ženám. V prvej aj druhej časti Jozef Vajda a Maroš Kramár, oproti nim Zdena Studenková a Kamila Magálová. Neskôr sa to začalo striedať (Dangl, Mareš, Podzámska, Jurčová, Máziková, Jaj, Bože, Utrpenie, Otras). Ako mnohé iné slovenské „zábavné“ relácie, i tu sa „slávni hostia“ smejú o to hurónskejšie, o čo nudnejšie hlúposti tárajú (naozaj ešte niekoho zaujímajú Kramárove fekálne fóry okrem Kramára?). Keď som videl urehotané upútavky, vedel som, že to v praxi bude horšie, ale nečakal som, že až tak. Nechcelo sa mi veriť, že taký v najhoršom zmysle slova „priemer“ je ochotný dobrovoľne moderovať niekto, ako Mokrý, ktorý, nech je akýkoľvek, má k priemeru ďaleko.

Mokrý, ako moderátor, si vedľa seba za moderátorský stolík posadil bájneho „človeka z ľudu“, ktorý má Tajomstvo. Mohlo to byť úplne všetko. Napríklad netradičné zamestnanie (som bruchomluvec), šialený zážitok (plavil som sa na výletnej lodi, ktorú prepadli piráti) alebo iná bizarnosť (mám tetovanie v tvare rodokmeňu). Človek X dáva súťažiacim indície, napríklad pán, prepadnutý pirátmi, indíciu „Žiadny Jack Sparrow“. Hostia sa hop následne dobre i zle mierenými otázkami pýtajú veci tak, aby sa dopracovali k odpovedi, no zároveň tak, aby on mohol odpovedať iba „áno“/„nie“.

Čiže, skutočne nič originálne, ak máme zostať len v SR, podobný program, „Inkognito“, robil minimálne už Voštinár (kým mu to pre slabú sledovanosť nezrušili). Neviem, prečo sa televízia 21. storočia uchyľuje k takýmto zastaraným/prežitým typom relácií.

Takže tým by sme mali za sebou slovo „súťaž“. Ako sami vidíte, o žiadnu súťaž neišlo, lebo NIKTO NIČ NEVYHRÁVA. Teraz prejdeme k slovo „zábavná“.

Bohužiaľ sa nejedná o veľmi zábavný program. Za prvé, Ďuro nemá skoro žiadnu príležitosť „mokrovsky excelovať“, k tomu sa ale ešte vrátime. Za druhé, štúdio je nezaujímavé (stoličky, tabuľa so skóre, v hľadisku asi 32 sem-tam tlieskajúcich ľudí). Za tretie, „pravidlá hry“ sú nezmyselne komplikované (prvý diel som ani nemal záujem orientovať sa v tom, kto má právo na indíciu a koľko indícií vlastne existuje). Za štvrté, ak ich už konečne pochopíme, zistíme, aké sú neoriginálne. Za piate, Slovensko je malé a „slávne tváre“ sú „stále tie isté“. V akej relácii ste ešte nevideli Kramára? To by ale neprekážalo. No tak sme malá krajina. No a čo. Od „neovládateľného“ Mokrého som ale čakal, že hostí prinúti siahnuť po menej prevarených „vtipných historkách“. Ale kdeže. Zasa rovnaké vtipy („Viete, čo je smola a šťastie zároveň? Ak sa vám zabije svokra v novom aute.“), rovnaké gestá, rovnaké klišé a niektorí „slávni“ hostia sa dokonca nachádzali v kŕči, keď nevedeli, čo povedať/ako reagovať. Uf. Poviem to úplne natvrdo: ako keby to moderoval Bruchala alebo Niekto Taký podobný. Naivne som čakal, že ak je niekto schopný „ukázať Studenkovú v novom svetle“, tak iba „agresívny“ Mokrý, ktorý nemá zábrany.

Ale zasa nič.

Vrcholom bolo, keď po troch „hosťoch z ľudu“ prišiel na záver „VIP hosť“. Mariannnnna Ďurianová. Sám Mokrý na mňa (ale asi mám len priveľkú predstavivosť) pôsobil dojmom, že valí oči, ako sám neverí, kam to dokopal. V každej časti prišiel iný „VIP hosť“, ale, aby televízia ušetrila, to zakaždým (česť výnimkám), boli „tváre s ňou spriaznené“ (moderátory, moderátorky).

Mokrý má ten problém, že mu žiadna televízia na Slovensku nie je OCHOTNÁ napísať „reláciu na telo“, lebo si (asi) myslia, že by to bolo približne také, ako keby bol Stephen Fry prezidentom Ugandy (alebo aspoň nebol homosexuálom).

Asi všetci sme Juraja prvýkrát zaznamenali ako „moderátora Oravskej televízie“ u Joža Pročka. Podľa mňa to bol jediný program, v ktorom to bol on. Neovládateľný, bez pretvárky, masky a nepredvídateľný hurikán a uragán v našich konzervatívnych katolíckych podmienkach neprijateľnej ale jedinečnej improvizácie, ktorý šokuje tým, ako odmieta používať triviálny humor á la „Skrúcaný hrá opitého“. TO bola rola, písaná na telo. Potom možno ešte „Počasie“, tam to bol tiež TEN Mokrý. Ale „Počasie“ nie je relácia... teda je... ale aká... no nič. Potom mal reláciu o filmoch, mihol sa v „Bez servítky“, tancoval v povýšeneckej šou so „slovenskou smetánkou“ a dostal prekvapivo (?) vážnu rolu v „Ordinácii v ružovej záhrade“ (trvám na tom, že by som si bez problémov vedel predstaviť, ako by sa v nej časom stal hlavný hrdina, bohužiaľ v nových častiach sa o jeho postave už len hovorí a sám Mokrý sa objavuje „fyzicky“ len na novinovej reklame na okná).

Preto je tragické, že taká originálna postavička je už X rokov nútená jesť takéto zúfalé omrvinky. Nie je mu dovolené NAPLNO nabúchať svojich fanúšikov... ktorých je dnes čoraz menej. Bojím sa, aby neskončil skôr, než naplno začne. U človeka, ktorý na mňa pôsobí dojmom, že vie, kto bol Andy Kaufman, by som to pokladal za hriech, na ktorom sme sa podpísali my všetci.

Markíza do premiéry „Tomu neuveríš!“ každý piatok vysielala dlhé roky odpad „Aj múdry schybí“. Chvíľku sa hovorilo, že urážka slovenského národa mala malú sledovanosť. Aj som sa v jednom časopise dočítal, ako jej moderátori plakali, ako ich televízia z noci na deň vyrazila. Už vtedy ale naznačovali, že to nie je koniec, len prestávka. Bohužiaľ mali pravdu, v marci 2010 sa vrátili do piatku a Mokrého televízia odsunula na stredu okolo 20:00. Našťastie, po niekoľkých týždňoch tento nevkusný humus skončil (dúfam!) nadobro a jeho „moderátorov“ pohltí čierna diera.

Hoci sa mohlo zdať, že sa Markíza snažila Mokrého následným odsunutím z piatku na stredu neskoro večer zahubiť, MOHLO to vyjsť – „Tomu neuveríš!“ sa totiž presunul do času PO jednej z najúspešnejších relácií televízie, Rozborilovho „Modrého z neba“. Obrovská sledovanosť markizáckeho „Snívajte s nami“ mohla Mokrému paradoxne pomôcť, pretože diváci zo zotrvačnosti nechajú televíziu „ešte pár minút“ zapnutú. Ale nepomohlo a po hŕstke bolestivých týždňoch Markíza Mokrému definitívne dala STOP.

BlueBoard.cz